Gerry, vila v hlavnom meste

( Máš ho mať Stačí si ho len prísť prevziať )

//a moja tajna laska tam neniiii :-no-: //

/ aká??? /

//hadaj //

( žeby tieto? )



Chvíľu trvalo kým sa rozsvietili aj posledné lampy v garáži a odhalili konečne jej celý obsah:

// :zamil: :zamil: :sd: :sd: :give.heart: moze si Dylan zo svojho platu dvojiteho agenta nieco take dovolit? //

((tse...niekto mi tu kradne Ferrai FXX :hnev:
ale ako som uz spominala aj na Skype...vacsinou si muzi peknymi vilami a autami nieco kompenzuju ^^))

*Položí pohár na ten istý stolík a nechá sa Gerrym viesť. Počas chôdze si všíma všetko čo sa dá všimnúť si, lebo Gerry tu mal strašne veľa krásnych a drahých vecí. Nechýbalo tu množstvo zaujímavých obrazov, ktoré boli takmer na každom kroku, kamenné sochy, rôzne pestrofarebné kvetiny a veľa ďalších zaujímavých vecí.* nepáči sa my len vaša záhadnosť *povie tajomne a pritom sa usmeje. Keď vkročili do garáže ktorá tak ani nevyzerala chystala sa mu niečo povedať no keď Gerry zasvietil svetlo ostala tam chvílu nehybne stáť. To čo práve videla sa nedalo popísať hneď, dych jej vyrazili všetky krásne športové autá ktoré nevidela ani v tom najkrajšom sne. Pustila sa Gerryho ruky a spravila dva kroky vpred. Ešte stále sa nedokázala vynadívať na tu krásu, síce žila takto kedysi tiež no toľko aut pokope ešte nikdy nevidela. Zdá sa že existujú aj bohatši ludia ako bola jej rodina alebo ako boli rodiny ktoré poznala.* máte všetko čo chcete Gerry prečo by sa pri vás niekto cítil nepríjemne, určite máte veľa kamarátov *povie stále hladiac na auta* poznám takýto život aj ja som mala veľa priateľov no ... *na chvíľku sa odmlčí* ako hovorím mala som, teraz nemám nikoho *hladiac na auta a otočená k nemu chrbtom si utrie slzu pod okom*

* S potešením sledoval Torryno ohromenie, pretože bolo niečo fascinujuce vo vyraze jej tváre ked zbadala vsetky tie krasne auta, na ktorým jemu vobec nezáležalo. Boli to len veci, ale Torry bola skutočna, z masa a kosti a teraz pred nim stala ani ho nevnimajuc. Sledoval jej oci rozsirene užasom a mimovolne mu na pery vystupil este vacsi usmev. Toto bola radosť, ktoru si tak dlho nemohol dopriať. Vidieť niekoho skutočne sťastného...
Pri Torryných slovach o priateloch vsak len pokrutil zaporne hlavou.* Hovorí sa, že niektoré veci si človek za peniaze kúpiť nemože, ale ja viem, že to tak nie je. Tak napríklad priateľstvo...* prstom presiel ležerne po obrube dverí hladajuc na nich imaginarny usadeny prach.* Mám veľa priateľov, ktorých som si kupil no ani jedného, ktorý by stál za všetko toto bohatstvo, pretože paradoxne sa kúpiť nedá.* zmlkol a vypocul si aj posledne slova, ktore mu o svojej minulosti chcela Torry zatial prezradiť. Chvilu nic nehovoril len tam stál a upieral na Torry skumavy pohlad. Ked sa ozval jeho hlas bol jemný pretože vycitil zmenu jej nalady.* To určite nie je pravda Torry. Budte pre mna tou, ktorá sa nedá kupiť za nijake peniaze...budte pre mna skutočnou priatelkou ... o nic viac nežiadam. Verte, že viem ake je to byť sam.* ani nevedel ako ocitol sa tesne za Torrynym chrbtom a jemne položil svoju ruku na jej plece aby si ju k sebe otočil tvárou.* Torry...* usmial sa s akousi nehou, v ktorej nebolo nič čo by sa dalo považovať za neslušny navrh alebo jeho prislub.*

(( Raito, ak mi nezariadiš 2x takú zbierku, tak podám žiadosť o rozvod! *Dupne nohou.* :smrtak: :wodoo: ))

*Mal pravdu, človek si za peniaze naozaj nemôže kúpiť skutočných priateľov. Ona mala veľa priateľov no všetci boli bohatý, nesmela sa stýkať s obyčajnými luďmi ktorý neboli na jej úrovni, lepšie povedané na úrovni jej rodičov. Otočila sa smerom k Gerrymu a pristúpila k nemu bližšie.* budem veľmi rada ak môžem byť vaša priateľka a nepotrebujem peniaze k tomu aby som sa s vami mohla priateliť *pristupi k nemu ešte bližšie a pomalým pohybom svojich rúk ktoré zamieria ku krku ho celým svojím telom obíme* pokial som tu ja už nikdy nebudete sám *zašepká a ešte stále ho neprestáva obímať*

* Veľa ľudí o ňom hovorilo, že je čudák hoci on bol v skutočnosti len osamelý. Paradoxne nie? Od boháčov sa predsa očakáva, že si budu plnymi duskami uzivat slobodu, ktorú im majetok prisudzoval rovnako ako falosných ludi, ktorí sa sami snažia dostať tam kde ich obete. Aby sa nakoniec aj tí presvedcili na vlastnej koži, že vo svete kde vladne slava a lesk nie je nič, z čoho by sa dalo uprimne tešiť. A ak ano potom určite nie dlhy cas. Kompenzoval si niečo tym co vsetko vlastnil od nadhernej vily až po mnoho inych neskutocnych veci? To by chceli vedieť všetci, ktorí su nespokojní s tym čo maju a nevedia sa z toho tešiť. Vymenil by to všetko, čo pred nim bolo aspon za jednu jedinu noc pokojneho spanku. Tužil citit ten pokoj ked zavrie oci a bude vedieť, že tentoraz ho v snoch nebude prenasledovať nijake nasilie. Od tej nehody zabudol ake to je... no pomaly na to prichadzal v Torrynom objati. Ruky, ktore držal spočiatku pri tele zodvihol a opatrne ju nimi objal akoby bola prilis krehkou na silnejsie objatie. Tvar zaboril do jej vlasov a vdychol ich upokojujucu vonu. Este krajsie prenho vsak zneli Torryne slova.* Nechcem aby ste si o mne mysleli, že vás chcem len využiť Torry. Prísť niekam a tam sa stretnuť s clovekom, ktoreho poznate len jeden den... možno som príliš nedočkavý, prosím nevysvetlujte si to zle...

*V jeho objatí zabudla na všetky svoje starosti a snažila sa v ňom ostať ešte aspoň chvílu. Vedela že to nebolo objatie ktoré by neskôr pokračovalo vážnejšim vztahom, toto bolo iné silné priateľské objatie. Objatie ktoré už veľmi dlho nezažila* nemyslim si že ma chcete využiť *pomaly sa od neho odtiahne* už som si zvykla spoznávať ludi a chodit s nimi kamkolvek, pričom som ich poznala len niekolko hodín *pozrie sa ešte raz na auta a potom upriami svoj zrak na Gerryho* mate sa ešte niečim iným pochválit ? *spyta sa a pritom sa naňho usmeje*

* Pustí Torry zo svojho objatia a na perách mu zažiari vesely úsmev, ktorým sa už tak dlho nemohol pochvaliť.* Chváliť sa nie je to správne slovo...* uškrnie sa.* No najskor by som bol rád keby sme vynechali tu formalnosť. Myslim, ž epotom sa nam bude rozprávať oveľa jadnoduchšie. Takže od začiatku...* natiahol k Torry ruku s chlapčenským usmevom na perach.* Ahoj ja som Gerry...

/ * Vyčítavej požiadavke svojej žienky sa len pobavene zasmeje a dalej pokracuje v sadeni malych stromcekov otočeny k nej chrbtom.* A čo by si s nimi robila?* opyta sa jej otociac k nej tvar z profilu a potom sibalsky doda akoby mu bolo jedno kto vsetko to može pocuť.* Zajazdiť si môžeš aj na mne a nepotrebujes na to ani vodicak. Len trochu sikovnosti... /

*Pozrela na neho a začala sa smiať.* prepačte ja .. *nemohla udržať smiech a tak si zakryla jednou rukou ústa* prepačte my Gerry ... ja ... *prestala sa smiať a dala si ruku preč z úst aby ju lepšie počul* zabudnite na ten môj menši skrat *nevedela ako to ma nazvať* občas sa stane že sa začnem len tak smiať, prepačte *keď videla ako jej podáva ruku nechala ho chvílu čakať* ak si myslite že to bude jednoduchšie *podá mu svoju ruku a stisne tu jeho* teši ma Gerry, ja som Torry *povie a usmeje sa* som dievča ktoré okrem hrania na klavír a spevu nedokáže nič *prizná sa že vie spievať*

(( *Prekríži ruky na hrudi a upriami na Raita vyčítavý pohľad, ktorý jasne hovorí, že si bude stáť za svojim.* Pff! Pozerala sa na nich? *Mykla plecami, pretože nemala bližší dôvod.* Jedna páka nestačí, aj keď je originálna! A láskavo sa prestaň venovať tej prituplej burine, máš tu rodinu! xDDDDDD ))

* Torryn nečakaný vybuch smiechu ho uprimne prekvapí no prijme ho ako dalsiu vec, ktora sa mu na nej začala páčiť. Vyzeralo to tak, že sa s nou človek rozhodne nenudí a zakaždym ma v poruke vhodné slová na pohotovu odpoved.* Takže sa o tebe dozvedám aj dalsiu prekvapujucu no zdaleka nie neprijemnu skutočnosť. * ozve sa reagujuc na jej posledne slova s usmevnym nadvihnutim obocia.* Na klavíri hraš skutočne bravurne no tvoj spev nemám ako ohodnotiť. Mimo ineho som dufal, že vieš ešte aspon trochu jazdiť na koni.* zažartoval a pohlad nadalej upieral do Torrynych oci.*

*Zažartovala si s ním ked mu povedala že nič ine nedokáže* pravdaže viem jadiť na koni, moja posledná jazda bola však už veľmi dávno *vzdychne si a spomenie si na svojho prvého, čierneho konského priatela ktorého opustila keď odišla s domu. Jazdila len na Bleskovi, pretože jazda na ňom bola kúzelná. * a spievať budem najbližšie až na Tessinej svadby, skorej nie *čím mu naznači že tak skoro jej spev počuť nebude* som plná tajomstiev Gerry *odveti a podíde bližšie k červenému ferrari, chvílu ho len tak pozoruje a očami blúdi po celom prekrásnom tátošovi* 12 valcový model, 5,7 litra s výkonom 540 koní pod kapotou .. jeho maximalnu rychlost odhadujem na 320km/h *prednesie menši výstup* takže *pozrie na Gerryho* máte záujem kupiť si ho ? *spýta sa vtipne a začne sa smiať*

((Segrisko, zabudla si, ze Raito je mimozemstan xDD
edit: nikde sa predsa nespomina, ako su ehm...vybaveni xDDD ))

* Prejde okolo červeného ferrari a pobavene nadvihne obočie ked ho Torry zasype informaciami takeho technickeho charatkteru.* Tie tajomstvá sa začínaju predo mnou pomaly odkrývať a su dosť prekvapujuce.* prednesie pochvalne a bokom sa oprie o dvere tohto nalešteneho sportoveho auta, ktore Torry tak zaujalo.* Môžeš si zajazdiť na vsetkych, ktoré tu vidíš kedykoľvek budeš chcieť.* rukou kyvol okolo seba obsiahnuc celu garaž a auta v nej. Vzapati zvažnel a položil Torry opatrnu otazku.* Bola tvoja priatelka v palaci ked si prisla?

ake tajomstvá *opyta sa no nečaka odpoveď* stačí si prečítat technicku príručku *povie a pritom sa usmieva* nechcem ti žiadne auto nabúrať alebo nejak inak poškodiť bude lepšie keď my žiadne nepožičiaš *žmurkne na neho a pohladí strechu krásneho ferrari* nevieš čo všetko by som ti s tvojim autom spravila lebo ma nepoznaš *usmeje sa no pri jeho otázke sa zarazí* ja .. *Vôbec ju nenapadlo pozrieť sa či je už Tessa v palaci* absolútne neviem či už prišla do palaca, vôbec som ju nevidela odkedy som .. *Odkedy vyšla s obchodu ju vôbec nenapadlo pohladať Tessu. V obchode ju nenašla a v palaci sa s ňou nestretla* bože môj, musim sa vrátiť do paláca Gerry a presvedčiť sa či sa Tesse nič nestalo *zostala cela rozrušena a nevedela čo skôr*

* V duchu zanadaval na to, že si svoje slová lepsie nepremyslel. Teraz Torry len rozrušil a to z jedneho jedineho dovodu... chcel zistiť, či ho jeho predtucha nevodila za nos. Dufal v to, pretože ak nie potom bolo s Tessou zle... velmi zle... Rychlymi krokmi podisiel k Torry a upkojujuco ju chytil za ruku pricom jej ju jemne stisol.* Len pokojne Torry. Uvidíš, že všetko bude v poriadku.* usmial sa cudujuc sa sam sebe aky dobry herec sa z neho za posledne roky stal. Vždy ukazoval navomnok to, čo chceli ludia vidieť a len malokedy to, čo by vidieť zniesli. Otvoril dvere na ferrari a miernym kyvnutim hlavy Torry naznacil aby si sadla.* Odveziem ťa do pálaca, poznám skratku...

*Začala si vyčítať že sa o Tessu vôbec nezaujímala, čo ak sa jej stalo niečo strašné a ona je na vine. Prečo sa len vytratila s toho obchodu s Gabrielom, čo ak sa stalo niečo vtedy keď sedeli v tej reštaurácii. Prestala myslieť na najhoršie a hneď sa posadila do auta.* dakujem ti Gerry že ma odvezieš *Cesta autom sa jej zdala dlhá aj keď to bola skratka. Po nejakej chvíle zazrela palac a ukazala Gerrymu prstom kde ma zaparkovat* pojdeš so mnou dovnútra *spyta sa pričom to vyznelo ako prosba.*

/mozme pisat do palaca/

****************************************************


* Vydychol si od ulavy ked konečne stal pred branou do svojho domu alebo akoby skor povedali jeho nemenej majetní susedia.. do vily na kopci. Ked kracal strkom vysypanym chodnickom ku vchodovym dveram lístie na osikách zasadených povedla cesticky jemne suchotalo akoby ho vítalo opat medzi nimi. Bolo zvlastne, že na ne zabudol... že zabudol na to, že toto nadherne miesto patri jemu. Teda ak sa naozaj volal Gerry Constantine a ta nehoda si s nim nezahrala ovela zlozitejsiu a zahadnejsiu hru ako doposial. Mohol si vydychnut aj ohladom kapitana a jeho nevesty. Už im nic nehrozi a dalsia z jeho predtuch sa nakoniec nevyplnila do hrozneho konca ako by to bolo keby im nevenoval vsetok svoj cas a pokojny spanok.
Len co sa ocitol vo vnutri haly rozopol si plast a ledabolo ho pohodil na držiak zabudovany v stene. Presiel tych par krokov do obyvacky pricom si vyzliekol aj sveter kremovej farby a aj ten nechal dopadnut na podlahu. Dovliekol sa ku koženej sedacke ako clovek, ktory presiel celou pustou bez jedinej kvapky vody a zvalil sa nu pricom sa mu teplota tela stale zvysovala. Vobec ho to nevystrasilo. Prave naopak velmi dobre vedel, že toto bude nasledovať. Vždy to tak bolo ked zasiahol do inak nemenneho kolobehu casu. A zhorsi sa to len čo pride vecer...
Chvilu zostal len tak ležať s vysokou teplotou a rokou bezvladne padajucou k dlažke. Chcel sa napit vody ale bol tak vycerpany, že len zatvoril oci a opat sa nechal uniest spankom, v ktorom ale nikdy od tej nehody nenasiel pokoj.*