Hory a les

Tristan



*Na Aktine otázky trpezlivo prikývol hlavou a zodvihnutím ruky jej naznačil, aby na neho chvíľu počkala. Zamieril k svojmu vaku, ktorý predtým pohodil ku kraju ohniska a vytiahol z neho menšie vrecúško ušité zo starého žltkastého plátna. Vytiahol z neho dva prstene so zložitým vzorom a priehľadným kamienkom uprostred.* Keď budem mať pre teba nejaké nové správy uvidíš, že kameň sa sfarbí do mliečna.* Chytil Akte ruku a založil jej na prsteníček vzácny darský prsteň, druhý si nechal pre seba. Pohľad mu na okamih spočinul na jej tvári, ale potom sa rýchlo odvrátil a ukázal rukou na blízke jazero.* Z toho jazera vyteká rieka, ktorá sa stáča smerom na západ. Po polhodine chôdze sa na nej nachádza malý vodopád. Tam sa budeme stretávať.

*Podľahla jeho pomalej hre, ktorou sa s ňou zahrával a celý čas sa mu uprene dívala do očí a vpíjala sa do toho pohľadu. Každý jeho náraz bol vzrušujúci, presný a podmanivý. Páčilo sa jej to pomalé tempo, to ako ju bozkával, ako sa jej dotýkal, ale zakaždým keď sa jeho pery ocitli v blízkosti jej pier, vyžadovala si bozk, ktorý ani raz nedostala. Nesúhlasne zamrnčala, ale aj tak jej neuľavil a nedovolil jej, aby ho pobozkala. Ostré reznutie na pokožke ju jemne zaštípalo. Nevadilo jej, keď jej toto robil, keď ju bozkával a pil jej krv po kvapkách, ale moc si nevedela predstaviť, že by tak isto mala konať ona. Zdalo sa jej to nemožné a bláznivé, ale vypustila tieto myšlienky úplne z mysle preč, pripravená poddať sa akémukoľvek nutkaniu, aké mohla mať. Slastne privrela oči akonáhle pocítila na krku kvapku jeho krvi, čo mu stiekla z pleca a zadívala sa na ranu na jeho ramene, ktorú si spôsobil sám. Jednu ruku mu položila na líce a natiahla sa k nemu. Nie však k jeho perám po ktorých kričala, ale zamierila k rane na pleci a opatrne mu po nej prešla jazykom. Na špičke pocítila jeho krv, ale neprehltla ju, prešla si po vrchnej pere a so šibalskými ohníčkami v očiach sa na neho pozrela. Toto mohlo byť celkom lákavé nato, aby si konečne zaslúžila bozk, nie? Palcom ho jemne pohladila po brvách a zašla mu k spánku, ktorý mu jemne trela a stále túžobne hľadela do jeho tváre. Čakajúc len na jediné. Nohy mu pevne opásala okolo stehien a jemne sa prehla v páse pozývajúc ho hlbšie, otvárajúc sa mu a na prsiach pocítila ako sa pevnejšie o neho obtrela. Netušila o čo mu touto hrou šlo, ak len o to, aby ju týral, tak mu to išlo moc dobre.*

Charis



*Niečo vo výraze Olíviinej tváre v ňom náhle vyvolalo príjemné pobavenie. Zdalo sa, že sa na neho hnevá akoby urobil niečo naozaj zlé a pritom sa len celkom prirodzene vzdialil, aby druhých nemusel obťažovať pohľadom na svoje zranenie, ktoré nebolo ani spolovice také vážne ako pri ostatných. Chcel Olívii chytiť ruku a jemne ju od seba odstrčiť, ale náhle ním prešla vlna únavy. Oprel sa chrbtom o drsný kmeň stromu a s výdychom na okamih zatvoril oči. Keď ich znovu otvoril ako prvé si uvedomil, že je mu príšerné teplo. Hlava sa mu zvláštne točila a potom ten chladivý dotyk, ako mu Olívia priložila na ranu akúsi vlhkú látku. Mal chuť sa zasmiať a opýtať sa čo to dopekla stvára, keď jej povedal, aby zostala pri Elekovi, ale pohľad mu takmer hypnoticky priťahovala jej drobná bledá ruka. Prekryl ju svojou dlaňou a posunul na hrudi vyššie. Prudko dýchal, pokožka mu horela a oči horúčkovito leskli.* Jed.* zašepkal z posledných síl a bezvládne sa zviezol na kolená. Mal pocit, že zhorí, preto si zo seba začal nešikovne strhávať šaty no prsty mal príliš unavené, aby to dokázal.*

Akte

*Pohľadom sledovala ako jej nasadil na prstenník prsteň a cítila sa pri tom trochu zvláštne. Váhavo na neho pozrela, ale rýchlo chmáry zahnala do úzadia a prikývla na znak, že rozumela.* A keď by som náhodou potrebovala vyhľadať ja teba skôr než by si mal nejaké správy?* Chcela pre istotu vedieť, či mohla vyhľadať aj ona jeho, lebo ak by sa bolo niečo stalo a ona by mu to potrebovala dať vedieť, nemohla by čakať na čas keď by ju on bol zavolal. Pozrela sa smerom, ktorým sa mala nachádzať rieka a spomínaný vodopád. Cestou sem ho začula, keď ju Samak za sebou ťahal ako nejakého prašivého psa, od čoho až tak ďaleko nemala, keďže bola vtedy v kožuchu, no aj tak nato nechcela myslieť, na to poníženie o ktoré sa u nej postaral. No on už tiež dostal svoje. Kútik pier sa jej nepatrne vykrivil do úsmevu.* Rozumiem, viem kde to je.* Len dúfala, že Orinove jaskyne budú od toho miesta dosť ďaleko, aby zbytočne neprilákala Lovcov do jaskýň. Dostať sa za Tristanom nebol problém. Po štyroch šlo všetko ľahšie.
Doteraz si neznámeho Arathi nevšímala, no obrátila tvár k nemu.* Čaká nás ďaleká cesta za Orinom? Musím sa za ním dostať čo najskôr.

*Zdal sa jej nejaký horúci. Lenže ako už zistila pri Elekovi keď ju prvý deň ohrieval, oni jednoducho horúci boli. Lenže on nebol len horúci, ale vyzeral unavene, dokonca privrel oči. Ona mu teda len prechádzala handričkou po rane, keď jej chytil ruku do svojej a potiahol po hrudi vyššie. Prekvapene na neho uprela veľké hnedé oči, cítiac ako sa mu hruď nepravidelne prudko dvíhala. A potom zaznelo jediné slovíčko, ktoré ju len viac vyplašilo. Nevedela či niekoho volať na pomoc, všetci vyzerali zaujatí prácou a čistením ostatných Arathi a čo by s tým jedom vôbec robili? Ako padol na kolená, využila posledné zbytky sily aby ho pridržala a potom dala na lopatky. V panike sa obzerala, vôbec netušila čo robiť, snažila sa v prvom rade upokojiť. Pár krát sa nadýchla a v hlave si prehrávala všetko čo vedela z domova. Napokon jej niečo napadlo, vôbec netušila či to bude fungovať, no nič lepšie ju takto v prírode nenapadlo. Rozbehla sa k ohňu, zapálila si bakuľu a nechala ju horieť tak, aby drevný popol zostal na obrovskom liste, ktorý kdesi odšklbla a tým pádom sa jej nestratil. Drevný popol však bol až krok číslo dva a krok číslo jedna sa naozaj hanbila spraviť. No napokon snaha pomôcť mu vyhrala nad hanblivosťou, ona mu rýchlo rozopla košeľu a dala preč tak, aby priechod k rane bol viditeľný. Následne celá červená na neho pozrela a zobrala handru, položila mu ju na oči. Beztak nevládal, takže nehrozilo žeby si ju dal dole a keďže boli mimo ostatných ani moc svetla pri nich nebolo. No hanbila sa aj tak. No spravila to. Ocikala ho a potom čakala, až sa zrazí krv. Natiahla sa po drevný popol a nasypala mu ho na ocikanú ranu. Netušila na koľko to malo fungovať, no moč v kombinácii s drevným popolom robili zázraky.*

/ /

Orin



*Po každom novom vniknutí do Nobynho hebkého horúceho tela sa napil kvapky jej krvi. Svaly sa mu pri pohybe napínali pod pokožkou a striedali tieňovú hru, pretože aj Saikovi sa toto krvavé milovanie páčilo až vrčal spokojnosťou. Oveľa neskôr si Orin uvedomil, že ten zvuk vydáva aj on a po veľmi dlhom čase znovu pocítil úžasný pokoj. Jeho myseľ už nebola plná Saikových protichodných myšlienok, ktorým sa musel venovať, aby sa nezbláznil, ale teraz sa obaja sústredili len na Noby, a to ich zmierilo.
Len čo pocítil na tvári dotyk jej rúk mierne zodvihol pohľad k nej, ale ústami neprestal láskať jej pokožku. Iba čo sa dravo pokušiteľsky usmial, keď si všimol, že má ústa potreté jeho krvou. Pomaličky sa k nej dvíhal, pričom si rukou pridržal jej stehno na svojom chrbte a znovu do nej hlboko prirazil. Chvíľu ju ešte trápil, odďaľoval bozk tým, že jej najskôr hravo prešiel nosom po líci a potom špičkou jazyka až mučivo pomaly obkrúžil jej pery. Ukolísaval ju nežnosťami do malátnosti, ale vo chvíli kedy by to najmenej čakala sa na ňu vrhol. /stami sa silno pritlačil o jej pery a jazykom vkĺzol dnu. Chutila jeho krvou a vzrušením. Všetko ostatné sa mu začalo zahmlievať, cítil iba to ako sa ich prepletené telá pri pohybe navzájom obtierajú a on jej zlízava z pier vlastnú krv. Potom ju uhryzol a konečne ochutnal aj ju. Horúce kvapky mu vtekali priamo do úst a v bozku pretekali aj do Noby kde sa miešali. Trochu sa odtiahol a omámeným pohľadom spozoroval, že sa jej jedna kvapka dostala do kútika úst. Zohol sa, aby ju zlízol a potom sa vrátil k bozku.*

Charis




/to ti poradila Am? /


*To, čo sa okolo neho dialo vnímal len z veľkej diaľky. V horúčke sa mu zdalo akoby všetky vonkajšie zvuky obalila hustá hmla a on bol v jej strede s ťažkým balvanom na prsiach, ktorý musel pri každom nádychu vytláčať nahor. Odrazu bolo také ľahké prestať sa pokúšať o kontrolu nad svojím telom. Bolo mu jedno, kde je, čo sa s ním robí.
Matne si uvedomoval Olíviinu blízkosť. A potom... horúci pramienok stekajúci mu po boku. Ona si ma snáď značkuje, preblesklo mu hlavou nesúvislo a v tej chvíli mal chuť zasmiať sa no nedokázal to. Chcel otvoriť oči, vážne to chcel, ale musel sa k svojím viečkam doslova prebojovávať cez temnotu a veľkú vzdialenosť akoby sa celá jeho bytosť stiahla niekde do vnútra jeho tela. Nakoniec samu predsa len podarilo zachrapčať Olíviino meno. Horúčku rýchlo vystriedala triaška, čo ho veľmi vyčerpávalo.*

*Zostala pri ňom kľačať, hanbila sa ako pes zato čo spravila a že ho vážne ocikala, no čo mohla robiť. Nič lepšie na ten jed nemala než moč a popol. Ešte dobre že jej vtedy neušlo v tom závitku, pretože teraz by nemala čo použiť. Vedela o tom že moč a drevný popol účinkovali, no netušila ako dlho a či na takýto jed vôbec. Preto len sedela a s obavou hľadela na Charisa. Dala mu dole i tú handru ktorú mu hodila cez oči aby sa nedíval keď už musela robiť čo musela, Dúfala v rýchlu pomoc, rýchle uzdravenie alebo niečo podobné, nech sa mu uľaví, nech horúčka ustúpi, no horúčku vystriedala zimnica a ona už začínala byť vážne doplašená. Keby mohla rozprávať, spýtala by sa ho, či jej to robí naschvál aby ho zohrievala. Lenže, on mal oči zavreté a ona nehovorila a silno pochybovala, žeby niektorý z ostatných arathi prišiel a zohrieval ho. Sťažka si vzdychla, napokon kapitulovala a pozrela smerom k ohňu a ostatným, viditeľne ich nehľadali a ani si nevšimli že chýbali. Uvažovala či neprejde tiež po ďalší oheň a nepodpáli niečo, no to by dopadlo asi dosť mizivo. Preto zapálila iba pár driev vedľa Charisa a napokon urobila čo bolo treba. Počas jednej noci si z prvej pomoci stihla vyskúšať viac vecí, umelé dýchanie pre Eleka, ocikávanie na Charisovi a toho ešte bolo treba aj zahriať. A musela to spraviť ona. S pocitom že túto noc naozaj neprežije si prevliekla cez hlavu tričko a ľahla si vedľa neho, opatrne sa k nemu pritúlila a rukami mu šúchala pokožku tela.*

/nieeee kdežeééé /

*Páčil sa jej. To ako sa pod jeho pokožkou menili tiene, ako vrčal, dokonca ona zadržiavala stony, aby mohla naslúchať jemu a užívať si to ako na neho pôsobila. Páčila sa jej predstava, že toto bolo kvôli nej, kvôli nim dvom, tomu ako boli spolu a užívali si spojenie. Vlnila sa pod jeho telom a oddávala sa pomalým a predsa pevným vniknutiam do jej tela a oči mala dokorán otvorené túžbou a planúcim pohľadom. Jediné zvuky, ktoré z nej napokon vyšli bolo nesúhlasné mrnčanie ako odďaľoval bozky, po ktorých jasne túžila a pýtala si ich. Už si myslela, že sa vôbec nedočká bozku, keď sa prisal na jej pery dravo a ona okamžite pocítila nielen ako jej telom prešla príjemná triaška, ale do jeho pier jej unikol tichý hrdelný ston a pevne ho objala pritískajúc sa viac k nemu. Rovnako ako na ňom, aj po jej tele začali prechádzať tiene, no teraz sa im už vôbec nebránila, nechala sa opantať nimi, podvolila sa tomu a z pier jej vyšlo spokojné zavrčanie. Rovnako dravo mu bozk opätovala. V ústach cítila ich krv zmiešanú dokopy a jej chuťové poháriky akoby vybuchli v tom momente. Z pier jej už teraz stále vychádzalo spokojné, tiché vrčanie a keď na pokožke cítila jeho jazyk a bozky, len zaúpela a zavrela oči. Priťahovala si k tvári jeho tvár a neustále ho bozkávala. Jemne zatlačila, aby sa prevalili a ona sa mohla ocitnúť opäť na ňom. Vlasy jej padli k jeho tvári, no vôbec si to nevšímala. Z pier mu pomaly prechádzala k uchu, ktoré jemne podráždila, až mu skĺzla na krk a tam urobila niečo, čo prekvapilo aj ju. Otvorila ústa a zubami ho jemne zaškrabla. Prekvapene sebou trhla, zľakla sa a keď si jazykom prešla po zuboch, pocítila tesáky. Ani ich necítila! Chytila ju panika.* Vážne ti neubližujem? A nie je možné, aby som ti ublížila?* Spýtala sa detským hlasom a pozrela sa mu na jemnú ranku z ktorej vytiekla ledva jedna poriadna kvapka krvi a zachytila sa pri okraji rany. Rukami sa mu jemne opierala o hruď. Iba jediné potrebovala vedieť.*

(( Ja isto nie ))

Orin



/ospravedlňujem sa za dlhé odmlčanie sa idem to teraz vynahradzovať /


*Nechal sa Noby prevrátiť na chrbát a s dravým úsmevom pozoroval jej tvár, na ktorej sa mihali tiene. Bola nádherná. Pohľadom sa vpíjal do jej očí, z ktorých žiarila túžba a vzrušenie. Všimol si ostré rezáky, ktoré jej vystúpili, keď sa poddala svojim vášňam a dovolila, aby v nej prevládol jej skutočný pôvod. Pevne ju chytil za boky a posadil sa, takže na hrudi pocítil dotyk jej pŕs, pri ktorom okamžite vtiahol do seba vzduch a pomaly ho vydýchol na pokožku jej krku. Hravo sa oň obtrel nosom a potom sa znovu uložil na chrbát. S prižmúrenými očami si vychutnával pohľad na Nobyno nahé vlniace sa telo. V tých pohyboch bolo niečo pudové a také neodolateľné,že sa chvíľu nemohol sústrediť na to, aby jej odpovedal.* Neubližuješ.* zachrapčal napokon dôrazne a prstom si zotrel z ranky kvapku krvi. Bruškom palca ju potom rozotrel po Nobyných ústach.*

Tristan



*Pripomienka Akte bola naozaj rozumná. Nečakal ale, že by sa s ním chcela niekedy stretnúť aj sama kvôli tomu všetkému, čo sa jej so Samakom stalo. Stále mala ten najväčší dôvod neveriť mu - bol Altran. Mlčky na ňu chvíľu zamyslene hľadel a v duchu sa zaoberal myšlienkou, čo všetko ich ešte oboch čaká než každý dostane to, čo chce. Akte bola výnimočná, jediná svojho druhu a on len dúfal, že Arathi ju ochránia tak, aby sa jej už nič nemohlo stať. Vrhol rýchly pohľad na Zeona, ktorý postával obďaleč a jeho pohľad bol stále plný toho zarazeného prekvapenia. Očividne sa ešte stále vyrovnával s tým, čoho sa stal svedkom a aké to bude mať pre celý klan následky.* Stačí jediná kvapka tvojej krvi na kameni.* prehovoril Tristan ticho a pomaly zase preniesol zrak na Akte. Jemným prikývnutím hlavy jej dal najavo, že viac nemá čakať.* Dovidenia, Akte. Už čoskoro.* zašepkal v miernom úklone a potom sa jej rýchlo otočil chrbtom zamieriac do vnútra stanu.
Zeon urobil k Akte naopak krok bližšie. Nechcel jej odpovedať na otázku, kým bol ten Altran na blízku. Nech to bolo akokoľvek, nedôveroval mu a celá tá tichá výmena slov medzi ním a Akte bola dosť zvláštna. Stále eše nedokázal uveriť svojmu objavu. Bol taký prekvapený, že zabudol aj na mlčanie. Našťastie mal dosť sebaovládania, aby položil hlas do čo najneutrálnejšej roviny. Aj napriek tomu však bol stále až hriešne príťažlivý.* Musíme prejsť cez tamtie hory.* zodvihol rukou a ukázal na najvyššie pohorie v nížine, kde stáli.* Si skutočná.* zašepkal ticho a pár krokmi Akte obišiel premeriavajúc si ju ohúreným pohľadom.*

Charis




*Bol príliš unavený na to, aby myslel alebo sa o to aspoň pokúšal. Po veľmi dlhom čase mu v hlave zavládlo absolútne ticho, ktoré ho spočiatku vydesilo, až kým si niekde na hranici vnímania neuvedomil, že Rubin je stále s ním. Démon bol očividne priveľmi spokojný, aj keď práve tomu Chris nerozumel. Prečo? Bolo mu teplo. Po tej zime, ktorá ním triasla to odrazu bolo veľmi príjemné. Pritúlil si ten zdroj potešenia bližšie k sebe a tlmene vzdychol. Bolesť v boku, ktorá bola spočiatku taká pálivá sa teraz pomaly zmierňovala. Stále ju však cítil a navyše v horúčke blúznil. Zdalo sa mu, že vedľa neho leží polonahá Olívia a pozerá sa na neho veľkými vystrašenými očami.* Neboj sa.* zachrapčal a bruškom ukazováka sa jej dotkol jamky na líci. MUsela to byť len jeho predstavivosť. Skutočná Olívia by sa k nemu takto nikdy nepriblížila.* Neublížim ti.* Akosi ťažko sa mu podarilo podoprieť sa na lakti a skloniť sa ponad ňu. Oči mu planuli horúčkou, ale aj niečím oveľa známejším - vzrušením.* Si taká krásna. Ty prekliate dievčisko, mal by som sa od teba držať ďalej.* napriek svojim slovám sa skláňal stále nižšie, až kým Olíviu uväznenú pod svojím telom nepobozkal. Ústami sa najskôr len zľahka dotkol jej pier a potom sa trošku odtiahol akoby ho zaujala jej chuť, preto jej špičkou jazyka oblízol ústa a nakoniec ich pootvoril. Toto bol nádherný sen. Už dlho sa mu nesnívalo nič krajšie. Pri každom nádychu cítil ako sa mu hroty jej pŕs vtláčajú do pokožky na hrudi. Neodolal. Sklonil sa ešte nižšie a prisal sa na jednu z ružovučkých bradaviek. Celé telo mu horelo, mal pocit, že to dlhšie nevydrží. Na tvári cítil tú úžasnú mäkkosť a poddajnosť, keď sa s ňou maznal.* Chcem ťa.* zašepkal, keď sa znovu vrátil k jej ústam a so zavretými očami sa nežne obtieral špičkou nosa o jej nos.*

/prosím zober do úvahy, že to nerobí úmyselne len sa mu to "sníva" /

Akte

*Keď už všetko bolo jasné, vedela aj ako by ho mohla ona kontaktovať, keby bolo treba, tak len kývla hlavou a pozerala sa ako sa stratil v útrobách stanu. Oni tu už nemali čo robiť, v podstate sa mohli pobrať preč. Svoje veci pri sebe, resp. na sebe mala, takže ostatné bolo už len na Tristanovi. Obrátila svoju pozornosť na Arathi, ktorý na ňu fascinovane pozeral a musela sa usmiať. Už tak dlho to však nerobila, že teraz jej svoj úsmev prišiel kostrbatý a nerozhodný. Tak dlho nemala dôvod usmievať sa a teraz ich bolo viac než dosť. A zmätený a zároveň fascinovaný muž bol jedným z nich.* Áno, som skutočná.* prehovorila a úsmev jej z pier neschádzal. Dokonca ani ona nemohla uveriť tomu, že on bol skutočný. Vedela, že ich všetkých ešte nestihli pozabíjať, Samak ju veľmi rád informoval o tom koľkých zabili, ale i tak v tom živote v ktorom žila, jej to prišlo akoby ich už ostalo len pár.* Aj ty si.* Neubránila sa a končekmi prstov sa mu dotkla líca.* Som rada, že nestihli všetkých pozabíjať.* dodala a ruku rýchlo stiahla vedľa seba. Arathi boli pre ňu ako bratia, aj keď z tých ktorých poznala neostal jediný živý. Všetkých jej zabili pred očami a ona teraz mala šancu na novú rodinu. Stále tomu nemohla uveriť. Prišlo jej to ako krásny sen.*

(( Ja som jej to hovorila, nech sa na neho nelepí, že ju bude ošahávať Olivka by mu mala dať riadnu kres papuľu hulvátovi Či? ))

*Čakala len na jediné slová, ktoré jej mal povedať. Povedal jej, že mu neubližuje, ale neodpovedal, či mu môže ublížiť. Nepozdávalo sa jej to, ale bola priveľmi opantaná vzrušením, že už nevedela cúvnuť. So zastretým pohľadom sa dívala, ako jej rozotrel tú trochu krvi po perách a hlasno zapriadla. Jazykom pomaly zlízla krv z pier a na perách sa jej zjavil divoký, šelmovský úsmev. Zahniezdila sa na Orinovi a jeho ruku si pridržala pri tvári. Vtisla mu do dlane bozk a jazykom mu prešla po slanej pokožke. Cítila ho, ešte viac a všade, jeho vôňu, silnú a opojnú, akoby bol všade a hlavne na nej. Tak oni to mali celý čas také intenzívne? Už po prvom sexe s ním si hovorila, že jakživ nič také dobré nezažila, no teraz to bolo ešte lepšie! Tesákom si vytvorila malú ranku na palci, okamžite sa tam zjavila kvapka jej krvi a prešla mu palcom po perách a rozotrela krv po dokonalej línii kontúr pier. Najradšej by sa po ňom hneď vrhla, ale odolala pokušeniu a sklonila sa k nemu. S hlasným pradením ako mačička sa k nemu pritúlila a obtrela sa o jeho hruď. Nosom vdychovala jeho vôňu a užívala si tieto nové pocity. Teraz vedela prečo po nej chcel aby podľahla a aj pochopila, že nebol dôvod na obavy, ale ona doteraz pridlho žila vo svojom tele so zamlčanými schopnosťami a bolo ťažké sa dostať cez tú bariéru, ktorú v sebe vykonala. Ale teraz už mala jednu prehodenú cez ten múr a odmietala sa vrátiť, keď mala možnosť zazrieť ten kúsok čo sa jej núkal.
Nosom prešla Orinovi po krku a na okamih sa zastavila pri ranke na krku, ktorá už nekrvácala, ale jasne cítila tú vôňu, ktorá v nej vzbudzovala a hlavne prebúdzala to všetko v nej skryté. Jazykom mu prešla po tom mieste a následne tesákmi, ale už sa snažila nepoškriabať ho. Nie hneď. Len sa s ním hrala. Teraz ona sa vyhýbala jeho perám aj keď najradšej by to bola urobila a oblizla krv na jeho perách. Oči mala plné neutíšenej túžby a jej telom nielen prechádzali súhra tmavých tieňov, ale hlavne príjemná triaška. Páčilo sa jej čo spolu robili, ako sa jej dotýkal, aj to čo ju nútil robiť. Na okamih jej v hlave napadlo, že Seram by k nej nikdy takýto nebol. Ale nebola to výčitka, ale len ospravedlnenie prečo si naozaj vybrala Orina. Na Níata radšej nemyslela. Chcela v Orinovej náruči zabudnúť nato, čo sa udialo a žiť len pre to čo prežívali, spolu, práve teraz. Pomaly a dráždivo sa na ňom začala pohybovať a cítila ako v nej závratnou rýchlosťou stúpalo vzrušenie. To jeho odďaľovanie len spôsobilo, že teraz už netušila ako dlho to bude trvať, ale celkom presne vedela, že všetko bude mať rýchly spád. Jej telo kričalo po tom a keď jej zmysly a inštinkty boli zbystrené, akoby sa aj rozkoš znásobila. Pomaly jazykom štuchla do Orinových krvavých pier a na špičke pocítila chuť vlastnej krvi. Nie, ona ju nezlízla. Bola len jeho. Pery si našli cestu k jeho vábivému krku a tesáky k pokožke. S ľahkosťou, akoby trhala papier, mu spravila ranu na krku, väčšiu než predtým náhodou, ale nepila mu krv. Len fascinovane a hlavne vzrušene sledovala ako mu krv stekala po tele a strácala sa pod jeho telom. Už nevládala vzpierať sa tomu všetkému.*

*Snažila sa ako vedela, aby mu dala aspoň nejaké teplo. Nebolo to až také ťažké, zahriať sa, pretože teraz ju tak pálili líca, že sa hádam hanbila na každej položke svojho tela. Ešte pred chvíľou jej nebolo najteplejšie, no teraz, teraz by si na tvári mohla spraviť praženicu. No Charis nebol moc pri vedomí a ona sa tým pádom netrápila ani tým, že si dala dole vrch oblečenia, pretože napriek hanbe ktorú cítila, život považovala za dôležitejší než nejaké vnútorné zábrany. Aspoň si myslela až do chvíle, čo sa Charis nejako začal zviechať a pridvihol sa, aby sa ocitla ležiac pod ním. Prekvapene medzi seba a neho vložila ruku, snažila sa ho pretisnúť naspäť na pôvodné miesto, no bolo to akoby nemožné. Kým sa venovala snahe nabrať dosť síl, pocítila na perách dotyk. Oči sa jej rozšírili prekvapením, teraz boli zmiešané šokom a strachom zároveň. Myslela si, že už to bolo v poriadku ako sa pridvihol, no on sa zohol opäť a bozk sa ešte len stal bozkom. Ležala pod ním stále šokovaná, vyplašená ako srnka na ceste a zisťovala, čo to znamenalo byť pobozkanou. V prvých okamihoch skamenelá ležala a nebojovala, pretože zisťovala, prečo to ľudia tak radi robili. Dokonca zabudla aj na ruku ktorou ho chcela odtláčať, i preto sa jej prsia dotkli jeho kože a ona zastonala. Skutočne zastonala, z pier sa jej vydral tichý vzdych, ktorý bol čisto prirodzený a ani si neuvedomila, že nejaký zvuk prišiel. Možno by sa bozku skutočne oddala, ťažko povedať či zo zvedavosti , prekvapenia alebo preto, že sa jej to páčilo, asi celá zmes, no jemu to nestačilo a dotkol sa práve na prsiach. Prebralo ju to, rýchlosťou svetla. Skúšala ho zo seba striasť, strašne sa hanbila a i hnevala zároveň. Nebola si istá ako veľmi vnímal čo robil, no Charis bol Charis a vedela, žeby sa nebránil urobiť to v skutočnosti, či už teraz vnímal alebo nie. Chcela mu len pomôcť zohriať sa a dopadlo to takto.* Charis prosím pusť ma...* Zašepkala a rukou aspoň nahmatala svoje oblečenie a stiahla ho na svoje prsia, aby sa zahalila. Nemala na jeho silu šancu a začínala sa trochu viac i báť. *

/hrozné hrozné, za dobrotu na žobrotu /

Orin



*Zreničky očí mal zúžené do úzkych štrbiniek, pri ktorých ešte viac vynikla tmavá farba dúhoviek. V jednu chvíľu, keď ich pootvoril, sa zdalo akoby sa na Noby dívala samotná temnota. Potom sa jazykom najskôr len veľmi zľahka dotkol vlastných pier a z hrdla sa mu vydralo niečo medzi zastonaním a zavrčaním. Zaboril ruky do Nobyných vlasov a ako sa sklonila k jeho krku sám ju pobozkal na šiju. V nasledujúcej sekunde pocítil škrabnutie tesákmi a horúcu krv stekajúcu mu po pokožke. Bolo to divoké, dravé a oslobodzujúce. Mal chuť smiať sa a kričať rozkošou zároveň. Namiesto toho však Noby chytil pevne za boky a začl do nej prudko prirážať cítiac, že uvoľnenie nie je ďaleko. Pritúlil si jej hlavu k sebe a sám ju zľahka uhryzol na krku. Nezačal piť hneď, ale počkal si kým jej kvapky nestečú až k prsiam a tam ich zachytával na jazyku jednu po druhej, ako odkvapkávali zo zdurenej bradavky. V tej chvíli išlo všetko do úzadia a zostala len Noby. Jej chuť a vôňa, mäkkosť a hodvábnosť tela, ktoré cítil na sebe. Z posledných síl zachrapčal Nobyno meno a pred vyvrcholením ju silno objal pritisnúc k sebe. Ani potom z nej však nevyšiel. Namiesto toho sa posadil a a hlavu sklonil na jej prsia oprúc sa o ne lícom. Stále dýchal veľmi prudko a telo sa mu, rovnako ako Nobyno, lesklo od potu a krvi. Dlaňou jej tíšivo prechádzal po chrbte stále so zavretými očami. Aj keby mohol, čo by Noby teraz povedal? Ďakujem? Sám vedel, že teraz mu dala niečo, čo nikdy predtým nikomu a len čakal, čo sa bude teraz diať. Mohla by ho nenávidieť za to, že ju k tomu prinútil. Tá myšlienka by ho mala tešiť, ale netešila.*

*Všimla si ako ich náramnice o seba cinkli, keď sa ich ruky k sebe priblížili a len sa podmedome pousmiala. Ani tento fakt jej nevadil. A aj keby bola vedela skôr, čo bude značiť jedna noc s ním, tak by to bola urobila. No Orin si asi zakladal na šokoch, ktoré jej s takou obľubou spôsoboval.
Dravosť v jeho očiach sa jej páčila a len viac ju burcovala. Úplne podľahla tomu čo sa tam medzi nimi dialo a rovnako spokojne vrčala ako on, len to jej sa podobalo skôr spokojnému pradeniu mačičky. Cítila ako sa aj jeho vrzušenie stupňovalo. Na okamih chcela, aby sa to nikdy neskončilo, ale rozkoš sa stala takmer neznesiteľnou a tesne predtým než počula ako vyslovil jej meno, celkom strnula a pevne sa k nemu pritisla. Bolo to iné ako v tom lese a predsa podobné. Prudko dýchala, vinula sa k nemu a so spokojne zatvorenými očami prijímala jeho hladenie a objatia. Nechcelo sa jej ani len pohnúť, chcela len tak ostať a cítiť ho pri sebe. Pomaly sa jej rozbúrené telo upokojovalo, ale dozvuky z toho čo sa stalo ostávali. Páčilo sa jej to. Obranne ho objala okolo ramien ako ju objímal a mokrí od potu a krvi sedeli a navzájom sa objímali. Bol ticho a netušila či to je dobré, alebo zlé znamenie, no jednoznačne neplánovala ticho prerušiť. Prstami ho škrabkala na šiji a miestami mu pomaly zachádzala do vlasov. Aj v nich našla trochu krvi. Ibaže to jeho ticho ju začínalo trochu desiť. Opatrne sa od neho odtiahla s otázkou v očiach. Vtisla mu bozk na čelo a na perách pocítila slanosť jeho potu a potom znova uprela spýtavý pohľad do jeho očí.*

Zeon



*Keď mu končeky Aktiných prstov spočinuli na líci telom mu prešiel rýchly záchvev, posledná prekážka, ktorá mu bránila uveriť, padla. Bola z mäsa a kostí, živá a taká horúca, že na pokožke cítil jej dotyk ešte aj vtedy, keď ruku stiahla. Mal chuť urobiť jej to isté, ale videl tú opatrnosť v jej pohyboch. Prižmúril oči, ktoré mu na okamih potemneli. Musela stráviť s tým Lovcom príliš dlhý čas, počas ktorého sa naučila, že veriť sa neoplatí nikomu. Aspoň nie nikomu z ľudí, ale on, ako aj ostatní, boli Arathi.
Opäť si spomenul na svoj hlas a prekliatie, ktoré v ňom mal. Vedel, že Akte bude chcieť odpovede a sám mal veľa otázok. No udržať svoj hlas v neutrálnom tóne, keď ním zmietalo také vzrušenie bolo veľmi náročné.* Moje meno je Zeon.* predstavil sa so skrytým úsmevom v očiach akoby sa už dávno odučil usmievať sa ústami. Jeho hlas mal pokojnú príjemne hlbokú farbu pohládzajúcu zmysly presne tým odzbrojujúcim spôsobom akému sa nič nevyrovnalo. Musel myslieť na to, že bude najlepšie, ak toho povie zatiaľ len málo. Preto rukou ukázal na stromy pri okraji lúky a naznačil jej, že má ísť s ním.* Stále tomu nedokážem uveriť.* prehovoril pošepky akoby len sám pre seba a odrazu sa zastavil chytiac Akte za ruku. Musel to urobiť, musel sa jej dotknúť. Preto opatrne natiahol ruky k jej tvári a dlaňami jej spočinul na lícach. Potom končekmi prstov prešiel skúmavo po oblúčikoch obočia a nose, ktorý dodával Akte energický nezlomný výraz. Mala všetky črty žien Arathi. Keď si to uvedomil ruky zase rýchlo stiahol.* Kto si?* Poznal jej meno, to, prečo si ju ten Lovec nechal, ale netušil kým naozaj je. *

Charis



*Muselo sa mu to len zdať. Áno, ešte stále má horúčku a blúzni. Zvuk Olíviinho hlasu ho paradoxne upokojil, pretože teraz už nemal dôvod pochybovať, čo je skutočnosť a čo je iba sen. A v tomto sne sa jej mohol dotýkať a hovoriť s ňou tak, ako by to naozaj neurobil.
Páčila sa mu farba jej hlasu. Žensky jemná, príjemná ako pohladenie, ale teraz aj trochu ostražitá a neistá.
Prižmúril oči, aby sa na ňu pozrel lepšie a naozaj to tam videl. Neistotu a strach. Upokojujúco sa usmial.* Čo sa deje, maličká? Bojíš sa zlého vlka?* doberal si ju dobromyseľne, ale nebojoval s ňou. Nechcel bojovať. V tomto sne si chcel dožičiť pokoj a zahrnúť ju nehou, o ktorej by ani neverila, že ju v sebe má. Prehodil jej ruku cez brucho a prstami ju zľahka pohládzal po citlivej pokožke prelaktia.* Neublížil by som takému anjelikovi. Za to by som zhorel v pekle.* zamrmlal v polospánku, pretože sa mu tela znovu zmocňovala malátnosť.* Hovor mi niečo, prosím. Páči sa mi tvoj hlas.* slová len šepkal mysľou stratený niekde medzi vedomím a spánkom. Hlavu mal teraz uloženú v ohybe Olívinho ramena a krku špičkou nosa zľahka opretý o jej pokožku. Každým nádychom sa mu do pľúc dostávalo viac jej vône. *

Akte

*Takže Zeon, pomyslela si. Mala pocit, že to meno už niekedy strašne dávno počula, ale netušila kde ani ako. Bola pridlho so Samakom a veľmi veľa spomienok sa nielen stratilo, ale hlavne zmenilo. Buď sa zmenili v sny, ktoré splývali jeden do druhého, takže sa potom už nedali odlíšiť od reálnych spomienok, alebo to boli len jej fantázie, ku ktorým sa sprvu v zajatí utiekala. Urobila len pár krokov smerom, ktorým jej ukázal, ale viac ani nestihla, lebo Arathi ju chytil. Až sebou cukla pri tom dotyku, ale napokon sa nepohla ani o piaď a len prijímala jeho skúmavé dotyky na tvári. Takže to nebola lož, že zabili všetky ženy. Ešte v to v srdci dúfala, ale posledné nádeje zmizli, keď si uvedomila ako na ňu Zeon hľadel a ako sa jej dotýkal. Práve vtedy posledné nádeje padli ako hradby a ona si ticho vydýchla. Nešťastne a so smútkom v očiach. Jeho otázka ju zarazila, no smútok neodohnala. Cúvla od neho bokom a zakrývajúc bolesť sklopila zrak na zem.* Ja už nie som nikto.* Odvetila ticho a vykročila smerom, ktorým predtým ukazoval smer ich cesty. Vlastnú tvár stratila dávno a teraz bolo jediné čo chcela. Pomôcť ostatným aby sa jej nestalo to isté a hlavne, aby ostatní Lovci zaplatili rovnako kruto zato čo im urobili. Čo im všetkým vzali. Strach sa z očí stratil a nahradilo ho len odhodlanie. Zeona jej do rúk musel niekto poslať, samotná Altra a Akte bola pripravená využiť to. Musela im pomôcť vzbúriť sa.* Koľko vás je dokopy, Zeon? A z ktorej skupiny si vlastne? Od Serama, alebo od Orina?* Už o tom čo-to začula. O ich delení a podobne, možno teraz už tomu bolo ináč, že sa nedelili, netušila. Preto sa pýtala. Aby dostala odpovede.*

Orin



*Zaklonil hlavu vychutnávajúc si posledné dozvuky Nobynho nežného bozku a potom pomaly otvoril oči. V žiare ohňa bolo vidieť ako mu tmavá farba dúhoviek pomaly bledne a zreničky sa rozširujú do celkom ľudského tvaru. Usmial sa, nežne a zároveň skúmavo. V tej chvíli bol z neho celkom iný muž. Spokojnejší, prístupnejší a naklonený všetkým nežným hrám.* Nechceš ma zabiť?* v tej otázke bolo niečo hravé a Orin sa veselým hlasom snažil zakryť aj posledné stopy po neistote. Naozaj si nebol istý, ako to všetko bude Noby vnímať teraz, keď vášeň doznela a zostali len krvavé stopy na ich telách. Len veľmi neochotne ju pustil a jemným tlakom prinútil ľahnúť si vedľa neho na chrbát. Sám vstal a nenáhlivo podišiel k svojmu vaku, z ktorého vytiahol misku a vak s vodou. K milovaniu Arathi patril ešte jeden príjemný a veľmi intímny rituál.* Len pokojne lež, Noby. Postarám sa o teba.* dotkol sa jej pleca a kúsok handričky namočil do vody, ktorú predtým ohrial na príjemnú teplotu, aby ju nechladila. Potom sa posadil na kraj postele a začal ju umývať. Handričkou zľahka prechádzal po jej pokožke a hľadel jej pritom do očí s jemným psmevom.*

*Pery sa jej pomaly roztiahli do zubatého úsmevu. Nemohla sa ubrániť tomu, ale jeho slová jej prišli vtipné, poburujúce a zároveň poriadne podrývačné. Mala by ho vyťahať za uši, ale neubránila sa iba tomu zubatému úsmevu.* Nie nechcem.* To by zase len cítila jeho krv a ani nevie ako by na ňu reagovala.* A prečo by som ťa vlastne mala chcieť zabiť?* Spýtavo sa mu zadívala do očí, ale v jej tvári stále svietilo pobavenie. Áno, ťažšie sa jej znášal fakt, že sa nechala dohnať k takým veciam, ale s rukou na srdci si musela priznať, že to bolo príjemné a vzrušujúce. No teraz sa jej chcelo kýchať. Nemohla si zvyknúť nato, že cítila veci ostrejšie, no bolo to len o zvyku, ktorý ako problém nevidela. Nepáčilo sa jej keď vstal z postele a už mala stovky tichým námietok na jazyku, keď ju prerušil a povedal, že sa o ňu postará. Prekvapene dvihla obočie a so záujmom v očiach ho sledovala ako sa pustil do jej umývania. Nemusel to robiť. V pokoji sa mohla ísť okúpať do jazierka, ale nechcela mu brať radosť a tak mu dovolila aby sa jej dotýkal a pritom s vlažnou vodou na handričke jej poumýval rany a stopy po krvi. Jednu dlaň mu celý čas držala na líci a hľadela mu do očí.* Nemusel si to robiť. Však nato tu máme to jazierko.* S úsmevom mu ticho pripomenula odkiaľ sa do postele tak rýchlo presunuli a kde vlastne ostalo ešte jej oblečenie. Na tom jej však teraz nezáležalo.*

// ...obsahom.* Len pokojne lež, Niry. Postarám sa o teba.* v zdanlivo...
...rituál.* Len pokojne lež, Noby. Postarám sa o teba.* dotkol...
ako je to s autorským právom a postavami? //

(( Cítim sa podvedená! Niryai ty nie? To chce poriadnu kompenzáciu ))

//to rozhodne //