Hl. mesto Telarionu

*Ticho postávala nad tromi drobcami, ktoré už nie sú takými drobcami ako by sa mohlo zdať. Keď sa rozutekajú tými svojimi drobnými nožičkami každý iným smerom, stáva sa z toho naháňačka ako o dušu. Raitov syn, budúci následník po oteckovi viditeľne zdedil naozaj veľa, nikdy sa tak ľahko nevzdá a uteká, až kým ho niekto nevezme na ruky.* Pani, váš manžel sa vrátil *Ozvalo sa od dverí. Požiadala jednu zo starších služobných, nech ju na jeho návrat upozornia, pretože z nejakého dôvodu nadobudla pocit, že sa jej nejaký čas po príchode do paláca nebude chcieť ukázať.* zostante prosím pri deťoch *požiadala ju a vyrazila spletitými chodbami hľadať Cassa. Možno chce byť teraz sám, no aj tak za ním chce ísť a objať ho. Pozvanie do senátu znamenalo len jedno, jeho žiadosť o ukončenie v službách Thanatosu sa im dostala na stôl a ona dobre vie, ako veľa pre Cassa Thanatos znamená. A rovnako pre ňu, no pre neho nepochybne stále viac. Tá loď mu dala všetko, dokonca aj ju. Chvíľu jej trvalo než ho našla a podľa toho ako mixoval svojím oblečním to nedopadlo dobre.* Zlatko? *ozvala sa od dverí s po smutným výrazom.* Ako sa cítiš? *Odpoveď na ňom vidí, no chce aby jej povedal čo sa stalo ak je pripravený. Spraví pár krokov k nemu, zastane a natiahne ruku k jeho líci, po ktorom ho pohladí. Potom mu stiahne ruky od viazania a pomaly mu ho začne rozväzovať, nech sa netrápi.*

*Vytušil Tessinu prítomnosť ešte skôr než začul jej hlas a následne sa otočil, aby mohol pozrieť do milovanej tváre poznačenej chmárami. V hĺbke smaragdových očí okamžite postrehol obavy a to akoby zmiernilo silu jeho hnevu, keď jej bruškami prstov odhrnul z čela pramienok svetlých vlasov a na chvíľu ho zamyslene podržal medzi prstami zatiaľ čo ona mu šikovne rozväzovala uzol na viazanke.
Privrel oči a na pery mu vystúpil celkom cudzí úsmev človeka, ktorý sa s trpkosťou vysmieva sám sebe a zároveň v sebe živý jedovatý hnev. Črty tváre sa mu zmenili a nadobudli krutý posmešný výraz. * Tessa, tuším si a vydala za úplného hlupáka.* Pokrútil hlavou a obrátil ju smerom k mestu, ktoré sa v zmesi rôznych architektúr rozkladalo priamo pod nimi a pôsobilo dojmom akejsi zvláštnej živej a pulzujúcej bytosti alebo organizmu.* Mohlo ma napadnúť, že v tom niečo bude a len čo som sa vzdal velenia Senát si spokojne pomädlil ruky, pretože som mu Thanatos doslova vydal na zamatovom podnose.* Spomenul si na svoj veliteľský odznak a mimovoľne mu ruka zablúdila na to miesto kde ho mával pripnutý. Visel tam rad iných vyznamenaní a metálov, ale ten, ktorý mal najväčšiu moc už dávno spočíval v rukách Senátorky Lavar. *

*Keď ráno odchádzal aby navštívil členov senátu, mohla tušiť, že to nedopadne dobre. Senát nikdy nebol v tomto paláci obľúbeným. Raito ich síce vedel uzemniť, no nikdy ich nemal rád, nikdy im nešlo o nič dobré, vždy všetko robili len pre svoje záujmy a podľa toho čo jej práve Cass povedal, sa nič nezmenilo. Veď ako aj, hlavne keď jediná osoba čo nad nimi mala moc je preč a tak skoro sa nevráti.* Zlato viem koho som si vzala a s istotou viem, že hlupáka nie * rozopne mu pár gombíkov, nech sa mu lepšie dýcha a potom ho chytí za ruku. Tá jej je trošku chladná od vetra, no stále vyžarujúca nejaké to teplo.* Čo si senát nachystal na Thanatos? *Vie že nič dobré, no pevne verí že nech ide o čokoľvek, nájde sa aspoň malá šanca nato, aby to zmenili. Žila v tomto paláci dosť dlho nato, aby vedela, že Senát je síce prešpekulovaný, no nie neporaziteľný.*

Nečakal som, že to bude také ťažké, Tessa.* prehovoril nakoniec a jemne zovrel jej ruku vo svojej dlani. Nadviazal skôr než by ho mohla prerušiť, pretože už dávno poznal citlivú povahu svojej manželky. Bolo neuveriteľné s akou ľahkosťou si vedeli čítať myšlienky a zistiť kedy sa ten druhý necítil dobre alebo naopak prekypoval šťastím. No práve teraz nechcel, aby ho zle pochopila, a tak rýchlo pokračoval s pohľadom upretým do jej vážnych zelených očí.* Neľutujem to, že som sa vzdal velenia, naša rodina a jej bezpečie je pre mňa najdôležitejšie a sám som bol unavený z toho neustáleho presúvania sa z miesta na miesto. Vieš aký mám vzťah k Thanatosu a k všetkému, čo som tam prežil... to čo ma upokojovalo bola skutočnosť, že nakoniec skončí v dobrých rukách. Podľa práva mal pripadnúť kapitánovi Derechovovi. Viackrát som sa s ním stretol a raz sme dokonca boli na spoločnej výprave. Zapôsobil na mňa takže žiadne námietky nepripadajú do úvahy, ale dnes sa Senát predo mnou akoby len náhodou zmienil o tom, že kapitán Derechov sa niekam záhadne stratil a ak sa neukáže do dvoch mesiacov, teda dovtedy kým Thanatos nevyrazí na ďalšiu výpravu, velenia sa ujme Perdis.* to meno vyšlo z jeho úst znetvorené, pretože stiahol pery a zovrel zuby akoby ho nemohol zo seba dostať. Jeho odpor voči tomu mužovi bol takmer hmatateľný.*

*Po jeho prvých vetách pocítila výčitku. Všetkého sa vzdával kvôli nej a deťom. Ani ďalšie slová jej tieto výčitky nezmiernili, aj beztak nad tým uvažovala už dávno. Vo chvíli keď jej to prvý raz povedal, čo plánuje, čo chce, vedela že dôvodom sú oni. Cítila sa preto rozpoltene, na jednej strane bola sebecky šťastná že ho bude mať teraz pri sebe, na druhej strane nechcela aby trpel pre svoje rozhodnutie. S jeho odchodom z lode odišli z Thanatosu viacerí muž, dokonca aj Freya, Jack a Thos boli už fuč.* To je celý senát *poznamenala po krátkej chvíli. Záhadné stratenie jej príde záhadné asi natoľko ako Cassovi.* V tom prípade by sme mali kapitána Derechova nájsť a ukázať mu správny smer k lodi, keď sa už tak záhadne *slovo záhadne vysloví s jasnou narážkou v hlase* stratil a ukázať Perdisovi, že na Thanatos nepatrí a nikdy patriť nebude *nemusela ho nikdy stretnúť, Cassov výraz bol dostačujúci nato, aby si všetko domyslela.* Raito má v senáte svojich...hmm...dajme tomu špiónov v pozíciach, ktoré prinášajú ako také informácie. Pár mien poznám, mohla by som sa popýtať či niečo nezachytili, kde približne kapitána hladať...

Tessa...*zodvihol si jej ruku k tvári a perami sa zľahka dotkol takmer priesvitnej pokožky na zápästí až kým nepocítil slabé pravidelné záchvevy, pulz jej srdca. Chvíľu tak mlčky zotrval. Zodvihol sa nový závan vetra, ktorý sa začal pohrávať s jeho plášťom až kým ho v istý okamih hravo neobkrútil okolo ich tiel – vtedy si pritiahol Tessu bližšie do náručia a lícom oprel o temeno jej hlavy. Vdychoval jej vôňu, ktorá v ňom vždy dokázala zahnať pochmúrnu náladu, ale aj tak sa nevedel zbaviť myšlienky na to, že Senát je príliš prefíkaný na to, aby Derechova len tak niekam uväznil. Samozrejme, bude po ňom pátrať, ale ak sa potvrdia jeho najhoršie obavy potom to bude mať dopad nielan na Thanatos, ale aj na ich rodinu a predovšetkým na Raitovho syna, za ktorého prevzal zodpovednosť. * Nechcem na to teraz myslieť.* Odtiahol sa a pozrel Tesse do očí.* Máš pravdu, Derechov sa nemohol len tak stratiť, ale aj zajtra je deň a navyše teraz mám oveľa viac voľného času než predtým.* dodal s dobre známym krivým úsmevom, ktorý mu dodával niečo z dávno strateného chlapčenského výrazu.* Radšej by som vedel, čo celý deň stvárala moja milovaná manželka a deti. Chýbal som vám vôbec, hm?* sklonil sa a bozkami si začal raziť cestičku líniou Tessinho krku.*

*Nepochybovala o jeho slovách, že nechce. Dnes by sa dalo myslieť na oveľa krajšie veci, no napriek tomu sa na nedá úplne ignorovať to, čo sa deje okolo nich. Cass nepochybne bude pátrať, no nebude ju do toho chcieť ťahať, akoby ho nepoznala. Veď ona ešte niečo vymyslí, potichu a bez opýtania, radšej.* Aby si sa tu s nami pri toľkom voľnom čase nezačal nudiť *poznamená s úškrnom na perách, ktoré sa z ničoho nič roztiahnu do širokého úsmevu.* no ja ti teda neviem...*zatiahne pochybovačne, zámerne ho podpichujúc. On veru dobre vie ako im chýba, no teraz sa teda nemôže sťažovať, keď ho má pekne pri sebe a aj napriek chladnému vzduchu sa cíti v jeho prítomnosti horúco.* deti sa často krát len tak zdvihnú a rozutekajú na všetky strany, zjavne ma chcú vyčerpať a ísť ťa hľadať...*Zasmeje sa mu do uška, ktoré ma tak blízko.*

*Ticho sa zasmial a horúcim dychom jej pošteklil citlivú pokožku, ktorú ešte donedávna bozkával a ochutnával jej slanú príchuť špičkou jazyka.* Odteraz už na tých loptošov nebudeš sama, pokúsime sa ich vyčerpať spoločnými silami, ale bude to chcieť plán. A ten zahŕňa veľa naháňania, hrania a maznania.* Obrátil hlavu a ako rozprával ústami sa akoby len neúmyselne obtrel o Tessine pery.* Vlastne možno by sme niečo z toho plánu mohli realizovať ešte dnes večer. Ale, aby si sa nebránila...* Odrazu sa sklonil a s ľahkosťou zodvihol Tessu do náručia.*... budem ťa musieť uniesť.



Zdalo sa, že zatiaľ každý presne vedel, čo má robiť takže celý plán do seba zapadal a až na malú nepríjemnosť s cestovnými pasmi, ktorú stihol vybaviť pred odchodom do Parnadaru, všetko vychádzalo. Samozrejme najskôr musel ubezpečiť Tessu, že o deti bude dobre postarané a sám sa na vlastné oči presvedčil, že im počas ich krátkej neprítomnosti nebude nič chýbať.
Oveľa ťažšie bolo odolať Tessiným prosbám a vydieraniu, aby jej prezradil kam ju to vlastne berie. Stálo ho to dosť úsilia po celý ten čas, čo sa viezli v aute na malé súkromné letisko neprehovoril ani jedno slovo. Tváril sa tajomne a občas aj zasmial, keď zbadal na Tessinej tvári ten rozkošný výraz, zmes zvedavosti, nedočkavosti a odhodlania všetko z neho vytiahnuť. Ubránil sa hrubému násiliu, ktoré voči nemu použila a vracal jej bozky s rovnakou náruživosťou, maznal sa s ňou a v plnej miere zneužíval všetko čím ho chcela vydierať, ale nakoniec to predsa len ustál. V slabej chvíľke, ktorá sa ho zmocnila totiž auto konečne zastalo pri okraji štartovacej plochy kde už trpezlivo čakala menšia loď určená na prepravu osôb a členovia posádky spolu s kapitánom vzorne rozostúpení pred ním.
Vytiahol Tessu von z auta. Vlastne ju mierne niesol, pretože sa ho zmocňovala nedočkavosť ako zareaguje, keď uvidí svoju kajutu.
Pred vstupom do lode sa pozdravil s kapitánom ako so starým priateľom, prehodili spolu pár viet doplnených o veselé úsmevy a srdečné potrasenie rukou a potom sa ich výlet konečne mohol začať.* Vitaj na palube Ekerie miláčik, dúfam, že si počas cesty dobre oddýchneš. Uvidíme sa o niečo neskôr.* Sklonil sa, vtisol Tesse na ústa hlučný mľaskavý bozk a skôr než by sa stihla na čokoľvek opýtať alebo protestovať zvrtol sa na päte a spolu s kapitánom zamieril do hlavnej riadiacej miestnosti. V tej chvíli sa vedľa Tessy akoby zhmotnila vysoká postava mladej ženy, ktorá sa na ňu široko usmievala a vystavovala tak na obdiv svoj dokonalý chrup a symetrické črty tváre, ktoré ju robili nezvyčajne peknou. Tmavé lesklé vlasy mala vzadu stiahnuté gumičkou a gestom ruky naznačovala Tesse, aby ju nasledovala.* Dobrý deň, pani Scrad. Volám sa Margo a som vašou el charmie. Uvidíte, že keď s vami skončím budete sa od hlavy až po končeky prstov cítiť fantasticky.* posledné slovo vyslovila s dôrazom, čo len podčiarklo jej nefalšované nadšenie. Viedla ju po chodbe smerom ku kajute a keď ju otvorila oči sa jej znovu rozžiarili. Vošla dnu a roztiahla ruky na znak toho, že všetok luxus, ktorý Tessu tak náhle obklopil je tu vlastne pre ňu. * Môžeme začať uvoľňujúcim kúpeľom potom masážaou.. neskôr vám urobím make- up , manikúru, pedikúru alebo * náhle sa zarazila a usmiala ešte širšie než predtým.* Možno by ste najskôr rady videli šaty, ktoré pre vás vybral pán kapitán, myslím tým váš pán manžel.* Ako na povel podišla k vysokej skrini, na ktorej bol zavesený obal a keď jediným ráznym pohybom rozpla zips záhyby nepremokavej látky odhalili večerné šaty.* Tak čo na to poviete? Viete, musím sa priznať, že som mu tak trochu pomáhala...* zašepkal sprisahanecky, ale nemohla odtrhnúť zaľúbený pohľad od hebkého lesknúceho sa materiálu, ktorý ju zvádzal, aby sa ho aspoň letmo dotkla.*

*Neskutočné, ako si to na ňu zase vymyslel. Akoby všetci všetko v jej okolí vedeli a každý sa tváril ako anjelik, nedal na sebe nič spoznať. A predsa si všimla úsmevy i niekoľko závidiacich pohľadov mladých slečien v paláci, keď ju Cass „unášal.“ Zbudilo to v nej zvedavosť, veď zvedavá bola vždy, má to dané do vienka. Rýpala, podplácala bozkami, vydierala nežnosťami a provokovala ho ako sa len dalo, no on odolával. A keď nastala chvíľka keď už bol na hrane, jej pokusy sa rozpadli a auto zastavilo. V tej chvíli nespokojne cukla, no zároveň s veľkou zvedavosťou túžila byť už vonku a rozhliadnuť sa, kam sa to dostali. O deti sa nebála, vedela, že Cass by ich nenechal v rukách nikomu nezodpovednému, veď ich miluje rovnako ako ona. Vonku jej padla do zorného uhla automaticky loď, predsa len, tá sa prehliadnuť nedala.*Fíha! *vyšlo jej z úst, ani si to poriadne neuvedomila. So širokým úsmevom sledovala každý kúsok toho čo je okolo nej, aby jej náhodou niečo neuniklo a s veselým tónom pozdravila kapitána a tých, čo stáli vonku, aby ich privítali.* Ty ma takto opú...*nestihla ani poriadne dopovedať vetu a jej milovaný manžel jej už bol chrbtom.* no pekne *zašomrala si sama pre seba, i keď, aspoň si to tu bude môcť obzrieť. Nič také však tiež nestihla, pretože sa pri nej zjavila nádherná žena, ktorej museli padať mužské srdcia k nohám.* postačí Tessa *usmiala sa na ňu, len čo ju oslovila tak oficiálne. Viditeľne spolu strávia nejakú tu dlhšiu chvíľu, tak prečo to nenahradiť? Nasledovala ju ako taký tieň, celkom zvedavá čo si na ňu Cass prichystal a ďakovala nápadu, že jej darček nechala na iný dátum, keďže nerátala s tým že sa od senátu vráti tak skoro.* no...*chcela regovať na tie možnosti, no zase len otvorila ústa a vydala nejaké tie hlásky a už kráčala inde, k vysokej skrini. O Cassovom vkuse nepochybovala a tiež predpokladala, že ak mu táto žena pomáhala, bude to niečo naozaj skvostné. A tak aj bolo.* sú nádherné *vyšlo jej z úst, keď sa dotkla hebkej látky šiat. Prstami opatrne prešla po zdobenom vrchu šiat a vzdychla si.* asi mi neprezradíte čo ma čaká však? *usmeje sa na ženu, keď odtrhne zrak od šiat.*

Margo




*Smiech Margo znal ako symfónia drobných zvončekov so skvostným tónom a ladením. Ten zvuk mal svoju výšku a ľahkosť s akou jej vyšiel z hrdla bol rýdzo ženský a svieži.*
„Tak teda Tessa,“ oslovila ju priateľsky a tanečným krokom prešla okolo nej do veľkej kúpeľne s vaňou, „Keby si videla moju výplatu za dnešný deň bolo by ti okamžite jasné, že zo mňa nevytiahneš ani ten najmenší detail. Ale nebudeme si kaziť príjemné popoludnie rečami o peniazoch, poď.* Jednu ruku natiahla Tessiným smerom v pozývajúcom geste a druhou automaticky nastavila teplotu vody, ktorá začala prúdom tiecť do pohodlne a lákavo vyzerajúcej vane. „Nechám ťa tu osamote a akonáhle budeš mať dosť čľapkania, oblečieš si tamten huňatý župan a ja ti dám masáž. Všetko pekne po poradí, ale neboj, máš dosť času a môžeš relaxovať koľko len budeš chcieť.“ Margo žmurkla a na líci sa jej na okamih objavil tieň dlhých rias, keď privrela oči a spokojne sa rozosmiala. „Pustím nejakú hudbu. Na akú máš náladu?“
S tým vyšla z kúpeľne a začala sa hrať s tlačidlami na hudobnom prehrávači. V duchu si opakovala na čo všetko nesmie zabudnúť, pretože mala v Tessinom prípade aj úlohy, ktoré jej tak priamo nespomenula. Po dlhom a voňavom kúpeli bude samozrejme nasledovať masáž potom starostlivosť o pokožku a nechty, make – up, vlasy. Uf, uškrnula sa, má čo robiť, ale výsledok bude svedčiť len a len o jej šikovnosti. Navyše bola dosť ambiciózna a pedantná a tým pádom aj dosť kritická na svoju prácu, ale keď s ňou bola spokojná ona sama musel by v tom byť sám diabol, aby sa to potom nepáčilo aj ostatným. Lenže tam sa jej úloha nekončila. Len čo loď pristane na súkromnom letisku a Tessa zistí, že sa vlastne nepremiestnili iba na iné miesto, ale dokonca na inú planétu, a to konkrétne na Zem, možno ju bude musieť trochu upokojiť a vysvetliť jej, že sa nikde nestala žiadna chyba. Pre prípad veľkého rozrušenia mala prichystanú v sekretári fľaštičku alkoholu, ale akosi prirodzene vytušila, že Tessa nie je ten typ ženy, ktorá odpadáva pri každej príležitosti. Mala radosť, pretože tam sa to zďaleka nekončilo a ona si bude môcť vychutnať všetko to prekvapenie na jej tvári, pretože ju bude sprevádzať celý ten čas, čo na letisku opäť nasadnú do luxusného auta so šoférom, ktorý bol už vopred o všetkom informovaný. Obávala sa trochu len Tessinej nespokojnosti, pretože jej bude musieť vysvetliť, že sa k nej manžel pripojí o niečo neskôr. Vlastne až na mieste. Samozrejme aj ona by bola mierne nespokojná keby nevedela, čo sa okolo nej deje a kde je dopekla pôvodca toho všetkého nech ho môže buď zaškrtiť alebo vybozkávať ibaže teraz sa to netýkalo jej a Damiena, ale Tessy a kapitána.
Po menšej myšlienkovej odbočke sa vrátila naspäť k plánu. Keby to Tessa pri prechode krajinou nezistila, o čom však pochybovala, prezradí jej, že nie sú nikde inde ako v krajine kedysi známej ako Holandsko a potom , keď uvidí ten prekrásny dom a usadlosť s dlhými lánmi polí porastených tulipánmi všetkých farieb... bude určite práve západ slnka, ale iba ak im vyjde načasovanie.
Znovu sa veselo zasmiala a potom sa jej v myšlienkach vynoril obraz vidieckeho domu, pri ktorom si takmer túžobne povzdychla.*










„Tak už si si niečo vybrala?“

*Cass si teda vie zaobstar*Cass si teda vie zaobstarať ľudí a vybaviť ich mlčanie. Napokon by však možno, vlastne určite nevyzvedala, nech sa teda nechá prekvapiť. Má vlastne rada prekvapenia, aj keď, zvedavosť je zvedavosť.* Nepochybujem že Cass si vie zariadiť mlčanie ale dobre tak, aspoň ma nebude lákať vyzvedanie *V zelených očiach sa jej odrazia veselé iskričky, keď zvedavým krokom vykročí za Margo. Nakukne do kúpeľne a rýchlym pohľadom preskúma jej vzhľad, niežeby na tom nejako záleží. No predsa len, niečo tak dobre vyzerajúce ako kajuta a teraz i táto kúpeľna je niečo, na čom sa dá popásť pohľad na dlhšiu chvíľu. Vypočula si nasledovný plán a krátko prikývla, sledujúc pohľadom Margo ako ide von. Potom sa ešte po kúpeľni prešla, zvedavo poobzerala čo sa dalo a začala sa pomaly vyzliekať, nech sa teda vykúpe v tej príjemne lákajúcej vode. Len čo posledný kus šatstva skončil na vyhrievanej podlahe, opatrne namočila ruku do vody, skontolujúc teplotu.* myslím že niečo veselé a rytmické by bolo najlepšie *zavolá jej so smiechom. Taká hudba by vystihovala jej náladu, tak prečo nie. Skĺzne do vody a spokojne sa oprie, rozmýšľajúc, ako dlho v nej pobudne. Nechce nechať Margo čakať a nevie ako dlho poletia, aj keď sa ževraj nemusí ponáhľať.* ty pracuješ na tejto lodi či si ťa len teraz zavolali? *nechce aby zostala stáť reč a ona sa tam nudila, kým ju čaká. A presne tak sa to aj nieslo. V duchu zaujímavého rozhovoru, humoru a zábavy, než spolu absolvovali všetko čo nasledovalo. Dozvedela sa o nej dosť informácií, napríklad že je tiež šťastne zamilovaná a vlastne zasnúbená, kde pracuje a že sa nesmierne teší na svadbu. Sama jej porozprávala o jej a Cassovej tajnej svadbe, ktorej výročie vlastne práve dnes slávia. Prezradila jej aj to čo si na neho prichystala ona a popri tom sa z nej stávala väčšia kočka, než by si myslela že môže byť. Napokon stála pred zrkadlom vyparádená ako taká princezná, veď aj tie šaty túto mienku len podčiarkovali, pripravená vyraziť za manželom. Tam ju však čakalo prekvapenie, Cass ju nikde nečakal a ona už nebola v okolí Telarionu. Zem. Nikdy predtým na Zemi nebola, aj keď sa na škole učila o jej historii, miestach i zvykoch. Mala o tom niekoľko predmetov, ktoré ju mali naučiť niečo o rase, ktorá sa k ním „dovážala“ ako forma budúceho obyvateľstva. Napokon to ale viditeľne zúročila inak, keď spoznala krajinu v ktorej sa nachádzajú. A spoznala ju vďaka nekonečnému množstvu tulipánov. Tessin nos sa neodlepil od skla v aute, keď híkala a tešila sa ako malé dieťa pri pohľade na tú krásu. Dokonca presvedčila Margo, nech na chvíľu zastanú a ona môže vyjsť aspoň na chvíľu na jedno z polí. Rukami sa dotýkala kvetov, smiala sa a potoms a vrátila do auta, nech môžu pokračovať. Pravá krása však nastala vo chvíli, keď slnko začalo zapadať a doplnilo k tej kráse ešte niečo viac. Dramatickosť, farbu oblohy, bol to ako pohľad na krásny obraz. * Je to tu také úžasné...* zopakovala niekoľký krát Margo, aj keď oči jej plávali v tom množstve tulipánov. Napokon sa jej tie stratili z očí a auto zastavilo. Šikovne aby sa nezamazala vystúpila z auta a zrak jej padol na krásny vidiecky dom, ktorý bol zjavne koncom ich cestovania a Tessa dúfala i verila, že presne tam sa bude skrývať aj jej Cass.*

*Margo s potešením sledovala Tessine reakcie a pociťovala pri tom dvojakú radosť. Bola spokojná sama so sebou, jednak preto, že sa jej po celý ten čas podarilo udržať tajomstvo a jednak preto, lebo jej zverenkyňa vyzerala naozaj úchvatne.
„Tak a tu sa moja práca skončila, ale ďakujem ti Tessa, dlho som sa tak dobre nezabavila a budem rada ak sa ešte niekedy stretneme.“ Podišla k nej a celkom spontánne jej vtisla vzdušné bozky na obe líca. „Uži si to.“ Zašepkala jej do ucha predtým než sa odtiahla a potom kývnutím hlavy s tajomným úsmevom naznačila smer, ktorým sa Tessa mala ďalej vydať.
Cesta viedla po dláždenej príjazdovej ceste až ku schodisku, ktoré sa dvíhalo v ústrety balustráde. Na ňu sa napájali ďalšie chodby vedúce do vnútra domu, ale chodníček naznačený krehkými belostnými lupeňmi tulipánov viedol ďalej až k záhrade za domom a hoci sa stmievalo pochodne na stenách boli už dávno zapálené a tancujúce plamienky ohňa zjemňovali sivú farbu kameňa, vyháňali tiene z oblúkových priechodov a skrýš. Na konci, priamo uprostred srdca záhrady stál na pilieroch v strede jazierka altánok. Viedla k nemu lávka a dômyselné osvetlenie spôsobovalo, že sa svetlo lámalo na vodnej hladine a kreslilo na povrchu prístrešia tancujúce striebristé fliačky. V altánku stál stôl slávnostne prestretý pre dvoch, ale nik v ňom nečakal. Namiesto toho bola o vázu s bielymi tulipánmi opretá malá obáločka a vedľa nej položená šatka. Na jednoducho zloženom lístku v obálke bolo napísané len : Prosím zaviaž si oči. C. *

*Rozlúčila sa s Margo, niekoľko krát jej poďakovala a súhlasila s opätovným stretnutím, no potom osamela, vediac, akým smerom sa má vydať. Kráčala pomaly, obzerala si prostredie domu, na krátko zastala a hľadela na dom, ku ktorému ale jej vyznačená cestička neviedla. Rukami chytila jemnú látku šiat aby si ich nezašpinila a skutočne ako taká princezná kráčala dopredu, sledujúc lupene tulipánov až k záhrade. Keď došla až tam, prekvapene zastala a prvé čo ju napadlo, že Cassa nechápe. Nechápe, ako môže nájsť takéto miesto. Ako našiel dokonalú planétu. Ako sa mu to darí všetko zatajiť, veď výlet na Zem nemáva zrovna bežne v popise práce. Pokrútila hlavou a s úsmevom sa zadívala k altánku, očakávajúc, že tam uvidí aspoň siluetu postavy. No altánok bol prázdny. Trochu sklamane, no o to viac s očakávaním vyrazila po lávke, v jej strede spomalila a naklonená hľadela do vody jazierka. Počula čvrlikanie cvrčkov, dokonca z niekade začula aj žabu, čo jej privodilo na pery úsmev. Potom už pokračovala v ceste, zastaviac pri stolíku. Skôr než si lístok prečítala, vedela čo na ňom bude, tá šatka bola výstižná i bez neho. To celé však znamenalo jedno, Cass je niekde blízko a sleduje ju. Preto nechala klesnúť lístok späť na stôl a zdvihla pohľad k oknám domu, či ho niekde nezazrie. Napokon ale vzala jemnučkú látku šatky do rúk a zaviazala si oči, rozmýšľajúc, čo by asi margo povedala, keby vidí ako jej marí výtvor z jej vlasov, ktoré dnes nie sú rovné, ale natočené a vypnuté do ani nie jednoduchého ani nie prekomplikovaného účesu* No tak a je to na tebe zlatko *zašepká si potichu sama pre seba.*

*Vystúpi na trávnik porastený sviežou zelenou trávou, na ktorý už začala sadať prvá večerná rosa a jeho kroky sú preto takmer nehlučné. Dáva si pozor, aby nenarušil moment prekvapenia nejakým zbytočným zvukom, ale keď už prechádza cez lávku vedúcu k altánku musí na okamih zastať a vychutnať si pohľad na Tessu. Jemné svetlo zahaľovalo jej postavu do ľahkého oparu a dodávalo jej zlatistým vlasom hlbší lesk akoby ani nebola skutočná, ale stala sa bytosťou na kratučký okamih viditeľnou v skutočnom svete. Opatrne sa nadýchol akoby sa bál, že ju vyplaší a s pohľadom upretým na jej šiju, ktorá plynulo prechádzala do línie ramien a oblých pliec, pristúpil potichu ešte bližšie. Zastal až keď bol priamo za ňou, ale ani potom neprehovoril hoci sklonil hlavu a horúcim dychom jej šteklil pokožku. Odrazu mohla na krku pocítiť ľahký zamatový dotyk, keď jej lupeňmi tulipánu pomaly prechádzal po krku a potom tú neviditeľnú cestičku po ňom vyznačil bozkami. Druhou rukou prekĺzol popod Tessinu ruku, objal ju zozadu okolo pása a pritiahol si ju bližšie k sebe tak, že sa chrbtom mohla oprieť o jeho hruď. Perami sa zľahka dotkol jej spánkov.* Milujem ťa.* dotkol sa jej ruky a vložil jej do dlane stonku bieleho tulipánu.*

*Potichu a v tme, brániacej je rozhliadať sa po Cassovi či obdivovať krásu toho čo nachystal, napína aspoň uši, či nezačuje blížiace sa kroky. No počuje len jemný šum lístia na stromoch, vánok ktorý sa pohráva so zvonkohrou, zavesenou niekde pri dome. Tuší, že Cassove tiché zakrádanie nezačuje, nepochybne si dá na takej drobnosti záležať a len sa jej ozve niekde pri ušku. Napriek tomu že nepočuje, inštinkt jej našepkáva, že vo chvíli keď ju zahalila tma, on vyrazil, možno chvíľku stála a pozeral, no je na ceste k nej. Ako odpoveď na podobné myšlienky príde dotyk na jej krku. Pery sa jej vykrivia do úsmevu, nežného, stále zamilovaného i šťastného z rôznych dôvodov. Spokojne sa nechá pritiahnuť bližšie k sebe, cíti tlkot jeho srdca, dotyk na svojej pokožke.* Aj ja ťa milujem *zašepká, keď začuje jeho vyznanie. Hovorí sa, že láska časom chradne, no nesúhlasí s tým. Napriek tomu čo všetko bolo, bude a je ho miluje celým svojim srdcom, nech si každý hovorí čo chce. Pocíti v rukách stonku a pousmeje sa ešte viac, nepochybuje o tom, akej farby a aký kvet to je. Napadne ju, že sa otočí a pobozká ho, vlastne, nielen ju to napadne, ale to i urobí. Pootočí hlavu a trochu nešikovne hľadá jeho pery.*

*V milostnej hre ju nechá chvíľku tápať, ale nakoniec zoberie jej tvár do dlaní a konečne ju pobozká. Pery má pevné, horúce, s náznakom úsmevu, keď Tesse rozviaže šatku a aj naďalej si pritom privlastňuje jej ústa čoraz majetníckejšie a náruživejšie. Pevne ju objíme rukou okolo pása a druhou zájde k jej krku, bruškami prstov zľahka pohládzajúc líniu šije. Všetko jeho očakávanie a nedočkavosť v ňom vyvrcholili takže sa len s ťažkosťou ovládol a odtrhol od Tessiných mäkkých vábivých pier, ktoré ho už od prvého momentu ako ju stretol zvádzali k hriešnym myšlienkam. Tentoraz už však nemusel hľadať útechu a úľavu z opojenia v studenej vode, ale priamo v jej náručí. Zasmial sa a palcom zľahka prešiel Tesse po dolnej pere.* Krásne výročie. Prepáč, že som okolo toho robil také tajnosti, ale keby som ťa neuniesol nemusela by si s tým súhlasiť.* Zatváril sa nevinne a neurčito pritom pokrčil plecami, čo pôsobilo uvoľnene a zároveň provokatívne.* Takže som to v podstate vyriešil veľmi jednoducho.

*Pocíti ako jej dáva dole šatku, no napriek tomu ešte nejakú tú chvíľu ostáva v tme, ktorú spôsobujú je privreté oči, keď jej uľahčí hľadanie pier. Spokojne si vychutnáva jeho blízkosť, lásku cítiacu z jeho bozku a potom, keď bozk pominie a ona otvorí oči, musí sa usmiať. Je šťastná, tak moc šťastná. Akoby všetky problémy na čas ostali niekde preč, mimo tohto momentu, mimo tejto planéty. Jednoducho len oni dvaja, ich výročie svadby, ich láska.* aj tebe krásne výročie *zapraje mu a pri jeho ďalších slovách sa musí zasmiať nevinným smiechom* myslíš že mám dôvod nesúhlasiť a spierať sa? Ja totižto o žiadnom neviem *Zasmeje sa ako taký anjelik.* ale som rada že tvoj darček som nechala na iný dátum, akosi som podvedome tušila že dnešný deň nie je vhodný *Dodá s úsmevom, hľadiac mu v takejto polohe stoja aspoň do časti tváre. Potom sa len jemne nakloní a nosom ho pohladí po líci, pričom ho naň aj jemne pobozká.*

*Zasmial sa a mierne pokrútil hlavou pričom ho na líci pošteklili pramienky Tessiných vlasov. Ukazovákom jej zľahka nadvihol bradu a chvíľu jej mlčky hľadel do očí a hladil ju pritom bruškom palca po spodnej pere.* Nepotrebujem nijaký darček, keď mám teba Tessa. Viem, že v poslednom čase som sa tebe ani deťom veľmi nevenoval, ale to sa zmení. Vlastne mám jednu dobrú správu. * usmial sa svojim typickým bezstarostným chlapčenským úsmevom, aj keď v kútikoch úst a privretých očí sa mu už dávnejšie objavili drobné siete vrások. Tvár mal strhanejšiu, ostro rezané črty pevnejšie a zdanlivo neústupčivá línia pier bola teraz uvoľnená v úsmeve.* Dostal som ponuku na hlavného pilotného inštruktora v Leteckej akadémii. Už mi nič nebude brániť, aby som bol so svojou rodinou tak dlho ako chcem, žiadne celodenné povinnosti, už nijaké útoky ani nebezpečenstvo. Mám chuť na poriadne dlhú dovolenku a toto bude niečo veľmi podobné. * Mierne pokrčil plecami a uškrnul sa.* Samozrejme, najskôr som sa chcel o tom porozprávať s tebou. Čo na to povieš, Tessa?

*Jemne sa po slove dobré správy pousmiala. Dobré správy sa vždy dobre počúvajú, hlavne od neho. O tom darčeku s ním diskutovať nechcela, pretože aj tak si myslí svoje. Veď i jej stačí úplne on, no i tak sú prekvapenia príjemné, tak ako toto.* Takže hlavný pilotný inštruktor? *Nadvihne spýtavo obočie, omotajúc si okolo neho ruky* Hmm...mladé nádejné pilotky ktoré tam na teba budú žmurkať? No tomu sa povie dovolenka *Zakloní hlavu a na perách jej svieti úsmev. Je vidno že si ho len doberá a nemyslí to vážne, v jej hlase nie je cítiť žiarlivosť i napriek faktu, že možno ani nie je tak ďaleko od pravdy vzdialená.* Dúfam že aj na nich vyskúšaš mŕtveho chrobáka a ponúkneš im vedro *Zasmeje sa a potom mu uprie do očí zelený pohľad* Vieš že ja budem len rada keď ťa budem mať pri sebe, bez obavy že keď sa pri tebe ráno zobúdzam, môže to tak byť posledný krát. Je to príjemná predstava že spolu budeme večerať a snažiť sa presvedčiť tých malých neposedov, že jedlo je na jedenie a nie na hádzanie *Tvár jej pri tej predstave i spomienke zároveň znežnie.* No ide hlavne o to či si to praješ ty *Jej sa tá predstava pozdáva a poriadne, len nevie čo si o nej myslí on.*

DOKY, TELARIONSKÝ PRÍSTAV




Máte jeden nový odkaz. Stupeň preverenia: alfa 1,1,6,7. Zadajte prosím svoj identifikačný kód a priložte aktivačný čip.
Lee siahol do vrecka na pracovnej uniforme a chvíľu sa v ňom prehraboval. Nahmatal niekoľko rezervných skrutiek a šróbov typu rewi, prázdne obaly od irínového cukru a nakoniec aj to, čo hľadal. Aktivačný čip mal lesklý patinový obal a po jeho povrchu sa vo vertikálnych aj horizontálnych smeroch prelínali tenké striebristé pásiky s digitálnymi údajmi. Chvíľu čip zamyslene podržal medzi prstami a z nejakého dôvodu, ktorý nevedel rozumne vysvetliť, mal chuť na všetko sa vykašľať. To ticho v jeho pracovni, keď prerušil prácu, mu rezalo uši, ale nebol si istý ani tým či má práve teraz náladu kohokoľvek počúvať. Nakoniec sa rozhodol.
Striebristý povrch čipu zmizol v holograficom CS systéme, ktorý sa okamžite aktivoval. Naťukal do elektronického identifikačného okruhu svoj kód a unavene sa zvalil do otáčacieho kresla oproti premietaču. Po načítaní údajov, čo trvalo pár krátkych sekúnd, sa znovu ozval príjemný ženský hlas umelej inteligencie CS systému.
Toto je správa pre hlavného veliaceho dôstojníka Thanatosu, Leeho Marcusa Monegena. Odosielateľ: Sídlo Parnadar, Telarion.
„ Prajem vám pekný deň, veliteľ. Volám sa senátorka Lavar a je mojou povinnosťou oznámiť vám rozhodnutie Senátu vo veci nového kapitána vlajkovej lode Telarionu. Ako už iste viete, kapitán Scrad sa pred pár dňami vzdal velenia a týmto sa jeho rozhodnutie stáva oficiálne. Nakoľko nebolo v našej moci vyhľadať kapitána, ktorého pán Scad uviedol ako svojho náhradníka a vás menoval do funkcie prvého veliaceho dôstojníka, môžete sa v dohľadnom čase pripraviť na príchod nástupcu, ktorého pre Thanatos vybral Senát. Očakávame, že mu odovzdáte velenie a oboznámite ho so všetkým potrebným. Ďalšie informácie...“
Už dlhšiu chvíľu sa v Leeho mysli hromadilo akési prázdno a v istom momente dosiahlo svoj vrchol. Hlas senátorky Lavar ustúpil do úzadia a zostala jedna jediná nezodpovedaná otázka. Čo to má dopekla znamenať?
Prižmúril oči a pohľadom prebodával holografický obraz staršej ženy, ktorej v kútikoch úst pohrával náznak spokojného úsmevu aj keď navonok boli jej pery prísne stiahnuté v rovnej linke. Mala tvár človeka politika a aj jej slová v sebe skrývali niečo z toho čím v skutočnosti bola. Tušil v tom zradu a celá vec smrdela až príliš, aby ju nechal len tak. Potreboval hovoriť s Cassom. Súrne.
Už sa zdvíhal zo stoličky, keď to na neho odrazu všetko doľahlo. Samota. Z celej pôvodnej posádky Thanatosu zostal len on. Hlavný technik, jeden z tvorcov Thanatosu a teraz aj dočasný veliaci dôstojník. Táto loď bola všetko, čo mu zostalo, keď sa ostatní pobrali svojou cestou za novými životmi. Dokonca aj Rowan. Odvrátil tvár od holografickej projekcie akoby nezniesol senátorkin nevidomý pohľad na svojej strhanej tvári. Nikomu nemohol nič vyčítať. Cassovi, ktorý vždy túžil po rodine a pokojnom živote, Jackovi, ktorý sa rozhodol nasledovať Freyu a ochraňovať ju spolu s Thosom. Thos a jeho život. Už dávno nepochyboval o tom, že sa mu podarilo stvoriť niečo jedinečné, a preto nemohol androidovi zabrániť v odchode, keď chcel spoznať podstatu svojej existencie. A Rowan. Príliš jej ublížil, aby ešte mohli byť niekedy spolu. Takto to bolo lepšie. Každý na inom konci sveta a nakoniec aj celého vesmíru, pretože jedno bolo isté. On Thnatos nikdy neopustí.

CENTRUM MESTA



Luke Alberti


„Nerád to hovorím svojmu najlepšiemu kamošovi, ale človeče, ty si vážne zúfalý.“
Drake sa zachechtal a riadne si potiahol z cigarety, ktorú zamyslene žmolil medzi prstami. Labužnícky vyfúkol dym do vzduchu, zaklonil hlavu a prižmúril oči pred ostrým slnečným svetlom. Nedokázal si pomôcť, ale musel sa stále uškŕňať, pretože mu celá táto akcia s Lukom pripadala ako nepodarený vtip. V prvom rade preto, že Luke predtým nikdy takto nevyšiloval. Drake sa znovu zachechtal a natiahol k nemu ruku s cigaretou. „Daj si šluka, očividne to potrebuješ.“
„Nie, vďaka.“
Luke odmietavo pokrútil hlavou a pohľadom neustále sledoval ulicu v oboch smeroch akoby od toho závisel jeho život. Lakťami sa opieral o strechu otlčeného Coma a prstami nervózne bubnoval po kovovom povrchu. Drakovi z toho nabiehal tik do ľavého oka. Už ho to začínalo unavovať. Celý deň postávali s Lukom na rohu ulice a čakali na... ktovie načo. Pomaly začínal byť presvedčený o tom, že tá ženská ani neexistuje, že sa Luke niekde poriadne zhulil a trochu z toho scvokol. V poslednom čase sa správal dosť zvláštne. Bol uzavretejší a mal svoje tajomstvá. Na niečom mu očividne záležalo až tak, že bol preto ochotný zabiť celý deň čakaním.
„Trochu som rozmýšľal nad poslednými dňami a myslím, že som na to konečne prišiel.“
Luke trochu silene odtrhol pohľad od ulice a uprel ho na Drakea so spýtavo nadvihnutým obočím. Konečne mu venoval aspoň kúsok pozornosti a to Drakea potešilo natoľko, že si znovu potiahol z cigarety a vychutnával chvíľu ticha. „Na Thanatose ti vymyli mozog.“ Nedohadoval sa. Proste to povedal ako fakt a tváril sa pritom vážne ako na pohrebe.
Zdalo sa, že mu na to Luke niečo odvrkne, ale potom ju odrazu zbadal. Celkom náhodou. Predierala sa pomedzi skupinky chodcov a takmer mu zmizla z dohľadu.
„Možno máš pravdu. Nečakaj na mňa.“ Okamžite sa odlepil od auta a predtým než sa rozbehol tým smerom kde ju zazrel stihol ešte Drakovi venovať ospravedlňujúci úsmev.
Takmer ju stratil a keď si tým bol už takmer istý skupina chodcov sa pred ním rozostúpila a on ju zahliadol pár metrov pred sebou. Ešte si ho nevšimla, a tak mal čas spomaliť a prejsť z behu do rýchlejšieho kroku, ktorým ju dohnal. Bol síce trochu zadýchaný, ale snažil sa tváriť vyrovnane akoby len vyšiel z najbližšej kaviarne a nenaháňal ju už od začiatku ulice. S veselým úsmevom ju zľahka chytil za lakeť a prihovoril sa jej.
„Slečna Blake, to je ale náhoda.“ Tváril sa prekvapene, ale bolo jasné ako facka, že to len hrá. Sám sa nijako nesnažil vyvrátiť to, a tak sa už o chvíľu sprisahanecky uškŕňal. „Netušil som, že aj vy ste odišli z Thanatosu.“ Blbosť. V skutočnosti to vedel veľmi dobre. *

Gretchem Blake



*Centrum mesta ako inak preplnené chodcami, ktorý sa rútia na obed, do práce, či domov. Všade ich je ako húb po daždi a jednou z osôb ktorá sa derie v tomto húfe ľudí je i Gratchem. Konečne poobedná pauza, konečne čas dať si niečo na obed. Ako odišla z Thanatosu, jej rozvrh dňa je úplne o niečom inom. Tam mala pravidelný čas na obed, no takto, takto ide keď sa dá a nemá nejaké sedenia. Sama nevie či je rada že odišla alebo ani nie, no berie to ako jednu z kapitoly jej života. Nebola to prvá ani posledná bojová loď na ktorej bola robiť posudky, no predsa len, nie každá je Thanatos. Jej práca však bola hotová a ona sa vrátila k svojej predošlej praxi. Podnik do ktorého smerovala bol na dosah, keď zacítila na svojom lakti dotyk. Už na prvé poznanie bolo jasné, že nejde o žiadneho útočníka a preto pokojne pribrzdila a otočila hlavu.* Luke *Obočie jej vyletelo do výšky a pery sa pomaly krivili do úsmevu, keď videla aký je zadýchaný. Ale inak čistá náhoda ako povedal.* Čakali ste na mňa dlho? *Oči jej zažiarili v hravom úsmeve, jej vnútro prepadla zvedavosť, čo ho sem privádza.* Máte sa? *Ako zvláštne to vyznieva vykať mu takto mimo práce, keď už nie je jeho "doktorka", no nič to. Ktovie prečo za ňou bežal...*

Luke Alberti



*Očividne bola prekvapená, že ho vidí. Prekvapená, ale nie naštvaná a to bolo dobre. Vlastne tak trochu čakal, že ho neprivíta s takým milým úsmevom zvlášť po tom ako ju naposledy pobozkal a potom sa vyparil. * Mal som tu nablízku nejakú prácu a potom som zahliadol vás. Mám sa dobre, vďaka a čo vy?* Nadvihol obočie a premeral si jej tvár. Pamätal si ju dobre, srdcovitá, orámovaná hustými tmavými havraními vlasmi, s plnými perami a iskrivými zelenými očami, ktoré na neho priamo spýtavo hľadeli. Odrazu bol v pokušení znovu ju pobozkať, ale včas sa spamätal. Široko chlapčensky sa usmial a neochotne pustil Gretchem , aby si ruku lenivo zastrčil do vrecka na nohaviciach. Druhou si podvedome zahrabol do vlasov a stíšil hlas do sprisahaneckého šepotu.* Vlastne som tak trochu dúfal, že ťa budem môcť pozvať na obed. Tu za rohom je jedna veľmi dobrá reštaurácia. Bol by som rád keby is mi robila spoločnosť, zomieram od hladu.* prešiel na neformálnejšie tykanie a cítil sa v ňom oveľa lepšie ako v tej upätej oficiálnosti. V každom prípade Gretchem nemohla byť od neho staršia a navyše v tom oblečení vyzerala veľmi príťažlivo. Čakal, čo mu odpovie, ale ani v prípade odmietnutia sa nemienil vzdať tak ľahko. Keď chcel, vedel byť aj šarmantný a tentoraz šarmom rozhodne neplytval.*

Gretchem Blake



*Bola rozhodnutá nenechať sa vyviesť nijako z mieri. Napriek všetkému čo sa pri ich poslednom stretnutí stalo, i ona dokázala nasadiť na tvár masku bezstarostnosti a nedovoliť, aby vycítil istý druh nervozity. Vedela si predstaviť, žeby si vedel dobre uťahovať na jej účet, no viditeľne to zatiaľ v úmysle nemal. A to ju privádzalo k jedinej myšlienke, že tu naozaj nečakal len tak náhode a už vôbec nie preto, aby ju pozval na obed. No aspoň že bez okolkov prešiel do tykania, ktorému sa ona nemienila brániť.* Luke čo toľká milota? *Uškrnula sa na neho. Bol to zvláštny pocit byť v jeho spoločnosti a nevidieť ten jeho zubatý úškrn. * Bez tých tvojich poznámok mi je až smutno *Na jeho ponuku len pokrčí ramenami. Aj tak sa chystala jesť, tak prečo nie. A aj keď to nevyslovila nahlas, bolo jej jasné, že Lucas niečo potrebuje alebo ju o niečo chce požiadať. Taká náhla „premena“ nikdy nebýva len tak.* Tak poďme, tiež som sa chystala na obed*Doplnila aby ozrejmila svoje rozhodnutie*

Luke Alberti




*Samozrejme ho hneď odhalila. Ani nepredpokladal, že by to bolo inak, ale nemohol to na ňu predsa hneď vybaliť. Potreboval si pripraviť pôdu, trochu Gretchem spracovať a zároveň sa pripraviť na najhoršie. Na odmietnutie. To ale neprišlo – aspoň zatiaľ nie, a tak s nebadaným výdychom úľavy a typickým drzým úškrnkom zľahka položil dlaň na jej chrbát a jemne ju potisol smerom k reštaurácii na druhej strane ulice.* Prečo v tvojom hlase cítim ten sarkazmus Gretie?* pozrel sa ponad jej hlavu na cestu a ruka sa mu zošuchla po Gretcheminom chrbte k jej zápästiu. Prsty mal dlhé a s pevným stiskom takže by sa trochu natrápila keby sa jej jeho dotyk nepáčil a chcela by si ruku vymaniť. Trochu sa pohral s jej meno a vrhol na ňu rýchly pohľad. V očiach sa mu na okamih zaiskril provokačný smiech, ale línia pier zostala uzavretá a vážna, čo pôsobilo ešte provokačnejšie. Nedokázal predstierať , že je niekým iným príliš dlho. * Chýbal mi tvoj ostrovtip a niečo mi hovorí, že prídeš na to, čo od teba chcem ešte skôr než ti objednám pizzu.* Nežartoval, aj keď jeho sýty hlas v sebe niesol isté stopy mäkkej posmešnosti, ktorá dopĺňala jeho sebaistý výraz a chôdzu. Viedol Gretchem k reštaurácii, ktorá sa od ostatných rýchlych občerstvení líšila tým, že mala svoju promenádu s malými okrúhlymi stolmi a stoličkami priamo pod tieniacou markízou. Na rušnej ulici predstavovala ostrovček umelého pokoja kde ľudia sedeli, zhovárali sa a jedli tenké cesto, z ktorého sa im od úst vinuli tenké pásiky roztaveného syra.*