ASALA- časť Mare Imbrium

Bezmenný

*Tak on sa nesnažil a nezohrieval ju. No len či by sa jej páčilo keby ju chcel ohrievať. On by ju rád pritúlil aj bez tej deky, akurát ich terajší stav mu to moc nedovoľoval. Niežeby sa bránil tej predstave, no ona by sa istotne bránila.* No moja krásna, ja by som sa aj snažil, len neviem či by sa ti pozdávalo keby ťa potiahnem k svojmu telu aby si sa ohriala. Bez dečky...* Zachechtal sa a rád by videl jej výraz, no keďže sa k nemu rýpala noštekom aby si ho ohriala, ani prd nevidel, nieto jej výraz. Škoda veru škoda.* Takže sa nevyhováraj na mňa, ale na seba. *Dodal vyšekerený ako slniečko na hnoji.*

Vanille

*Uvedomila si, ako pevne ju k sebe pritískal a prispelo to k jej obavám, že to možno nemala robiť, aj keď nevydal nejaký bolestný ston. Bola trochu strnulá, prvé sekundy, naozaj si nevedela pomôcť ani vysvetliť čím to bolo, no napokon sa uvoľnila a prestala priveľmi myslieť a nechala to na podvedomie, ktorému to ťažkosti nerobilo. Bola zároveň zvedavá na tú vážnu otázku, sama nevedela čo očakávať. Čakala možno otázku ku Sallymu, jej citom či ich budúcemu manželstvu, no keď sa odtiahol a položil jej tú otázku ktorú mal on na mysli, takmer sa začala smiať. Našťastie len takmer, lebo to by si nevysvetlil moc dobre, keby sa tam začala smiať. A musela by vysvetľovať, že ju to pred chvíľou napadlo aj bez pýtania sa a práve pre očakávanú otázku to z časti nespravila. Teraz keď to ale mala byť realita a nie len predstava v hlave aké by to bolo urobiť to, cítila chvenie vo vnútri a zvláštny druh nervozity. Oba bozky vo svojom živote dostala nečakane a pred všetkými obyvateľmi, ani poriadne nevedela čo sa deje. Preto teraz keď boli sami a on sa jej spýtal, mala menšie obavy. Neuhla ale pohľadom, len nepatrne pokrčila ramenami.* Nie som si ale istá, ako mi to pôjde. *Poznamenala potichu a trochu sa pohla, aj keď to bol možno len centimeter, viac nie, asi bolo lepšie nechať to na skúsenejšieho, skôr než mu narazí do nosa alebo čo.*

Yunna

*Pri jeho slovách o ohrievaní o jeho telo sa neubránila chichotu, ktorý sa jej dral z pier. Takže on zase myslel na somariny? Hrozné s ním! Aj ráno predtým im to takto hrabkalo. Oni dvaja by sa asi mali jeden druhému vyhýbať, lebo sa nevedia správať a obidvaja majú dvojzmyselné rečičky.* Máš len silné reči, no aj keby som mala umrznúť, tak by si to neurobil. *Vyrývala do neho rovnako ako on do nej. Hádam si nemyslel, že by to bola nechala len tak! A však mali aspoň srandu. Deň bol hneď krajší, keď začínal so smiechom. Navyše ju dnes čakal ťažký deň. Bolo len na nich kedy vyrazia domov. Ona už nemala nič premyslené, no keby chceli, kľudne mohli vyraziť tak, aby došli až na druhý deň. I tak ten slávny prejav lásky mal byť až zajtra a ona by dnešok asi strávila len vo svojej izbe, alebo by sa znova vrátila za Bezmenným do domca v lese. Takže to bolo beztak jedno.*

Bezmenný

*Tak on mal len silné reči? Nemala takto provokovať, pretože on bol chlap a presne takéto narážky, že len silné reči a žiadne skutky vedeli vyprovokovať k veľa počinom. Ako i teraz. Zdvihol časť deky ktorú mal na sebe a zadíval sa jej do tváre, aby videl jej výraz, pohľad, aký bude i kam pozrie.* No princezná, teraz sa predveď. *Uškrnul sa, jemu nahota problémy nerobila. No naozaj bol silno zvedavý na jej reakciu, slovnú či tú na tvári. Nepochyboval ani v jednu a už teraz sa mu chcelo poriadne smiať pri tých predstavách, ktoré sa mu zjavovali v hlave, spolu so spomienkou, keď mu tým svojim pohľadom spravila skoro do ritky dierku navyše.*

Leo

*Možno aj bolo počuť ten rachot balvanu, ktorý mu odpadol zo srdca, keď si uvedomil, že jej slová neznamenali nie. Pery sa mu nepatrne usmiali a okolo očí sa mu zjavili mimické vrásky ako prižmúril oči.* Verím, že ti to pôjde úchvatne. *Šepol, keď sa naklonil celkom k jej perám a slabo a opatrne ju pobozkal. Len na kúsok sa od nej odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí zisťujúc či chcela utiecť. No vrátil sa k nej a pery už teraz k nej pritisol pevnejšie než prvýkrát. Neponáhľal sa. Jeho bozk sa nepodobal bozku, ktorý jej venoval pred zvedavými pohľadmi ľudí na svadbe. Ten predtým nemal v sebe ani kúsok nehy, len hnev. Teraz ju bozkával starostlivo, pomaly a tak, aby sa mohla od neho kedykoľvek odtiahnuť. Rukou jej zašiel do vlasov a druhou ju jemne objímal okolo pása. V žiadnom prípade na ňu nechcel tlačiť a preto sa po chvíli od nej odtiahol, ale len tak, aby si oprel čelo o jej. Nosom sa dotýkal jej nošteka a pery mal stále blízko jej pier.* Ďakujem. *Šepol. Mala plné právo mu bozk odmietnuť.*

Yunna

*Tak on chcel naďalej do nej zabŕdať? To nevedel, že ona po ráne sa vždy cítila akoby zjedla hustú kašu? No teraz sa furt chichúňala. Síce je pravda, že takmer jej zabehlo, keď sa odhalil, no i tak ten smiech neprechádzal. A ako na jednej strane si uvedomovala, že toto bolo zase prekročenie hraníc, ktoré nesmeli prekračovať, ale na druhej strane si bola istá, že sa to Blake nebude mať ako dozvedieť. Sľúbila, že nepošpiní jeho reputáciu, no tu aj keby sa bola vyspala pred celým národom s niekým iným, tu to jednoducho neplatilo. Tu by nikomu na tom nezáležalo. U nej doma mohol akurát tak pošpiniť on jej reputáciu.* Fajn. *povedala a napokon jedným odhrnutím sa odkryla tak isto ako on. V tvári jej svietilo pokušenie a jasná výzva. Teraz čakala čo on urobí. Uplietol si na seba bič. Ona tiež nemala problémy s nahotou. Len v ojedinelých prípadoch áno. A on ním nebol.*

Vanille

*Či tomu veril naozaj neskúmala, možno ju len chcel upokojiť aby priveľmi nerozmýšľala. No ona tak či ona nepremýšľala, pretože keby áno, zdúchla by skôr akoby sa to stalo. Hneď by si v hlave položila veľa otázok ako to bude vyzerať potom, či nebude ešte viac nesvoja keď príde k nejakému fyzickému kontaktu medzi nimi, alebo podobné otázky. Našťastie vypla a tak jej nič také na um nezišlo. Mimo toho, bola to predsa ona, nemohla sa nechať rozhodiť niečím takým, aj keď, sčasti to tak naozaj bolo. Trochu neisto mu spočiatku opätovala bozk, uvedomujúc si ten rozdiel od prvého, ktorý jej dal. Možno to boli tiež ale tým, že vtedy zostala ako socha, nemohla si dovoliť vzpierať sa a tak len stála, zatiaľ čo teraz na ňu nehľadeli desiatky ľudí a ona nebola nútená. Ako jej položil ruku okolo pása, neisto si jednu svoju položila na jeho hruď a nechala ju tam, aj keď pery odtiahol. Dole ju zložila až vo chvíli keď počula to jeho ďakujem a zachechtala sa.* Mňa z teba picne, ďakovať mi za niečo takéto. *Nakoniec dobre tak, asi by nevedela ako sa zachovať nebyť toho jeho ďakujem. Takto to aspoň nebolo ťažké odľahčiť, lebo to jeho ďakujem znelo akoby jej ďakoval za nejakú službu alebo čo. Už len chýbalo povedať – nemáš začo a to by bol koniec. Na tvári jej svietil úsmev, aj keď sa smiala, nešlo výsmech a bolo to vidno. Ale vtipné jej to teda prišlo.*

Bezmenný

*Zvedavo vyčkával na jej reakciu a keď sa smiala ďalej, bolo to len dobre. Skôr sa obával že bude utekať kade ľahšie, akoby bol nejaký úchyl, prípadne kráľ úchylov Uretan. Ako sa ale odhalila, mal čo robiť aby neskĺzol pohľadom inam než bola jej tvár. Urobil by tak, keby to nemohla vidieť. No videla by to a on preto ostal pohľadom v jej očiach. Vlastne nie, nevidela keď sa lepšie zamyslel, veď nevidela kam hľadel očami. A tak, aj keď sa hanbil sám za seba, skĺzol pohľadom nižšie a ešte nižšie, až mu zostalo prekliato teplo. I jeho telo hlavne dolná časť sa akosi chcela začať ozývať, tak radšej prešiel pohľadom spať, aby nevidela keď bol odhalený viac než chcela.* No chce to pritúliť sa Princeznička, hádam nechceš aby som sa posunul zo svojho vyhriateho fleku keď ťa mám ohrievať. Poď pekne sem. *Vedel že umrie keď sa tak stane, keď sa jej nahé telo dostane tak blízko, no i tak jej to núkal, no i tak to chcel. Asi bol masochista, inak to nevidel, keď tak uvažoval nad svojimi činmi. Pozvať práve ju aby sa k nemu túlila nahým telom na to jeho, to už mohol rovno zháňať studenú vodu alebo pokojný kútik sám pre seba. No nedbal.*

Leo

Ach, človek ani poďakovať nemôže. *Zasmial sa nad tým. Dobre, možno to vyznelo naozaj čudne, keď jej ďakoval, ale on bol presvedčený, že to naozaj nemusela robiť a on si naozaj myslel, že mu dovolila pobozkať ho len preto, že mu doviedla Sallyho. Niečo ako odmena zato, že ju potešil. Že jej vrátil milého. Tvár sa mu nachvíľu skrivila grimasa, no zatlačil tie hlúpe myšlienky do úzadia a snažiac sa nato zabudnúť a aby si to ani Vanille nevšimla ju znovu pobozkal. Možno mu teraz pre zmenu vynadá, že sa nespýtal. Ak áno, tak to by sa dalo vidieť na poriadny záchvat smiechu. Ruku, ktorú mal predtým v jej vlasoch presunul na jej líce a jemne si ju pridržal. Pomaly a hlavne opatrne vkĺzol jazykom do jej úst a jemne sa dotkol toho jej. Bol to nežný bozk a zároveň hravý, akoby do nej dobiedzal, aby sa tomu poddala, aby sa uvoľnila a hrala sa s ním rovnako ako on s ňou. Keď sa jej nepáčilo, že ďakoval, nebude. A túto chvíľu, kedy ju mohol s čistým svedomím bozkávať si chcel vychutnať naplno a zapamätať.*

Yunna

*Moc dobre vedela čo príde, no musela sa nato pripraviť. Pritisnúť sa k jeho nahému telu, stálo trochu odvahy. Teraz však obidvaja pôsobili ako dvaja maníci, ktorí si ukazovali telá, kto mal lepšie. No isto to vyzeralo divne. No mala sa k nemu pritisnúť. Len sa prerývane nadýchla. Vedela čo príde. On reagoval na ňu a ona reagovala i na neho. To bude utrpenie. Opatrne sa preto k nemu posunula. Vážne celkom opatrne a so zahryznutými zubami do spodnej pery. Najskôr dotyk jeho tela pocítila na prsiach, keď sa k nemu pritúlila. Potom to bolo postupne bruško, až napokon lono. Tušila, že teraz sa asi o chvíľu začne červenať, preto si tvár ukryla pod jeho bradou a ešte váhavo ho objala okolo pása. No a bolo to. Jasne ho cítila na sebe a bolo to.. Zvláštne. Jednoducho bolo iné milovať sa s mužom a potom sa pritisnúť k nemu, kedy jednoducho všetko išlo bokom. Niežeby sa jej to nebolo páčilo, no bolo to iné. Hanbila sa! A keď sa vyspala s Blakeom tak sa nehanbila tak ako teraz.* No, hrej! *Snažila sa zakryť tú nervozitu, ktorú cítila a skryla ju za smiech. Naozaj jej telo bolo oproti tomu jeho ako kocka ľadu. A on bol naozaj príjemne teplúčky! Až sa jej chcelo zapriasť spokojnosťou.*

Vanilla

*No poďakovať mohol, len ona sa musela potom zabávať na tom, lebo jej to prišlo naozaj vtipné a zároveň zvláštne. Kým sa v myšlienkach zabávala, ani nevedela kedy sa k nej nahol opäť a pocítila na perách dotyk. Nebránila sa, ono to bola vlastne príjemná činnosť ako tak zisťovala, akurát prekonala šok, keď pocítila, že jej do úst vošiel jazykom. Len ňou tak cuklo od prekvapenia, predtým to nespravil a ani Sally nie. Nevedela že niečo také sa pri bozkávaní deje. Ani Yunna to nespomínala a ona si náhle uvedomila, že to, že nemala kamarátku ženského pohlavia ani mama znamenalo, že jej určité detaily unikli. A zisťovala, že trošku väčšie detaily.* Ty si mi...*Uvedomila si ako na neho vyvalene pozerala a líca ju hriali. Na jej bledej pokožke to muselo byť čertovsky vidno. Aby zakryla rozpaky i šok ktorý prekonala sa len nahla a vrátila sa k tomu čo začal, trochu viac neisto mu vošla opatrne jazykom do úst tentoraz ona. Mala až pocit, že jej pri tom srdce poskočilo či sa pohlo z pôvodného miesta. Bolo to zvláštne, elektrizujúce až nechápala, ako o tomto nemohla vedieť. Zároveň si ale uvedomovala, že po tomto sa mu hádam nebude vedieť do očí pozrieť, ako sebou cukla. Mala by zmiznúť preč, ešte skôr ako dorazí Z a alebo si narobí ešte väčšiu hanbu.*

Leo

*Najskôr si myslel, že cukla, lebo nechcela, keď si však všimol jej prekvapenie v tvári a len sa pokojne usmial. Ako tichý súhlas jej len prikývol, že naozaj jej strčil jazyk do úst. Myslel si však, že sa už k nemu nevráti, len utečie, no ona sa statočne k nemu naklonila a vrátila mu bozk presne tak ako on jej. Šikovná..* Vždy som vedel, že tvoje pery sú ako stvorené pre bozky. *Šepkal jej pomedzi bozky a nebozkával ju len s jazykom, aby náhodou nemala pocit, že ju chcel udusiť, alebo čo. Keď to urobil, jeho bozk bol len hravý, akoby chcel poštekliť a viac vydráždiť to mravčenie, ktoré pociťoval aj on. Bolo to príjemné. Palcom ju pomaly masíroval na spánku, snažiac sa ju zároveň upokojiť, aby sa nebála, či nehanbila. Bozky boli to najkrajšie čo mu mohla jeho perami dať a teraz bol naozaj spokojný. Ak sa aj trápil pre niečo čo bolo len jeho výplodom fantázie, toto bozkávanie mu to krásne vykompenzovalo. Voľnou rukou, ktorú mal jemne na jej páse si ju k sebe trochu pritiahol. Mal pocit akoby bola od neho strašne ďaleko. No i tak robil všetko preto, aby nemala pocit, že na ňu tlačil.*

Bezmenný

*Čakal, čo spraví. Vedel, že i ona si veľmi dobre uvedomovala, že tisnúť sa na seba nahými telami bude utrpenie. Jeho, možno trochu i jej. Minimálne po tej stránke, či od neho nepocíti niečo navyše, prípadne v inom stave než obaja chceli. A on veľmi dobre vedel, že ak sa na seba budú lepiť a on si pustí fantáziu a ostatok na špacírku, pridá sa k tomu aj ten šupák. Ale posunula sa a on mal chuť zastonať. Najprv pocítil na hrudi jej pevné prsia, ktoré samo o sebe stačili aby ho pomučila, potom bruško a napokon lono. Niekto by ho mal zabiť, lebo toto nevyzeralo vôbec dobre. Preglgol, hodil cez ňu svoju deku a ovinul okolo nej opatrne ruku, keď už mal ohrievať.* Dievča, aj ľadový medveď by bol teplejší než ty. *Poznamenal, rukou jej opatrne prechádzal po studnej pokožke chrbtu. Inde sa nedovolil o ňu obšuchovať, lebo by umrel. Od hanby čo by nastalo, pokušenia i mukov že nemohol. Bol hlupák, že vôbec došiel sem a tisol sa na ňu nahý a nič viac.* Asi by som ťa mal upozorniť, že ak pocítiš hocičo navyše tak si to nevšímaj. *Hodil poznámočku, veď včera ráno mu stačilo k čomu sa jej musel priznať. Keby to teraz majú ešte komentovať, no koniec.*

Yunna

*Obidvaja boli hotoví blázni! Toto si robiť. Bolo jej nad slnko jasné, že toto nenarobí dobrotu. Prinajlepšom sa len budú hanbiť, ale čo potom? Čo ak to nezostane len pri prinajlepšom? Vedela ako mužské telo reaguje na ženu a vedela aj, že sa mu páčila a že ho vzrušovala. Ako mu mohla urobiť to, že si tak nerozvážne ľahla k nemu, pritisla sa k jeho telu a snažila sa tváriť, že ani ju jeho blízkosť nevzrušovala. Nech jej urobil Uretan čokoľvek, stále bola žena a mala svoje potreby a aj keď sa ich bála, nevedela ich potláčať. Nedali sa len tak zahubiť. Aj preto sa snažila zakryť prerývaný dych, ktorý sa jej jemne chvel. Oči mala prudko zatvorené a tvár stále tisla k nemu. Nechcela, aby vedel, že bola celá strnulá len preto, že odolávala nutkaniu pohladiť ho po chrbte, tak ako to príjemne on robil jej.* To nič, chápem to. *Povedala potichu ohľadne reakcie jeho tela na ňu. Cítila to pomalé, nenápadné prebúdzanie a vôbec ju nedesilo. Stále, prekvapivo, jej to lichotilo. Končekmi prstov ho jemne pohladila po krížoch a z pier jej vyšiel dlhý výdych.* Hm.. Neeley, ďakujem, že sa snažíš ma ohriať. *Teraz jej ani vtipné poznámky na ich stav nenapadali. Nevedela ani ako tú rozpačitosť zmeniť na vtip..*

Vanille

*Keď bola malá, koľko krát si predstavovala, že niečo také spraví. V tom čase síce nemala ani poňatia že to bude takéto, vlastne dnes zistila že dodnes nemala poňatia ako je to naozaj. Radšej sa sama seba ani nepýtala, čo všetko jej stihlo unikať. V samej podstate na tom nezáležalo, zisťovala že to bolo čisto prirodzené, aspoň keď sebou prekvapene necukala, čo sa to robilo. Na mieste Lea by sa už asi smiala, keby videla svoj prekvapený výraz, o ktorom teda nepochybovala. Bolo to ešte podivnejšie než to jeho ďakujem. Na druhej strane, aspoň mala krásny zážitok zo svojho prvého skutočného bozkávania. Ako pocítila okolo pása jeho ruku, ktorou si ju ťahal k sebe, opatrne položila ruku vedľa neho aby sa zaprela do postele a netlačila ho svojou váhou, pretože možno nebola ťažká, no pri toľkých zraneniach by ťažká teraz bola.*

Leo

*Kedysi dávno si predstavoval aké by to bolo asi pobozkať Vanille. Či by sa vzpierala, robila drahoty, alebo by bola ako mačka, zatínala by prsty do jeho ramien a chcela viac. No nikdy sa ani trochu nepriblížil vo svojich myšlienkach k tomu čo prežíval práve teraz. Jej pery chutili sladko a sviežo a rozkošná ostražitosť, ktorá z nej sršala každým pórom v ňom vzbudzovali spokojnosť a pocit, že všetko je tak ako má byť. Držal ju pri sebe, zvalený na posteli a keď sa od nej na chvíľu odtiahol, tvár mal pokojnú. Po tak dlhom čase...* Mal by som na teba takú menšiu prosbičku. *Zašepkal hľadiac jej do očí a palcom ju pohladil v kútiku pier.* Neľahla by si si ku mne a zostala tu kým zaspím, prosím? *Nespal tie dni čo tu nebol a teraz bol taký unavený, že by mu to ani tak nemuselo dlho trvať. No zaspal by pokojnejšie keby bola pri ňom. Aspoň by ju cítil pri sebe a zaspal by s tým pocitom. Už terajšia jej blízkosť ho ukolísavala do spokojnosti.*

Bezmenný

*Boli blázni, inak to nevedel povedať ani nazvať. Dobrovoľne sa podujať na niečo takéto a ona mu ešte povedala, že to chápala. Bol rád a zároveň to bolo celé zvláštne. Vlastne celý ich vzťah bol taký zvláštny, zároveň tajomný, lebo on nemal ani poňatia čo jej blúdilo hlavou, tak ako to nevedela ani ona.* Naša koverzácia počudnejšia už ani nemôže byť. *Zasmial sa po jej slovách, lebo to už boli naozaj také poznámky aby neostalo ticho a necítili sa trápne. No on sa začínal cítiť poriadne trápne, lebo ako ho hladila po krížoch a bola pri ňom nalepená, nemusel ani priveľmi používať predstavivosť, stačil hmat a začínal byť vzrušený. Myslel rýchlo na iné veci, čo najodpudivejšie, napríklad na Uretana, no on ju cítil a dobre vedel že to nijaký Uretan nebol. Uretan by mu do hrude nevrýval prsia, nemal takú krásne voňavú pokožku a hebké bruško a...PRESTAŇ. Zahriakol sa a o trošku sa posunul tam dole od nej, aby necítila viac než bolo potrebné, aj keď, to by sa musel posunúť o dosť aby necítila.*

Vanille

*Keď sa zadíval do jej tváre, v prvom okamihu sa cítila stratená. Netušila čo mu blúdilo hlavou, netušila čo si mala myslieť a ako sa teraz správať. Bola poriadne domotkaná a V by ju nepochválil že si robila na stole ešte väčší neporiadok než mala predtým, no nemohla si pomôcť, keď to bolo príjemné a...Zaregistrovala jeho slová a čakala na tú prosbičku.* Dúfam že budeš spať viac než tú spomínanú hodinku. *Posadila sa, keď si uvedomila že si nemá aké topánky dávať dole, keď ju V vytiahol rovno z postele. Vytiahla ich teda na posteľ a opatrne, trochu nesmelo si k nemu ľahla. Bolo to...no zvláštne, hlavne keď stále nevyriešila svoj problém, prečo nedokázala byť pri ňom ako prísavník. Nepochybovala, že pri V by už bola nasáčkovaná ako ráno a ešte by ho aj vyšťuchala pod rebrami. Teraz si len šľahla k nemu, opatrne položila ruku cez jeho pás a položila k nemu hlavu, napnutá ako strunka.*

Yunna

*Cíti jeho prebúdzajúcu sa túžbu a nechápe tomu, ale cíti ju i ona. Ťažko sa neveselo zasmeje. Mal pravdu, táto ich debata bola doslova predpotopná. Celkovo všetko to také bolo. Jeden po druhom zatúžili a predsa sa ani nemohli dotknúť. Už takto to bolo viac než moc. Netušila ako mala konať. Mala sa nato vykašľať, mala sa ísť obliecť a zohriať na slniečku, keď vyjde.* Toto nemá zmysel. Zbytočne sa trápime, Neeley. *Povedala napokon, keď pocítila ako sa od nej odtiahol lonom. Odtiahla sa od jeho krku a rukami sa mu oprela o ramená. Bola pripravená sa od neho odtiahnuť. Len čakala či ju sám uvoľní, nechcela aby to bral ako únik pred ním, že sa ho zľakla, alebo čo. Len jednoducho nechcela mu zbytočne prejavovať muky a mučila aj samú seba. V tej chvíli sa ho túžila dotýkať, hladiť ho a nechať ho nech ju hladí a dá jej pocítiť, že po nej túži. No to boli len hlúpe výmysly.*

Leo

*Len sa nad jej slovami usmial.* Uvidíme, no nič nesľubujem. *Povedal potichu a pohladil ju po chrbte, keď sa k nemu pritúlila.* Nemusíš sa báť, nič ti neurobím, Vanille. *Dodatočne šepol cítiac jej strnulosť, ktorú si vysvetlil práve tak, že sa bála, že by sa jej mohol dotýkať a preto bola ako kameň. On bol na rozdiel od nej uvoľnený, že bol taký pokojne vyvalený. Lícom sa oprel o jej hlavu a privrel oči. Pokojne dýchal a užíval si túto výnimočnú chvíľu, ktorú mu dopriala. Bolo mu to stále tak zvláštne, považoval to ako svoju odmenu zato, že mu priviedla Sallyho. Nech bolo ako chce, páčilo sa mu to a bol spokojný s tým ako tam ležali. Ani mu to neubližovalo, jednoducho to bolo fajn. Škoda len, že sa ho bála, keď sa nevedela uvoľniť.* Dobrú noc, žubrienka. *No, noc to nebola, bol krásny začiatok dňa, ale inakšie to pomenovať nevedel. Však on i tak o chvíľu vstane, to bolo viac než isté.*

Bezmenný

*Mala pravdu. Trápili sa. Prekvapilo ho to množné číslo, no zároveň potešilo. No aj tak to bolo výstižné, trápili sa, lebo ona by mu nikdy nedovolila aby sa jej dotkol inak než bozkom, aspoň takto nie a on to vlastne chápal. Vydatá bola za Blaka, nemohla sa zbližovať s nikým iným.* Asi áno. *Odvetil na jej slová a cítil, že sa chcela posunúť. Nemohol jej v tom brániť, preto uvolnil zovretie a smutne sa na ňu zadíval. City všetko komplikovali a predsa sa pred nimi nedalo utiecť, či chcel a to veru chcel, alebo nechcel. Ona možno cítila túžbu, no on cítil viac než to a to ho trápilo najviac. Bolo to zlé, veľmi.*


Vanille

To mi pripomína, že som ťa chcela v ten večer keď si odišiel uspať ako sme sa dohodli, prostriedok uspania bude ešte niekde v tvojej izbe. *Poznamenala, aj keď už by to nedala piť nikomu. Bola to určite brečka, ak to teda niekto neupratal. Nebola s istá, keď nakukla do jeho izby, pozrela len nato, či tam bol a keď nebol, išla preč.* Nebojím sa ťa. *Odvetila na jeho slová, aj keď chápala prečo si to myslel. Bola napnutá ako strunka a ťažko by to nepostrehol. No nemohla si pomôcť, vedela že ono sa to spraví a prejde to, no aj tak bola akási čudne nesvoja.* Dobrú noc Leo a spi poriadne. *Sama privrela oči, vedela že nezaspí, nechcelo sa jej, no keď už ležala, prečo by ich neprivrela. Vnímala svet navôkol, či bol ešte hore alebo či už odfukoval, vnímala i občasné kroky na chodbe, aj keď oči mala stále zalepené.*

Yunna

*Nemala ani len poňatia ako sa nato mohol on pozerať a ako vnímal jej ústup vzad. No bolo to správne. Verila, že robí dobrú vec. Nechcela zradiť Blakea. Už to urobila včera a zrádzať ho ešte viac? Ako mohla? Necítila k nemu nič, žiadnu lásku, no necítila ju ani k Neeleymu. Mala ho rada, bolo jej s ním dobre, no to jej viac-menej bolo aj s Blakeom, kým sa nehádali. A Blake bol na rozdiel od neho jej manželom. Nebola s ním ani mesiac, len týždeň zhruba a už ho stihla podviesť! Vážne rekord, len čo je pravda.* Prepáč mi, že som dovolila to zájsť tak ďaleko, no nie je to správne a obaja to vieme. Som vydatá a vieš, že sa nesmiem zdržiavať v blízkosti s iným mužom. *Naráža presne tú blízkosť v akej sa ocitli len pred pár chvíľami.* A už vonkoncom si nemôžem dovoliť aby moje city si so mnou začali robiť čo sa im zachce. Mám ťa rada, strašne ťa mám rada Neeley a práve preto to nie je správne. Lebo ti to ubližuje. Vytvára túžbu, ktorú ti nemôžem splniť... *Hoc by som možno aj chcela, no vysloviť tie slová sa už vonkoncom neodváži. Na chvíľu zaváha a nakloní sa k nemu, aby mu dala bozk na líce.*

Leo

*So smiechom si spomenie na ich dohodu o jeho uspaní.* A nemala si ma náhodou uspať poriadnou ranou po hlave? *Spýtal sa pobavene, no oči neotvoril, len pokojne oddychoval. Vedel, že keď sa prebudí ona tam už nebude, v tom lepšom prípade tam bude celkom sám, v tom horšom, tam bude Z. Jedno horšie ako druhé, veru veru.* To je dobré, ak nie. *No keď prehovoril tentoraz, jeho hlas už znel oťapene, ba až akoby už zaspával a prehováral k nej zo spánku. Ani sa nenazdal a jeho dych sa upokojil, prešiel do hladiny spánku a on sa do nej s radosťou potopil. On tak rád spal, len jednoducho mu to nešlo. Kiežby sa mu to podarilo aspoň teraz. Ale zaspal s príjemnou spoločnosťou. Veľké plus k dobru. A možno aj ho konečne raz poctia pekné sny.* Vanille... *Zašepkal zo sna, no to bolo posledné čo z neho vyšlo. Len si spokojne odfúkol a vtisol jej zo sna bozk do vlasov.*

Bezmenný

*Mlčal. Nie preto, žeby sa hneval, alebo žeby to nechápal, ale práve preto, že rozumel tomu čo hovorila. Bol vlastne rád, že nechcela byť neverná, len ho trápili iné veci, o ktorých už ani nepremýšľal. Nauvažoval sa nad nimi už dosť, aby začínal dnešné ráno práve takými myšlienkami.* Nemusíš sa mi ospravedlňovať, je to takto správne. *Prehovoril napokon, aby nemala zlý pocit pre jeho mlčanie. Nemala dôvod ho mať, on to dobre vedel, všetko čo mu hovorila. I preto ju nechal odtisnúť sa a nesnažil sa jej v tom zabrániť. Radšej by ale zmenil tému, nechal toto tak. Nemalo to iného východiska, tak načo sa trápiť slovami, ktoré nič nemenili. Nechcel počúvať o tom, že to nebolo správne, ani že ho mala rada, ani nič také. Preto sa napokon sám podujal na zmenu témy.* Myslíš, že už svitá? *Sám vedel, že už nezaspí, jeho myseľ už bola príliš pri vedomí, aby sa ponorila do spánku. Pri jej bozku na líce neurobí nič, veď čo by aj spravil.*

Vanille


*No pôvodný plán taký skutočne bol, ale zase, biť niekoho bez príčiny po hlave, taká zlá nebola ani ona. Nezdalo sa jej ale potrebné hovoriť to, pretože on už bol na ceste do ríše snov. Netrvalo to naozaj dlho a spokojne odfukoval a ona bola rada. Veď v jaskyniach Tmy určite nespal, neverila, že by tam zaspal aj ten najunavenejší človek na svete. Stres, strach, adrenalín, pri tom sa spať nedalo. Opatrne sa posadila, len čo si bola istá že zaspal a zahľadela sa na jeho nie moc oblečené telo. Napokon sa zošuchla z postele úplne a potiahla cez neho tenkú prikrývku, ktorá akurát držala príjemnú teplotu a nepúšťala rastúcu horúčavu k nemu. Jej sa v takom teple spalo zle, no tá prikrývka bola super vec. Takže ho poprikrývala a rozhliadla sa po izbe. Nemala čo robiť, vonku by sa jej pýtali Bratia na veci o ktorých si nebola istá čo by rozprávala, k Sallymu ísť nemohla a v izbe by bola sama v obavách. Rozhliadala sa, či tam náhodou nemal nejakú knihu alebo niečo také, no napokon zase skončila na posteli pri Leovi a po chvíli nič nerobenia zadriemala, aj keď len tak ľahko.*

Leo

*Pohltený do snov sa oddal tomu príjemnému pocitu a keď cítil, že sa k nemu znova vrátila, len ľahko ju objal a pritúlil sa k nej. Tvár si ukryl v jej vlasoch so spokojným výrazom v tvári, ktorý sa skryl v záplave čierne. Vôbec ani nezaregistroval kedy sa otvorili dvere a v nich sa zjavil Z. V rukách niesol tácku s jedlom. Len prekvapene zdvihol obočie. Trochu aj čakal, že ich tam nájde spolu ale ani trochu mu nenapadlo, že by mal zaklopať. Boli v jeho izbe a aj keby ich vyrušil práve tak ako by určite nechceli, moc by mu na tom veru nebolo záležalo. Prešiel k stolu, kde bola poriadna dávka jedla aj pre troch. Nachystal im ešte aj vodu a ticho šepol * Dobre sa potom najedzte. *A znova opustil jaskyňu zanechajúc ich tak. Nevšímal si ani či Vanille bola hore. Jednoducho im nevenoval ani pohľad. Svoju úlohu si splnil, doniesol im jesť a spokojný odchádzal.
https://www.youtube.com/watch?v=NkWjsT_SJNI
Leo ponorený do snov, ktoré tentoraz prišli ako blesk z jasného neba, rukou objímal Vanille a spokojne odfukoval. Možno sa dalo čakať, že to budú sny o spomienkach v jaskyniach, ale neboli. Žiadne nočné mory, žiadne nepríjemnosti, len pokoj. A číra spokojnosť. Len spokojne si niečo zamumlal popod nos a prevalil sa na bok, pritisnúc si Vanille ešte viac k sebe a podvedome ju pohládzal po krížoch a chrbte. Ani si neuvedomoval, že to robil. Však spal. No a bolo mu dobre. Ak aj niečo rozprával zo sna, mohol sa len modliť aby to nebolo niečo, čo by Vanille mohla definovať slovami, že to bolo MOC, alebo nevykecal niečo čo nemal. No sny to boli veru príjemné a objavila sa v nich aj Vanille. Prechádzali sa spolu po lúke, bolo slnečno a predsa na nich padal jemný, no chladný dážď. Rozprávali sa. Nebolo to nič dôležité, no držali sa za ruky. Bolo na tom niečo romantické, no ten pokoj, ktorý zo sna vyžaroval bol najkrajší a nebol tam strach, ten ich jaskyniam nechýbal, jeho bolo priveľa. Naklonil sa k nej a vtisol jej zo sna bozk na čelo. Vtedy aj otvoril oči a uvedomil si, že spal, no zobúdza sa s ňou v náruči. Až mu stislo srdce pri tom pohľade.*

Vanille


*Pôvodne neplánovala spať, no ako tam tak ležala a nič nerobila, preda len na ňu doľahol spánok. Ešte matne registrovala príchod Z, no nechcelo sa jej rozlepiť oči ani premýšľať, že boli na jeho posteli, čo si chudák pomyslel. Driemoty sa premenili na spánok, myseľ si utiekla svojou cestou. Nič sa jej nesnívalo, alebo možno i hej, no nič, načo by si potom spomenula. Stávalo sa jej to často, že sa len prebudila s určitým pocitom a nemohla si spomenúť na obsah snu. Zo spánku neregistrovala ani pohyb vedľa seba, ani prípadné rozprávanie zo sna, keď už spala, tak jednoducho spala.
Prebudila sa hodnú chvíľu po Leovi, v prvom okamihu si pomyslela, že Nala sa jej nasáčkovala do postele, veď kto iný by bol s ňou v posteli a dýchal jej pri uchu. Neuvedomovala si v prvotných okamihoch ani to, že nebola vo svojej posteli, len ju miatlo zovretie okolo tela. Nala by ju predsa neobjímala. Pomrvila sa, myseľ sa začínala skúšať zorientovať v priestore a prišlo prvých pár zažmurkaní dlhými mihalnicami. Pomaly si uvedomovala, že vedľa nej nebola Nala ale Leo, že nebola vo svojej posteli ale v tej čo patrila Z. Pridvihla hlavu, potom zabodla pohľad do neho a pokrčila čelom.* Máš spať nie si dávať poobednú siestu! *Zhodnotila výhražne a posadila sa. V skutočnosti len nevedela, ako sa teraz správať. Vyplašená ako srnka vo vnútri, sa snažila to nejako uhrať. * Určite si nespal ani dve hodiny...*Aj keď sedela, ostala ešte na posteli. Zrak jej padol na jedlo a znovu na neho.* Si hladný? *Spýtala sa už menej ufrflane. Ale tak kto to kedy videl, nespať niekoľko dní a potom spať len hodinu. Kopnúť ho do zadku bolo málo, asi ho naozaj niečim bolo treba ovaliť.* Alebo ťa môžem rovno ovaliť? *Vycerila zúbky.*