Gerry, vila v hlavnom meste

/ ale važne sa pytam :D necham ich asi Gerrymu :D/

/mozem ich zbalit:D/

/tak toto bolo dobre :D teraz sa bojim ze vsade su lesby :D:D/

/hm....nie som...:-( ale tu by som snad mohla:D:D:D s inou postavou/

*Pobehoval po chodbe hore dole a rozmyšlal čo by spravil aby sa tych dvoch pekných lesbičiek konečne zbavil. Nič mu však nenapadalo a tak vykročil smerom do kuchyne aby si nalial aspoň za jeden pohárik. V dome bolo vladlo obrovské ticho no ked otvoril dvere na kuchyni zrazu zbadal ležat na zemi nějakého muža. Pristupil k nemu bližšie a kde zistil že to je ich komorník zohol sa k nemu a obratil ho k sebe. Na svoje prekvapenie mu rovno zo srdca vytekala krv ktorá sa pomaly roztekala po kuchynskej dlážke. Skúsil či ešte dýcha no ten chudák bol už dávno mrtvy. Rýchlo sa postavil a rozbehol sa k telefonu aby zavolal na políciu ked ho v tom okamihu niekto zozadu udrel niečim po hlave. Spadol na zem a zostal tam nehybne ležať*

/Ricardo tvoj posledy prispevok som zmazala, kedže ako všetky z nedele su prazdne, bude treba to tam hodiť znovu /

* Pousmial sa nad Ayoninými slovami no inak sa z jeho tváre nedalo vycitat nic z toho co mu bludilo hlavou. Ked hadzal muzovi kluce od svojho auta vedomy si toho, že ho uz pravdepodobne nikdy neuvidí ani nepomyslel na to kolko otazok to v Ayon vyvola. V tej chvili bolo potrebne mat na zreteli predovsetkym dieta. Vedel, že ak by sa dvojica nedostavila vcas do nemocnice zomrelo by zadusenim ked sa okolo jeho krku omot apupocna snura. No povedat to vsetko Ayon a ocakavat že sa na neho len pokojne usmeje by bolo ako povedat blaznovia aby sa správal normalne zatial co je vsetky muchy za sklom na svojej zamrezovanej izbe.* Nie je vsetko zlato čo sa blysti.* odpovedal zahadne a vrhol na Ayon rychly pohlad s umsevom spod kutika oci.* No rad by som sa dozvedel niečo o vas, myslite že by vas to privelmi obtazovalo keby ste mi niečo porozpávali?* usmev na jeho tvari nabral vyraz nevinnosti az mu takmer nebolo mozne odolat. Za ten cas zaviedol Ayon vnutrom luxusnego obchodneho centra do jednej malej no drahej predajne ženskeho oblecenia.*

I keď ľudia nevedia čo je dobro, majú ho v sebe *usmiala sa, používajúc slová Victora Huga. Neverila, že by daroval auto len tak z fleku bez hociakého dôvodu.* A niekedy to dokonca aj vedia, ale nechcú sa s tým priznať. *neustále sa usmievala dúfajúc, že to nebude brať zle. Toto jeho zvláštne správanie si všimla už dávnejšie a aj keď jej doteraz neprezradil čo za tým je, zdalo sa jej to veľmi sympatické. A tiež aj trochu zvláštne. Napriek tomu, že často rozmýšlala nad dôvodom, prečo rozdáva svoj majetok, či prečo ho občas vídava vonku prihovárať sa cudzím okoloidúcim, neprišla nikdy na nič rozumné. Pýtať sa ho nato však nechcela, keďže mala dojem, že ako pomocníčka v domácnosti nemá byť na niečo také zvedavá.* Chcete sa rozprávať o mne? Ale môj život nieje príliš zaujímavý. *odpovedala vyhýbavo a prekvapene sa naňho zahladela. Rýchlo to však olutovala, lebo výrazu jeho tváre nedokázala odolať.* Ale ak po tom túžite, rada vám odpoviem na hociaké otázky. *pohlad odvrátila iným smerom a uvedomila si, kam sa až dostali.* Ale možno by ste mohli začať vy a prezradiť mi, čo ste si na mňa vymysleli..

/No tak zhrniem to: Ked sa boli Gerry a Ricardo previest na aute, cestou Ricardo natrafil na dve sestričky a zobral ich k sebe domov do svojej izby. Ked zistil že su lesby chcel sa ich nejako zbavit a tak si vymyslel že ide na Wc pričom ich zatial nechal vo svojej izbe. Ked zišiel dole do kuchyne zbadal tam mrtveho komorníka a potom ho niekto ovalil/

*Zobudil sa s velkou bolestou hlavy, oblečenie mal celé od krvy a vedla neho ležala pištol. Ked si spomenul že ho niekto ovalil po hlave rýchlo sa postavil a zobral zbraň do ruky lebo si myslel že utočník sa nachádzal ešte v dome. Začal bežat do svojej izby a ked ju otvoril na svoje prekvapenie videl obidve dievčata ležat mrtve na svojej posteli. Postel bola celá od krvy ktorá stekala po posteli na koberec. Chcel zavolat policiu no zrazu začul policajné sirény a tak pristupil k oknu. Tolko policajných aut pokope ešte nevidel. Zišiel rýchlo dolu no ked chcel otvorit dvere počul ako nanho kričia aby vyšiel von s rukami za hlavou. V tom momente ich neotvoril, bol zmatený stále mu nešlo do hlavy čo sa to vlastne stalo. Z ruk mu vypadla zbraň a v hlave sa mu stále premietalo čo všetko sa stalo ked sa dvere zrazu vyvalili*
- ste zatknutý za vraždu *povedal policajt ktorý ho surovo oprel o stenu a nasadzoval mu puta* mate právo nevypovedat všetko čo poviete bude použité proti vám a ..
- nie počkajte *ozve sa a začne lomcovat rukami* ja som ich nezabil ... počujete ja nie som vrah
- budte ticho *skríkne policajt strhne ho a vyvedie ho z domu rovno do policajneho auta*
- *nechá sa viest do auta pričom nemože uverit tomu čo sa to deje. On predsa nikoho nezabil je nevinný, čo bude teraz robit. Auto sa naštartovalo a išlo smerom na policajnu stanicu*

* Pobavene sa zasmial Ayoninmu sikovnemu sposobu ako odvratit temu rozhovoru od svojej osoby na to, co sa prave dialo okolo nej. Takmer nebadane prikyvol hlavou a pohladom sa spojil so zrakom mladej predavacky, ktora na neho uz beztak pozerala. Ihed ako si vsimla, že jej zaujem je opatovany pobrala sa k nemu. Skor ako sa stihla priblizit až celkom k nim Gerry natiahol ruku za Ayonin chrbat a jemne ju potiahol dopredu.* Radsej vam to ukazem, ale pamatajte na to, že nikdy nezabudam na to, čo ma naozaj zaujima.* ked jej hovoril tieto slova bol k nej mierne nakloneny no len co sa k nim dostala predavacka narovnal sa do svojej plnej vysky a celkom pokojne no bez sebevacsieho zaujmu sa na nu usmial.*
- Dobry den ako vam mozem pomoct?- opytala sa mlada žena, ktorej na bujnom poprsi svietila menovka s vytlacenym menom Heydi. Vrhla na Gerryho oslnujuci umsev pricom na Ayon sa pozrela len sporadicky a takmer vobec si ju nevsimala aj ked vedela, že muz stojaci pred nou tu bude práve kvoli nej. Naco by inak vstupovali do obchodu s damskym oblecenim.
- Dobry den...- odzdravil Gerry a pohladom prebehol po obchode.- Mal som tu zajednanu schodzku s Mirabel de Treé...-
- Takže vy ste ten...- skocila mu do reči Heydi a s uzasom na neho vyvalila oci.
- pre-prepáčte pane, ale Mirabel musela nateraz surne odist no mam instrcie takže sa nemusit enichovo obavat.- mierne sa zakoktala a potom vrhla na Ayon uz dlhsi pohlad. Bol o niečo milsi ale na kratky okamih sa v nom ukazala zle zamaskovana zavist. Obisla ich a zavrela dvere a obchode, ktory sa tym padom stal pre ostatnu verejnost zavrety. Gerry sa upokojujuco zahladel na Ayon a zloziac ruku z jej chrbta pomaly presiel az k cervenej zamatovej sedacke v druhej miestnosti obchodu kde sa na nu pohodlne usadil. Kyvol rukou Heydi a ta si zacaala okamzit eplnit svoje povinnosti. Zrazu sa odniekal vynorili este dve dalsie predavacky, Amy a Louisie, ktore zacala Ayon zahrnat svojou pozornostou. Amy ju chytila za ruku a s veselym usmevom ju tahala hned k naprotivnej stene kde sa v celom rade crtali vesiaky s nadhernymi satami na kazdu prilezitost.*
- Tak kde zacneme?- spytala sa podnikavo Loisie a hrabla len tak voslep medzi vesiaky.
- Mate skutocne vynimocnu postavu bude sa vam hodit vsetko co tu mame uvidite.- zasmiala sa Heydi a zatial sa prehrnala v katalogu s najnovsimi modnymi hitmi. Gerry zatial sedel vo svojom kresle a s miernym usmevom, ktory mu pohraval na perach sledoval scenu pred sebou. Ayon sa skutocne nemohla citit opustena, pretože v centr epozornosti troch predavaciek to ani nebolo mozne. Vytahovali vsetky saty, ktore im prisli pod ruku a prikladali ich Ayon k telu pricom boli zvedave na jej nazor na volaniky, cipky, druh latky.. a dalsie ostatne zenske zalezitosti, ktore len tymto stvoreniam mohli priniest jemu nepochopitelnu radost.*

*Keď rozprával, mala pohľad sklopený do zeme a dúfala, že si nevšimne jej nenápadné začervenanie sa. Avšak úsmevu sa nedokázala ubrániť. Gerry ju vždy vedel očariť natoľko, že sa pri ňom začala cítiť ako malá školáčka. Pri jeho dotyku sa však školácke zamilovanie rozplynulo. Stalo sa z neho na okamih niečo viac a pocítila ako sa pritom jemne zachvela. To, že k nim prišla predavačka si všimla až keď ich pozdravila. Uvedomila si aj koľko pozornosti venovala Gerrymu, čo jej prišlo lúto, ale nezačala na ňu žiarliť, či ju v duchu preklínať. Nikdy si na neho nerobila nároky a preto záujem iných žien vždy ticho znášala, v dúfaní, že ak si raz nájde nejakú skvelú ženu, snáď sa jej aspoň potom podarí prestať naňho neustále myslieť. Ale pohlad plný závisti, ktorý jej venovala predavačka neskôr ju trochu prekvapil. Uvedomila si, ako spolu musia vyzerať a veselo sa pritom usmiala. Zatiaľ čo rozmýšlala nad tým, aké by to asi bolo, keby to bola naozaj pravda, sa ukázali ďalšie dve predavačky, ktoré ju hneď vzali medzi šaty. Gerrymu stihla venovať ešte jeden krátky prekvapený pohlad, až kým sa nenechala vtiahnuť do ich sveta mier a farieb.
Po dlhšej chvíli riešenia rôznych modelov a odpovedania na kopy otázok ich nechala dočasne opustené a prešla za Gerrym. Na tvári jej žiaril veselý úsmev. Zviezla sa na sedačku vedla neho a šťastne mu pozrela do tváre.* Ja.. moc vám ďakujem. Ale niečo tak drahé nemôžem prijať... keby som si to aspoň sama zaplatila, alebo odrobila nasledujúce tri mesiace zadarmo, alebo neviem... *pri rozprávaní sa neustále uškŕňala. Ani len jej rodičia by kvôli nej nedali zatvoriť celý obchod a nenechali ju vyberať si z najdrahších šiat, aké sa vôbec dajú v okolí zohnať.*

* Ako tak sedel v kresle takmer na opacnej strane v miestnosti mal naozaj dokonaly vyhlad na ženu pred sebou. Bolo zvlastne ako ju zacal vnimat od tej udalosti so snom ked Ayon takmer zaksrtil. Nebol v tom len pocit viny... nestavalo sa casto, že by ho nejaka žena zaujala natolko aby sa jej rozhodol venovat uplne bez vyhrad. Teraz mal dokonca vypnuty mobil a bol rad, že to urobil, pretože aspon mohol nerusene pozorovat krasu, ktoru mal pred sebou. Tolko uprimnej radosti uz dlho v ziadnom cloveku nevidel. Uprimnost. Vzdy ho fascinovala, vždy ho vedela zaujat. Ayonine oci veselo ziarili kedykolvej zachytil ich pohlad a to vyvolalo umsev na tvar aj jemu. Akoby precitol z tazkeho sna a teraz uvidel ruzu medzi trnmi. Zaroven vsak taketo myslienky boli velmi nebezpecne. Keby sa Ayon pokusil zviest nemohla by uz dalej pracovat v jeho dome a určite by nesuhlasila s pozicou milenky... hoci velmi rozmaznavanej a hyckanej milenky. Ked ju nemohol mat chcel sa aspon kazdy dne pozriet na jej tvar a najst teplo v jej usmeve. Laktom sa opieral o bocnu opeku kresla a rukou si zamyslene podopieral bradu ked vzapati zaregistroval pohyb smerujuci k nemu. Bola to Ayon.* Uz ste urobili dost Ayon a podla mna si zaluszite aspon takuto malu pozornost.* ozval sa po jej slovach, ktore presiel s beztarostnym usmevom.* Dovotle aby som vas na chvilu rozmaznaval ja.* usmial sa s tajomnym svitom v ociach natiahnuc ruku k Ayoninmu licu, ktore zlahka pohladil. Dotyk tek kremovej pokozky na svojej vnimal ako pohladenie satenom a mimovolne mu napadlo, že taketo slova ani dotyky by nemal robit. Preto ruku rychlo stiahol spat a kyvol nou na jednu z predavaciek, presne na to ktora držala v rukach kremove saty s mensou vleckou vzadu ( treti obrazok zhora ) aby ich priniesla k nim.* Co keby ste si ich isli vyskusat? Myslim, že tieto satenove saty priam volaju po tom aby ste ich mali.* predavacka suhlasne prikyvla hlavou a so sirokym umsevom podala Ayon ramienko so satami.*

*Nežne sa usmiala na jeho dotyk, končiaci rovnako rýchlo ako začal. Trochu nešťastne ešte pozrela na jeho ruku, no hneď nato opäť obrátila pohlad do jeho tváre. Vzala si šaty od predavačky, ale stále ostala sedieť vedľa Gerryho. Nechcelo s jej odtiaľ odísť a tiež si nebola istá, čo má spraviť. Šaty, ktoré vybral boli naozaj nádherné, ale nechcela ho takto zneužívať. Chvíľu ešte pozerala naňho, s hlavou mierne naklonenou nabok a uvažovala čo spraviť. Nakoniec neodolala, prikývla a vybrala sa aj so šatami, prezliecť sa. Vbehla do kabínky, vymenila si oblečenie, no keď mala na sebe šaty, prišla nato, že zips na chrbte sa jej nepodarí zapnúť. Vykukla von, ale pretože žiadna z predavačiek nebola nablízku, vybrala sa rovnu ku Gerrymu.* Myslím, že mám menší problém.. *nevinne sa uškrnula a len čo bola pri ňom, sa otočila chrbtom, aby videl, čo tým myslí.*

* S miernou dávkou pobavenia sledoval Ayoninu nerozhodnosť a takmer si vedel doslova prečítať myšlienky, ktoré jej blúdili hlavou keď v rukách držala ľahkú látku šiat. Vyskusat si ich, nevyskusat... to je otazka. Bol rad, že nakoniec v nej zviťazila tužba po dotyku látky na jej tele. Chcel jednoducho urobiť Ayon radost. Vedel ako ťažko sa jej asi museli prímat taketo darceky ak na ne nebola zvyknuta no prave kvoli tomu, o to viac chcel aby si dozicila vsetko co sa jej zapaci. No bola prilis skromna a tak bude musietz striehnut na iskricky v jej ociach ked sa jej niečo zapaci. O tomto rozmyslal cely cas len co sa Ayonina stihla postava ladne presunula do kabinky a stratila sa v nej ibaze na jeho radost nie prilis dlho. Pohladom sklzol po linií jej chrbta , ktoru saty este odkryvali a v tom momente mu jej ziadost zapnut na nich zips prisla ako svätokrádež. Pomaly sa postavil, prešiel k nej a polozil ruku na jej pas. Len zlahka, tak aby si mohol pridržat latku siat na jej teplom makkom tele. Bez toho aby si ivedomoval co robi pristupil est eblizsie a mierne nakloneny pustil sa vdychovat jemnu nevtieravu Ayoninu vonu, ktora mu pohladila zmysli zatial co druhou rukou chytil zips a pomaly, pomalicky ho zacal vytahovat nahor. Nenechal si ujst ani tu prilezitost, že pokrčenym ukazovakom sa mohol zlahka dotykat pokozky jej chrbta subezne s tym ako sa zips dostaval na spravne miesto. Ked bol hotovy este par sekund nechal ruky polozene na mieste a potom ich neochotne zlozil.* Teraz uz ziadny problem nevidim.* usmial sa zlahka no vzapati mu napadlo, že to nie je tak celkom pravda. Mozno ten problem nevidel ale citit ho citil určite. Uz dlho po nikom tak nazatuzil ako po zene, ktora sa s takou doverou vlozila do jeho ruk.*

*Po tom, ako jej priam až podozrivo dlho zapínal zips na šatách sa s úsmevom opäť otočila k nemu. Napadlo ju ešte, že by ho mohla požiadať, aby jej konečne začal tikať, ale rozmyslela si to, lebo sa jej to nezdalo v jej postavení vhodné. To, že ju vzal vybrať si šaty ešte predsa neznamená, že k nej cíti niečo viac a že by mu mohla len tak z fleku navrhovať, aby prestal s vykaním. Aj keď po tom túžila, nemohla začať robiť niečo viac. Ak by ju kvôli tomu náhodou vyhodil, stratila by aj ten kontakt, ktorý s ním má teraz. Tanečným krokom spravila okolo neho otočku a potom sa vybrala priamo k zrkadlu. Musela uznať, že vkus má Gerry naozaj dobrý. Šaty sa jej hodili natoľko, že keby mala vybrať niečo v čom vyzerala lepšie, musela by voliť veľmi dlho.* Sú nádherné *povedala takmer nečujne, keď sa obrezala v zrkadle a rukou si pritom podvedome zbehla po boku.*

* Len co sa od neho Ayon odtiahla a ladnymi krokmi odtancovala k vysokemu zrkadlu visiacemu na jednej zo stien obchodu otocil sa jej chrbtom no nie preto, že by sa mu pohlad na nu nepacil... prave naopak... pacil sa mu az prilis a to nebolo dobre ani pre jedneho z nich. Vedel, že nie je nijaky svaty aby sa dokazal zrieknut tuzby ked ju pociti ale Ayon skutocne nemohol mat. Keby jej teraz zacal dvorit mozno by si to zle vysvetlila a poslala ho do certa. Mal sice bohatstvo, o ktorom sa inym mohlo len snivat ale vedel že Ayon penieza vobec nezaujimauju. Nebola ako ine ženy, ktore ho chceli len pre ten jediny dovod. Ochotne by s nim isli do postele no jemu sa tato myslienka zacala hnusit cotaz viac. Nikdy nemal dlhodobejsiu milenku no ak nejaku naozaj mal tak nikto nemohol byt na pochybach že sa o nu skutocne stara. Aj predavacka, ktora stala v kute obchodu a prizerala sa Ayon určite premyslal o tom ci sa tato nadherna mlada žena stala jeho novou favoritkou. So znechutene stiahnutym obocim obratil tvar do okna a presiel rovno k predavacke pricom si vsak uz nasadil na tvar svoju ocarujucu masku, ktora druhych ludi okolo neho vždy dokazala presvedcit aj veciem, ktorym by za inych okolnosti vobec neverili.*
- Je slečna spokojna pán Constantine?- opytala sa predavacka a s usmevom napsulila usta.
- Myslim, že viac ako spokojna...- doplnil Gerry a spoza pleca vrhol rychly pohlad na Ayon obzerajucu sa v zrkadle. Do umsevu sa mu vkradla neznost a do oci makky svit co si vsak on sam vobec neuvedomil.
- Vasa priatelka je nadherna pane necudujem sa vsam, že ju tak milujete...keby pre mna niekto nechal zatvorit obchod a zajednal ten nadherny...-
- Mate pravdu.- skocil jej rychlo do reci Gerry a zobral si od nej zlatu kazetu.

*Na krásu šiat, v ktorých bola, sa nemohla vynadívať. Napadlo ju dokonca, že niekto ako ona si snáď ani nezaslúži mať ich oblečené. V zrkadle si okrem seba všimla aj to, že Gerry sa od nej odvrátil k oknu. Nešťastne preto sklopila pohlad k zemi. Určite ju sem vzal len kvôli tomu, aby jej vynahradil, čo sa dnes stalo a nieje v tom o nič viac. A ona len hlúpo dúfala, že to bolo inak. Možno je načase prestať sa tváriť, že život je rozprávka so šťastným koncom. Otec je chorý, už dlho na ňu chcel prepísať svoje vlastníctvo, ktorému sa neustále vyhýbala. Ale takto to nejde donekonečna. Skôr či neskôr príde určite aj Gerry nato, koho je dcérou a vysvetlovať mu to bude ďalší z problémov. Takže sa bude musieť čoskoro priznať sama. Potichu si vzdychla a spravila krok dozadu. Otočila sa a zahladela na jeho chrbát, teraz smerujúci k predavačke. Ale keď on bol vždy taký úžasný.. Smutne sa usmiala a vykročila k nemu s vedomým, že tento týždeň bude musieť niečo spraviť. Buď sa prekoná a prizná sa k rodičom, aj keď bez udania pravého dôvodu, prečo k nemu prišla, alebo môže ujsť bez vysvetlenia. Ale aj keď jej často hovorievali, že je zbabelá, druhú možnosť zavrhla. Dozvedel by sa pravdu a mohol si ju vysvetliť ešte horšie, ako to v skutočnosti bolo. Rozhodla sa nechať to prezatial tak, užiť si deň strávený s ním a až potom sa rozhodnúť ako to vyrieši. Otočila sa, prešla tých pár krokov, čo ich oddelovalo, prekonala nutkanie objať ho zozadu a len sa zboku trochu nahla, aby sa pozrela, čo riešili. To, čo si stihla všimnúť v jeho rukách ju však zarazilo a prekvapene sa naňho zahladela.*

* Možno to bolo spôsobené tou nehodou a následne aj jeho novými schopnosťami no mal teraz oveľa citlivejšie zmysli ako predtým, pretože vnímal aj veci, ktore by mu za inych okolnosti zostali skryte alebo by si ich nemal dovod vsimat. Skor nez sa Ayon priblizila dostatocne blizko na to aby ju mohol uvidiet hned vedla seba zapocul na makkom koberci lahke doslapovanie jej chodidiel a zacitil vonu, ktora mu naplnila pluca ako hojivy balzam vyplnil ranu aby ju vyliecil. Otocilk nej tvar a zahadne sa na nu usmial. Predavacka vidiac že jej uloha sa skoncila premiestnila sa do ineho kuta predajne kde sa oňaspon kutikom oka mohla divat na peknu dvojicu a rozmyslat, ktorej casti jej slov patrila Gerryho odpoved. V ociach mal niečo čo sa nedalo jednoznacne nikam zaradit. Akoby to ani nechcel no isiel tym sam proti sebe.* Zatvorte oci Ayon.* poziadal ju zobral skatulku do oboch ruk. Presunul sa za jej chrbat a až tam ju otvoril. Na modrom zamate spocival strieborny nahrdelnik, ktory bol vypracovany do tych nejjemnejsich listockov pricom do každeho z nich bol usadeny zeleny drahokam. V mieste kde sa mal nahrdelnik prirodzene padat do priehlbinky medzi prsiami boli medzi lístocky vpletene vacsie zlatiste drahokami opracovane do tvaru slzičkovych lupenov kvetov.* Darthlian du amortilian. * zasepkal jej ticho do ucha.* Teraz je len tvoj Ayon a ja by som bol rad keby si ho nosila.* presiel rukou po obvode nahrdelnika a zastavil sa na zlatistych drahokamoch znazornujucich kvety. Ani si neuvedmil kedy zcaal ayon tykat no zdalo sa mu to celkom prirodzene.* Pochadza zo Zeme a spaja s a snim jeden velmi krasny pribeh. Chces ho vediet Ayon?* jeho hlas bol lakavy akoby zbavoval strachu male zatulane maciatko a snazil sa ho privabi k sebe. Teraz uz nacisto vedel, že nema zmysel aby niečo zapieral...*

*Na chvíľku zatvorila oči, ako ju požiadal, ale keď začal znovu rozprávať, otočila sa zvedavo k nemu. To čo držal v rukách ju zarazilo natoľko, že nebola schopná mu ani len na to niečo povedať. Podvedome si zakryla ústa rukou a chvílu len nechápavo hladela naňho. V očiach jej bolo okrem nevýslovného prekvapenia vidieť aj radosť a vďačnosť, za niečo tak krásne.* Ja.. ďakujem... *usmiala sa napokon a objala ho s radosťou malého dieťaťa. Až keď sa z toho všetkého začala spamätávať sa trochu odtiahla, no len natoľko, aby mu videla dobre do tváre.* Veľmi rada by som ho vedela *trochu placho sa usmiala. Až teraz si uvedomila, že odkedy ho objala, mala dlaň opretú o jeho rameno. Pokial ju pomaly posúvala dolu po jeho ruke, sa mu neustále pozerala do tváre. Nech bol ten náhrdelník akokoľvek nádherný, túžila sa pozerať len na Gerryho. Dala by hocičo zato, aby dokázala čítať jeho myšlienky a mohla tak vedieť čo skutočne si o nej myslí a či je dôvod, prečo jej podaroval takú krásu presne taký, aký sa jej zdá. Nechcela znovu žiť v snoch, aj keď teraz sa jej zdalo, že tie sny sa začali vypĺňať a meniť na priam až neskutočnú realitu.*

* Objatie, ktore mu vzapatí Ayon venovala , dalo by sa povedat, mu na sekundu celkom vyrazilo dych. Neskormne sice tusil, že bude mat radost, ale tolko uprimnosti v jej slovach a hlavne ociach vobec neocakaval. Nic nepredstierala a zdalo sa mu akoby mu chcela povedat este nieco viac. Sam mal chut povedat niečo viac len co zacitil lahunky dotyk jej ruky na svojom ramene a neskor o trochu nizsie. Pozrel na jej stihle dlhe prsty a citil na svojej kozi palavu akoby sa ho bolo dotykala samo slnko, no ten dotyk vobec nebol neprijemny. Prave naopak. S usmevom pomaly vydychol a neododalal aby opakom dlane nepohladil Ayon po lici az ku brade. Potom sa k nej sklonil akoby sa ju chystal pobozkat no v skutocnosti len priblizil svoje pery k jej uchu a ticho jej don zasepkal.* A ja ti ho veľmi rad ukážem.* znela jeho tajomna odpoved a vzapati aj usmev, ktory vsak Ayon mohla skor citit ako vidiet pretože ked sa vystieral naspat obtrel sa licom o to jej.* Pockas na mna chvilu? * nadvihol spytavo obocie no necakal na odpoved , takmer nebadanym pohybom hlavy privolal predavacku, ktora dvojicu cely cas nenapadne pozorovala a ta sa ujala Ayon zatial co on sa vytratil za nedaleky zaves do druhej casti predajne. Predavacka sa zatial na Ayon usmiala spola milo spola s miernou zavistou.
- Teda vam to ale pristane slečna... a pristane vam to aj ked ste spolu...- nadhodila este a v ociach sa jej zretelne ukazala zvedavost. Za ten cas co bol Gerry nepritomny sa snazila niečo z Ayon vytiahnut no skor nez stihla pokracovat a tymto sposobom sa dozvediet viac zaves na druhej miesnosti sa odtiahol nabok.*
- Dakujem, za vsetko slečna Martinova. To co bolo potrebne som uz vybavil- ozval sa Gerry takmer zamatovym hlasom, v ktorom vsak bolo aj tak jasne badat varovanie aby prestala Ayon trapit svojim doberanim.
- A..-aha.. no ja teda pojdem. Sme radi, že sme vam mohli pomoct.- usmiala sa na Gerryho akosi ospravedlnujuco hoci na Ayon nepozrela ani kutikom oka. S mierne cervenymi licami kedže odhalil jej vyzvedacstvo sa pobrala presne tam kde sa len pred chvilou odtiahol zaves a ukazal sa Gerry teraz uz v celkom inych satach ako mal predtym. Cierny oblek mu dokonale padol, ako uliaty a kopiroval telo prave na tych spravych miestach. Cierna ladila aj s jeho ocami a dodavala jeho tajomnemu vyrazu v tvari pokusitelstvo ked sa usmial na Ayon a odhalil rad bielych zubov. Vlasy mal tiez upravene akoby sa chystal navstivit nejaku formalnu udalost no vobec nevyzeral ako nudny intelektual. * Mozeme ist?* opytal sa s galantnym usmevom a natocil k Ayon laket aby sa ho mohla chytit.*

*Neustále sa usmievajúc len mlčky prikývla na jeho otázku. Ak by aj chcela niečo ešte dodať, nestihla by to, keďže Gerry odišiel rýchlejšie, ako sa stihla nazdať.* Ďakujem *znela jediná odpoveď, ktorú povedala predavačke, pretože nechcela byť neslušná. Ale na jej nekončiace otázky už odpovedala len nenápadným úsmevom. Bola rada, keď sa ukázal Gerry a zachránil ju od jej zvedavosti. Avšak hneď ako ho uvidela, by radšej strávila ešte pár hodín počúvaním tej pani, aby sa stihla pripraviť na to, čo ju bude čakať. Pohlad, ktorý sa jej naskytol, jej spôsobil spadnutie sánky. Napriek tomu, že uňho robila niečo cez dva roky, mala pocit, že v čiernom obleku ho ešte ani nespatrila. Zo šoku ju prebral až jeho príjemný hlas.* M-môžme.. *odpovedala potichu a chytila sa jeho ruky. Dôvod, prečo sa takto obliekol by ju naozaj zaujímal, ale sťažovať sa rozhodne nemohla.* Smiem vedieť, kam ideme tentokrát?

Hladať odpovede na to čo ťa zaujíma.* zdalo sa, že tajomné odpove patria k nemu rovnako ako patril určity odtien k jeho ociam, zamysleny usmev k jeho peram a celkovo zahadnost k celej jeho osobe. Samozrejme nebol vždy takym. Pred nehou vnimal svet v odlisnych farbach ako ich videl dnes. Dalo by sa povedat, že vlastne ta nehoda mu pomohla dozrieť. Nie postupn, ale naraz, zo dna den...
Este raz prebehol ocenujucim pohladom po Ayon a ani sa ho nesnazil pred nou nijako utajit. Chcel aby videla, že sa mu v novych stach nesmierne paci a aby prestaala mysliet na to, že ich od neho nemoze prijat. Saty boli len zaciatok lenže cim dlhsi cas stravil s Ayon musel priznat, že z jej radosti, ktoru tak horlivo prejavuje sa mu srdce v hrudi roztlko rychlejsie nez by za normalnych okolnosti malo. Snazil sa ho ovladnut no teraz opat zacitil ako mu krv prudi zilami a tepnami coraz rychlejsie aj ked na tvari mal nasadenu stale tu istu beztarostnu masku doplnenu a široky usmev. Odviedol Ayon z obchodu a viedol ju druhym bocnym schodiskom do zadnej casti nakupneho centra odkial sa dalo vyjst na siroku terasu ozdobenu mnozstvom nadhernych kvetov, ktore si dokazali uržať svoju sviezost aj take neskore rocne obdobie. Stoly a stolicky, ktore tvorili sucast kaviarne a teraz na nich sedel nemaly pocet zakaznikov, boli strategicky rozmiestnene tak aby sa v ulickach medzi nimi dalo pokojne prejst.* Kedže moje auto momentalne nemame k dispozicii navrhol by som iny sposob dopravy.* oci mu sibalsky zaziarili ked po chvili ako vysli von opat prehovoril pricom teraz mal v hlase uz len uprimnu radost a stipku niečoho co by sa dalo oznacit za zvedavost ako Ayon zareaguje na to čo uvidí. Cely cas ako kracali len tak nezavezne zartoval akoby sa snazil rozptylit Ayonine pripadne obavy z toho čo jej naznacil no nedokoncil. Odrazu zastal na kraji chodnika, ktory sa klukatil až smerom k parku. Videli ho aj predtym nez prisli k obchodnemu centru. V tento cas uz bol park takmer poloprazdny no vacsina ludi aj tak travila cas posadavanim v jednom z mnoha podnikov ci kaviarni, ktorych tu bolo naozaj dost. Volnu ruku zodvihol v znamom geste a ani nie o par minut na to sa ozvali kolesa koca na asfaltovom povrchu cesty a pokojne rovnomerne klopkanie styroch parov konskych kopyt.* Viem je to trochu zvlastny spsoob dopravy, ale čo by si povedala na jazdu v koci?* usmial sa nakazlivym usmevom a cakal ako Ayon zhodnoti nadherny vylesteny koc, ktory pred nimi zastal a najma kone, ktore ho tahali. Boli to skutocne nadherne zvierata, uslachtile a hrde o com svedcila linia ich krku.*

*Nenápadne sa uškrnula na jeho odpoveď a napadlo ju, že nabudúce bude zbytočné vôbec sa pýtať. Odkedy ho poznala, odpovedal jej na otázky vždy niečim neurčitým, alebo otázkou.* Tak fajn *povedala potichu a nasledovala ho v ceste. Cestou sledovala ľudí v okolitých kaviarňach, alebo za sklami reštaurácií, ako sa veselo rozprávajú, alebo riešia obchodné záležitosti. Napadlo ju, že niekde tam je možno aj jej otec, ktorý sem občas chodieval najesť sa. Celú dobu sa veselo rozprávala s Gerrym a ani nepomyslela, že by zamýšlal niečo nekalé. A rozhodne sa v tom nemýlila, lebo cesta v koči jej prišla ako skvelý nápad.* Pôjdem moc rada *usmiala sa na spoločníka a vybrala sa k ich novému dopravnému prostriedku.*

* Pomohol Ayon nastupit do koča a kym sa ona usadzala naklonil sa ku kočišovi oblečenému v čiernom fraku a s hnedými vlasmi nahladko scesanymi dozadu aby mu do ucha zasepkal smer ich cesty. Kocis, postarsi pán s vejarikmi vrasok v kutikoch oboch oci, sa pozrel na Gerryho chapavym pohladom a otociac sa k Ayon z profilu venoval aj jej mily usmev. Prikyvol na znak toho, že rozumie a pockal kym sa aj Gerry neusadi vedla Ayon. Len potom pevnejsie chytil do ruk opraty, ktorymi pohanal kone a skusenym pohybom im dal pokyn na to aby sa pohli vpred. Nemuseli dlho cakat a opat sa ozval klopkajuci zvuk konskych kopyt na asfaltovom povrchu cesty.
Gerry chytil do ruky deku, ktora bola prevesena cez operadlo jednej zo sedaciek a tak aby Ayon nebola zima prehodil jej ju cez plecia a jemne ich stlacil v dlniach. Posadil sa vedla nej a len co pohladom rychlo sklzol po okoli parku, ktorym prave prechadzali dovolil si konecne upriet zrak do Ayoninych oci. Chvilu len mlcal akoby sa snazil vyslovit slova, ktore mu zamreli na jazyku no ked konecne otvoril usta ozvali sa jeho slova, ktore by vsak rad vymenil za ine. No aj napriek vsetkemu... nemohol byt až taky sebec.* Ja viem Ayon, že mam berieš ako svojho zamestnavatela, ale bol by som rad keby si ma brala viac ako svojho priatela.* navrhol pricom v hlase sa mu ozvakl optrny ton. Nechcel na ayon tlacit a nutit ju do vztahu, v ktorom by sa citila nesvoja.* Za tie dva roky... * odvratil zamyslene tvar smerom k parku a pokracoval.*... človek v živote stále niečo hľadá a ked sa mu už zdá, že to našiel všetko sa rozplynie ako sen, pretože v skutočnosti je všetko oveľa zložitejšie a nie vždy všetko zaleží iba na nom.* vzdychol si tlmene a pohladom sa v sekunde preniesol naspat k Ayoninej tvari.* ...mal by som ťa poznať lepšie no skoro vobec ta nepoznam.* usmial sa lutostivo a tiez ospravedlnujuco.* Prečo si sa rozhodla pracovat prave pre mna? * ozval sa so zaujmom a nadvihol tamve obocie.* Mohla si si vybrat akukolvek inu pracu nez sa stat sluzkou.* jeho slova ju nemali urazit. Pytal sa cisto so zaujmu, pretože si o Ayon myslel, že by si dokazala urcite najst aj nejake lukrativnejsie miesto.*

Opätovala kočišovi úsmev, aj keď netušila čo za plány s Gerrym spriadajú. Ale keďže sa už rozhodla prijať tú hru a zúčastniť sa jej akožto ich nevinná obeť, nepýtala sa na nič ďalšie.
Ticho s úsmevom poďakovala Gerymu za deku a pohodlne sa usadila vedla neho. Pozorne počúvala, čo jej hovoril, ale nebola si úplne istá, či správne všetkému porozumela.* Prečo som prišla k vám..? *Chvílu rozmýšlala nad odpoveďou, takže sa vôkol nich ozýval len pravidelný zvuk kopýt. Nemohla naňho vybaliť pravý dôvod, ale ani nemohla klamať. Takže to chcelo pravdivú verziu, povedanú tak, aby sa z toho nedalo zistiť nič konkrétne a dúfať, že na viac sa nebude pýtať.* No.. v našej rodine sa povolanie tak nejak dedí. A predtým, než naplním svoju povinnosť, som túžila vyskúšať aj niečo iné.. Asi aj bežnejšie *Pokiaľ rozprávala, zamyslene hladela na neďaleké jazero a vlnky, ktoré sa leskli na jesennom slnku a až po skončení sa pozrela naspäť.* Aj vy byste mi mohli o sebe prezradiť niečo viac.. *usmiala sa a uvažovala, či je niečo konkrétne, čo by ju zaujímalo. Poznala ho zrejme o niečo lepšie ako on ju, keďže chcela svoju prácu plniť poriadne.*