Ošetrovňa na okraji bojiska

/to je ok...len v ošetrovni enesianu nikto nie je, relativne by si mohla prisť za alex, kedže princ enesianu je u nej spolu s raitom...popresuvam sem prispevky, lebo sa to pisalo v bojisku /

/tak potom presne kam zajst ? /

/oki môžeš sem presunula som sem prispevky /

/oka.. sefe /

*kedze v stane enesianu nebolo tak vela zranenych, videla ze v susednom stane maju vacsie fofry, tak zasla tam.. pohladom hladala doktorku a uvidela Alex*ALEX!*napoly vykrikla a vybrala sa jej hned naproti*nepotrebujes pomoc?*opytala sa a rychlo sa okolo seba poobzerala*

/akoze je so mnou aj Mike /

*Prekvapene sa otočí od neznamej ženy ked zazrie Amacaraku* ahoj...rada ta opať vidím, škoda že len v takejto situácii* pozdraví ju, no úsmev jej náhle zmizne z tváre, ked za jej chrbtom zbadá Mika. Pripomenie jej všetko čo sa stalo a trochu odstupi* je tu dosť zranených...princ enesianu je vo vnutri...ale teraz potrebuje..hmm...sukromie* povie napokon*

* Videla aký je Viktor unavený a ako ťažko drží oči otvorene preto sa rozhodla, že mu poskytne čas na oddych a nabratie novych sil no odrazu ju prekvapili jeho slova, ktore jej celkom zobrali dych tak, že sa skoro zabudla nanovo nadychnuť. PO tvari sa jej rozliali vyraz nemsierneho stastia a musela sa ovladnuť aby Viktorovi hned v prudkom navale radosti nevybozkavala celu tvar. Nikdy si nemyslela, že sa vyda a ak ano, tak za muža, ktoreho jej v zaujme Gyra vyberie senat ani v tom najkrajsom a nadlhsom sne by sa neodvažila očakavať, že niekedy stretne muža, ktorého bude tak veľmi milovať a že rovnako bude tužiť po ich spoločnom živote. Myslela, že v ten den nerobi nic ine len striedavo s obavou hladi na Viktorovu bledu tvar a place raz od strachu a raz od radosti, že je vsetko v poriadku. Kym nepoznala Viktora nepreliala ani slzu no teraz sa otvorili stavidla na hradzi jej citov a zaplavili puste udolie jej srdca zivotoradnou láskou. Nežne mu priložila prst na usta aby zastavila jeho dalsie slova, ktore už nebolo treba vysloviť.* Vobec mi nezaleží na prsteni ani na tom, či predo mnou klacis. Tvoj život a to, že tu teraz možem byt s tebou je mi prednejsie nez vsetko ine na svete a ak sa ma pytas ci si ta vezmem poviem len, že som tvoja už davno.* bruskom ukazovaka mu obkreslila liniu pier a rovnako aj obocia nad Viktorovymi krasnymi tmavymi ocami. * Ano vezmem si ťa.* doplnila ešte a opat pobozkala Viktora na pery pricom sa spickou nosa obtrela o ten jeho.*

*len prikyvne ze rozumela*potom sa za nim zastavim a teraz ak chces nejako ti s Mikeom pomozeme*ponukla sa Alex*

* Videla ženu, ktora sa k nej bližila a ked sa jej po prvykrat prihovorila rozmyslala nad vhodnou odpovedou. Nemohla jej hned povedať kto v skutočnosti je. Najskor to museli vedieť ti kvoli ktorým prisla no nemala ziadnu predstavu, co sa s nimi dialo. Ked zapocula slova princ Enesianu a sukromie iba jej srdce poskočilo radosťou a rozhdola sa, že sa nenapdne vytratí. No bolo neskoro pretože prisla dalsia žena, jej celkom neznama, sprevadzana akymsi muzom.*

*pozrela k Amalii a nevedela vobec kto je to*mozem vam nejako pomoct?*opytala sa jej, lebo si vsimla ze zena nie je ani ranena a ani nepomaha s osetrovanim.. vyzerala skor, akoby si nebola ista tym co chce uroit*

*Kým čakal na jej odpoved, na krátku chvílu prestal aj dýchať. Neveril by, že takúto otázku vysloví so svojich úst a že bude túžiť po kladnej odpovedi. Ked mu senát oznamoval že je načase aby sa oženil, vždy len mávol rukou nech na takú hlúposť ihneď zabudnu, bol presvedčený o tom, že sa nikdy neožení. Pár krát pripustil že možno neskôr si vezme nejakú ženskú, ktorá mu porodí potomka, pričom sa aj tak bude zabávať len s milenkami. Teraz však na niečo také ani len nepomyslel. Chcel sa oženiť, chcel videiť Melian kráčať v bielych šatách a vedel, že nijaké milenky vo svojom živote nepotrebuje. Spomenul si na ich stretnutie, ked nahánal tú jej zamiovanú priatelku, a bol rád že sa všetko odohralo tak ako to bolo. Pokazená svadba jeho sestry, pomsta Lermovi aj požiadnaie Morgana o pomoc. Na tvár mu padol úsmev, ked si predstavil, že by sa stretli aj tak, na svadbe jeho sestri.* chýbala si mi *zašepkal a ked ho pobozkala, vo vnútri zanadával že je celý dolámaný. Najradšej by ju strhol sebe a riadne ju vybozkával, no takto jej mohol bozk opatovať len mierne*

* Snažil sa Amacarake pomahať ako len bolo v jeho silach a aj ked nikdy neosetroval zranenych vojakov bez namietok robil vsetko co mu Amacaraka ci ine setricky nakazali. Vacsinou vsak chodil zbierat ranenych z bojiska a privazať do osetrovne kde sa o neho už dokazali postarat skusenejsie ruky ako boli tie jeho. Zrazu vsak zbadal, že Amacaraka niekam kraca a tak sa vybral za nou. Prilis neskoro si uvedomil kto to stoji pred nou. V ustach mu vyschlo no inak nedal na sebe poznať aky je z opatovneho stretnutia s Alex prekvapeny. Mohol predsa cakať, že bude tu. Pohladom jej uprene hladel na tvar a snazil sa z nej vycitat viac ako davala na prvy pohlad poznať.*

*kym cakala na zeninu odpoved drzala Mikea za ruku a jemne sa o neho oprela.. cely den stala na nohach a uz ju zacinali boliet.. citila ako ju prestavaju posluchat, ale nedala sa a nadalej stala*

*Mike bol viditelne prekvapený, no ani zdaleka nie tak ako bola ona. Chvílu váhala a potom ho predsa len pozdravila, aby ich náhodou nechcela amacaraka predstavovať. Alex si nebola istá či amacaraka vie že sa poznajú, a ona netúžila jej to nijako vysvetlovovať* Mike* kývla slabo hlaovu na pozdrav, pričom si všimla že sa držia za ruky. Možno by sa aj usmiala alebo začudovala, no teraz nebol vhodný čas* ak idete do ošetrovne, mohli by ste tam zaniesť túto krv potom?* natiahla ruku s ampulkou amacarake*

*pozrela k Alex a na ampulku*samozrejme a co s nou?*opytala sa, lebo vobec netusila co ma potom s ampulkou urobit*

hned pri dverách je stôl s krvou, iba to tam odlož, setry vedia čo s nou maju robiť, dala som im pokyni*slabo sa usmiala a upriamila pohlad na neznamu ženu*

* Nesustredeny nervozny pohľad jej zaletel k čiernovlasej žene, ktora sa jej prave prihovorila. Najradšej by už davno vosla do stanu keby doktorka, ktora z neho práve vysla nepovedala, že princ potrebuje sukromie. Nevedela sice dovod, ale rozohodla sa ho resektovať nehc by už mala pockat aj o niekolko hodin dlhsie. Cakala predsa taky dlhy čas. Tmave oci sa jej pri usmeve rozziarili makkym svetlom a obrubili sietou vrasok. Prirodzene bleda pokožka nabrala na niečo tmavsom odtieni ked iba pokrutila hlavou a prebehla pohladom po vsetkych pritomnych. Citila akesi napatie, ktore medzi nimi panovalo od prichodu toho mladeho muža.*

*nikdy by netušila, že práca obyčajnej asistentky bude taka vzrušujúca, od začiatku boja vedela, že sa nemôže zapojiť bolo to len medzi princami. ked videla ako Viktor padol a truchlive kvílenie Melian, padla na kolená a snažila sa pochopiť čo sa to dialo. Teraz stála pri vchode na ošetrovnu a premýšlala nad ironiou osudu. Obaja bojovali, obaja padli a teraz tu obaja ležia vedľa seba a snažia sa prežiť. Vzdychla a pozrela sa do neba. Nechcela ich rušiť a preto sa vybrala pozrieť či niekde nebudu potrebovať jej pomoc.*

*amacaraka len prikyvla a pozrela na Mikea*hned som spat*povedala a zatial odisla zaniest ampulku tak ako ju o to Alex ziadala*

* Pozrie sa za odchadzajucou Amacarakou, chvilu ju sleduje pohladom a potom sa obrati k Alex.* Nevedel som, že tu budeš.* zacne ticho a patravym pohladom jej stale prechdza po tvari. Nevedl ci sa vlastnymi slovami chcel ospravedlniť za to, čo tu robi alebo len vyjadruju jeho prekvapenie. *

*Pozrela na odchadzajucu amacaraku a ked sa vzdialila tak mu odpovedala* práve som sa ta chcela spýtať čo tu vlastne robíš...* vzdychla si, aj ked hovorila pomerne ticho, akoby hovorili o prísne tajnej veci.*

* POobozerala sa okolo seba rozhodnuta, že aj tu ponecha tym dvom ladym ludom, ktorí medzi sebou ocividne mali co prediskutovať , tiež sukromie. Preto presla par krokov smerom k hlavnemu nemocnicnemu stanu a nasledne sa stratila za blizkym platenym rohom drziac ciernu tasku vo svojich rukach. Vsimla sitavovalsu mladu ženu, ktora prave vychadzala od stanu princa Telarionu. S nadejou, že by sa mohla dozvedieť niečo viac sa pobrala k nej a s milym usmevom ju zastavila.* Dobry den, dufam že vas velmi neotravujem... ( Lyra )

Je predsa vojna a zabijaci si vtedy prídu na svoje.* stišil aj on hlas do akesi chladneho sepotu vrhnus rychly pohlad tym smerom, ktorym odisla Amacaraka. Potom pristupil k Alex este o krok blizsie a do oci sa mu zacalo vkradat niečo ine, akasi stara bolesť, ktora vsak casom bola už otupena.* Pamatam si na nase posledne stretnutie, ale teraz sa mu už nemusis bať. Vlastne ty si sa nikdy nemusela...

*Amacaraka akurat prichadzala ked uvidela ako sa Alex a Mike rozpravaju... rychlo zahla za roh, aby si ju nevsimli a vtedy to uvidela.. videla ako Mike pristupil k Alex do tesnej blizkosti... srdce jej zovrelo a ona vedela ze chvilu musi este pockat*

O takýchto veciach sa nežartuje Mike* upozornila ho.* ak mám byť úprimná, dúfam že tým dvom v stane to stačilo a nejako sa dohodnú...*ked k nej pristupil, na chvílu zaváhala no napokon zostala nehybne stáť nepohla sa* Aj ja si nan pamatám* odpvedala pokojne* nikdy somsa ťa nebála pre to čo si mal, alebo máš za prácu, ale pre to čo si odomňa chcel* vysvetlila krátko a pozrela či sa nevracia amacaraka* pamatám si na množstvo vecí, aj na to, akos a to začalo* zahyrzla si do spodnej pery. Vychádzaka s vaznami von, útek a bozk v kuchyni, ked vonku stál chris. Nechcela mu to však terza začať pripominať, no nemienila sa hrať že sa boji. nebala sa ho v tedy, teda až na ten krátky čas ked sa mala vydať a nebála sa ani teraz*

A čo take som od teba chcel?* opyta sa aj on celkom pokojne hoci to sam dobr evedel. hcel to vska pocut Z Alexinych ust aby si už konecne raz a navžd yboli nacistom s tym co sa medzi nimi odohralo. Zaroven si spoemnul aj na muža, ktorý bol tak hlboko zapísany v Alexinom srdci, že ho odtial nedokazal vymyzat ano on. Teraz to vsak nelutoval.*