Gerry, vila v hlavnom meste

*Nad jeho slovami o monogamnosti sa len uškrnal. Nevedel si predstavit vedla seba ženu s ktorou by vydržal dlhšie ako tri dni. Mal rád ženy, správal sa k nim slušne, nikdy by žiadnej neurobil niečo čo by sama nechcela, no dlhšie vztahy odmietal* ženy svojich snov stretávam neustále a ak chcú hned im aj ukažem čo s nimi dokážem *povie veselo pričom sa mu vybavia krásne ženy ktoré už stihol lapit do postele* nikdy braček, počuješ ma ... *zdvihne ukazovak na pravej ruke* nikdy ma nedostane žiadna ženská ktorá by ma zmenila, to sa nikdy nestane *dopovie a obráti auto na cestu naspäť domov. Cestou však uvidel dve krásne žabky, ako sa do seba pustili. Okamžite využil príležitosť, zastavil auto na okraji cesty a vyskočil z neho* hned som tu braček, ospravedlň ma na chvíločku *odbehol smerom k bojovníčkam.* héj dievčata, čo keby ste s tým prestali a išli so mnou ku mne domov, tam budeme môct bojovať všetci traja *usmeje sa lišiacky a jazykom si prejde po perách. Dievčata naňho chvílu hladeli a ked si prezreli jeho telo potom sa na seba navzájom usmiali* tak čo moje peknučke môžeme sa bližšie spoznať ak chcete, tamto je moj brat *ukaze na auto v ktorom sedel Gerry* tiez by sa určite rad zoznamil s peknými babenkami, tak ho nenechajme dlho čakať *Ked si obzreli jeho brata a este raz aj jeho suhlasne prikývli. Ricardo ich priviedol k autu, otvoril im dvere aby si mohli sadnut do zadu.* toto je Nicol *ukaze na dievča sediace za Gerrym* a toto je Lorena *prečital si mena ktoré mali prišite na lekarskom plašti a posadil sa za volant* a dievčata toto je môj skvely brat Gerry a ja som Ricardo a toto je moje auto *pochvali sa a nastartuje ho*

* Vsimol si, že Ricardo prilis casto vo svojej odpovedi kladol doraz na slovko nikdy. Pri tejto bleskovej myslienke ked sa na neho pochybovacne zahladel a premahal vesely smiech deruci sa mu na pery len pokrčil nesuvislo sirokymi ramenami a laktom skoro zavadil o vnutornu stranu dvier.* Vies ako sa hovori braček Nikdy nehovor nikdy.* podpichol ho este trochu no potom len prekvapene sledoval ako Ricardo skrutol volant a nechal ho v aute samotneho aby si mohol ist zblizka pozriet dve mlade ženy, ktore sa z neznameho dovodu hasterili na chodniku pred nemocnicou. Mozno jedna alebo druha zle odhadla pacientovu diagnozu alebo len hadzali na seba povinnost vyniest nocniky. Pri bratovej horlivosti a utržku viet, ktore k nemu doniesol vietor a jeho naostrene zmysli sa musel pobavene uskrnuť. Toto bol cely on. Len co uzavreli temu o monogamii uz bali dve ženy naraz. Len co cela trojka prisla k autu a brat mu predstavil obe ženy len im kyvol hlavou a hoci sa snazil aby vyraz na jeho tvari bol vcelku milý inak sa jeho gesto dalo oznacit za celkom chladne.* Neprehanaj určite nie tolko ako ty.* ozval sa na Ricardov kompliment a potom sa k nemu naklonil aby mu posepkal do ucha.* Ricardo ak mas v umysle jednu z nich mi podarovaž už teraz ti ich obe s radostou prenechavam...

*Zasmial sa nad jeho komplimentom ktorý mu hned vrátil* stále trvam na tom že si skvely brat ty Gerry o inom ma nepresvedčiš *povie, pričom si hned od neho vypočul že ani o jednu s pekných žien nema záujem* to sa my nezdá braček ale ako chceš, ale nie že sa mňa potom nahnevaš že som ti žiadnu nenechal *uškrnie sa a zaradi najväčšiu rychlost* držte sa dievčata o chvílu sme tam *pozřel sa do spätného zrkadla kde uvidel dievčata ako sa na seba usmievali. Zrejme už zabudli na tu hadku pred nemocnicou a teraz boli celé štastne že natrafili na takeho fešaka ako je on. Smial sa nad svojimi predstavami a uhánal čo najrychlejšie domov. Po nejakom čase sa ocitli pred vilou,zaparkoval auto do garáže a otvoril divečatam dvere* nech sa pači slečny *povie pričom každej podal ruku*
- tak toto je tvoj dom Ricardo? *spýta sa Lorena ktorá ešte stále nemôže uverit kde sa nachádza*
- ano toto je moj dom .. teda aj dom mojho brata *odpovie Lorene pričom ju chyti za ruku*
- je naozaj krásny Gerry *povie, a kedže Ricardo si vybral Lorenu ona chytila za ruku Gerryho*
- no...Nicol vieš moj brat nema teraz vela času na to ... *nedopovedal a už bol pri bratovi, schmatol Nicolinu ruku aby nedržala Gerryho* prepač braček, pojdem sa pozriet do svojej izby či sa tam niečo nezmenilo *povie veselo pričom obidve dievčata držiace za ruku vedie so sebou* nečakaj ma tak lahko možno sa držim *doda nakoniec a už len vykroči smerom do svojej izby*

* Celu cestu autom a potom aj doma ked Ricardo zastavil auto v garaži mal čo robiť aby mu nepovedal niečo z pobavenych myslienok, ktore mu bludili hlavou pri pohlade na dve ženy v spatnom zrkadle a na to aku formu konverzacie zvolili. Jeho bratovi sa vžd ydarilo nadviazat znamosti s krasnymi ženami a nerobilo mu to ani najmensi problem. Mal charizmu a to sa mu muselo nechať. Pockal kym sa s oboma ženami nestrati za najblizsim rohom a potom už dovolil aby sa mu na perach rozlial pobaveny uskrn v celej svojej krase. Aj on zamieril do svojej izby aby sa osprchoval a zmyl zo seba prach a ciastocne aj pot, ktory ho zalial ked pred niekolkymi hodinami prisiel domov a zrutil sa na pohovku. Teraz mu uz bolo predsa len trochu lepsie aj ked sa este necitil celkom vo svojej koži, ale prijemny dotyk mierne studenej vody ho prebral z letargie a zbavil jeho telo aj poslednych zvyskov unavy. Ked mu kvapocky vody stekali v sprche po vlasoch, hrudi a chrbte až k noham musel stale rozmyslat nad tym co vykonal Ayon. Toto sa mu est enikdy nestalo a citil sa pre to vinny ako uz davno nie. Rozmyslal o tom ako by to mohol aspon ciastocne odcinit aj vted yked zastavil vodu a osuskou si suchal mokre vlasy. Zrazu mu na perach zasvietil akysi zahadny usmev a v rychlosti na seba nahadzal ciste saty, pohodlne nohavice hnedej farby a rovnako pohodlny pleteny sveter s veckom. Na polceste k dveram izby sa este obul a zbehol o niekolko poschodi nizsie kde mala Ayaon izbu. Uvolnene zaklopal na dvere a cakal kedy sa v nich objavi jej privetiva laskava tvar.*

*Sedela na posteli a neprítomne hladela von oknom. Uvažovala nad všetkým, čo sa dnes stalo. Z celého toho dňa mala pocit, že všetky stavy Gerryho sa naozaj zhoršujú, veď niečo takéto sa ešte nestalo. Nijako ho však z toho neobviňovala. Vedela, že za to ani najmenej nemôže. Chcela mu pomôcť, ale zdalo sa jej, akoby ju neustále od seba odháňal, či vynechával zo svojho života. Aj keď to takmer určite nemyslí zle, jej to tak len viac zhoršoval. Nešťastne si vzdychla a na okamih zapochybovala, prečo pred dvomi rokmi tak veľmi stála na tom, že sem pôjde robiť. Pred matkou sa doteraz kvôli tomu hanbí ukázať a často sa jej vybavujú jej výčitky, keď sa pohoršovala nad tým, ako môže dievča z tak bohatej rodiny ako je ona, ísť robiť slúžku. Bolo to o to horšie, že bola jedináčikom. Rodičia boli na nej takmer závislí a ona od nich v podstate ušla. Trápilo ju to, ale pokiaľ tu pracovala, mohla sa stretávať len s otcom a aj to potajme. Aspoň, že on to nebral tak hrozne. Mal pre ňu pochopenie vždy, nech si vymyslela hocičo od jazdy na koni, cez horolezectvo, až po pilotovanie jeho helikoptéry. Pousmiala sa a vytiahla mobil, aby zistila, či na ňu nemá niekedy tento týždeň čas. Avšak skôr ako stihla niečo napísať, sa ozvalo zaklopanie. Bosá prebehla ku dverám, otvorila ich a následne už len prekvapene pozerala von.* Ah, prepáčte ja... *až teraz si uvedomila, že tam stojí len v osuške, tak ako pred chvíľou vyšla zo sprchy. Pritiahla si ju bližšie k sebe a červenajúc sa, spravila inštinktívne krok za dvere.*

*Otvoril dvere na svojej izbe pričom dievčata do nej pustil prve* nech sa pači slečny vitajte v mojom pelechu lásky *povie s velkym úškrnom na perách a dvere za sebou nielen zatvori ale aj zamkne. Vedel čo bude nasledovať dalej a tak potreboval pokoj aby ho nikto v tom čo sa chystal urobit nevyrušoval*
- máš krasnu a obrovku izbu Ricardo *ozve sa Lorena ktorá si ju s užasom začne prezerať*
- zlatko, nielen moja izba je taka krásna a obrovská ako to čo ma tlači v nohaviciach *ukaže prstom medzi svoje nohy a rozopne si opasok*
- ano je pekná ale ... *povie Nicol no nie je ňou až tak uplne nadšená ako Lorena* mna viac ako tvoja izba zaujima tvoj brat Gerry *posadi sa na postel a prekriži si nohy* tvoj brat je naozaj sexi, kedy sa s ním môžem vyspať? *spýta sa na rovinu pričom čaka na odpoved*
- čo si nepočula že Ricardov brat nema teraz vela času *odvrkne jej Lorena a vyberie sa pozriet si Ricardovu kupelnu*
-možem vediet čo ma na práci, ked nema čas na peknú ženu ako som ja *uhladi si vlasy dozadu a uprene hladi na Ricarda*
- *odhodi opasok na zem a pristupi k nej bližšie* no moj brat je velmi zamestnany človek *použije menšiu lož a posadi sa pri ňu na postel* ale som tu teraz ja a som ochotný ti splnit akekolvek želanie *pohladi ju po lici a rukou jej začne hladiť nohu*
- nie tomu neverim *postavi sa a vykroči k dverám* hned teraz ho najdem a ukážem mu čo s ním dokážem urobit *povie rozhodne a začne odomykat dvere*
- Nicol ... počkaj *postavi sa a pomaly sa k nej začne približovať* nechcel som ti to povedat, lebo som nechcel aby to niekto vedel, moj brat je totiž v skutočnosti ... on je totiž gay *povedal prve čo mu napadlo. Keby ho tak počul brat určite by ho zabil, no je lepšie ked si to dievčata budu mysliet a nebudu za ním behat, ved aj tak si to on nežela.*

* Za ten čas, čo čakal pred dverami do Ayoninej izby si založil ruky na hrudi a plecom sa oprel o zarubnu. za malu chvilku uz pocul jej lahke kroky na podlahe ako sa priblizuju k dveram a prve co uvidel boli jej oci, ktore na neho prekvapene uprela. Hned na to vsak zaregistroval aj to, že okolo tela ma omotanu len osusku a bosymi nohami preslapuje na mieste pricom sa v tom istom okamihu schovala za dvere so zahanbenym vyrazom na tvari. Zosiroka sa usmial a aby jej rozpaky este nezvacsil tvaril akoby si ani nevsimol jej hebku pokozku s broskynovym nadychom a rovnako zlatistymi jemnymi chlapkam, ktorym slnko prenikajuce z okna prepozicalo este svetlejsi nadych ked si rukou prichytila osusku na prsiach. Mozno si to ani neuvedomovala, ale ich plnu liniu len viac tymto pohabom zdoraznila tak, že jej teraz pri nadychu vystupovali spoza okraja osusky nemo volajuc po oslobodeni. Zahryzol si do spodnej pery a pohlad v ociach bol rovnako ako zahadny tak aj necitatelny. V duchu dakoval za to, že Ayon nema moc citat mu myslienky, pretože to co sa mu práve prehanalo hlavou nebola predstava obycajneho popoludnia stráveneho v meste, ale naruzivu rozkos s akou by jej najradsej osusku strhol z tela, pobozkal na rubiny pier a roztiahol rukami jej satenovo hladke stehna aby mohol az po okraj vychutnať vabivu zmyselnost, ktoru mohol skusenymi dotykmi milovnika prebudit v jej lone. Citil ako ho zaplavuje horucost no tentoraz uplne odlisna od tej ktoru citil pri prichode domov. Nastastie sa naucil velmi dobre ovladat nielen vyraz svojej tvare ale vasne, ktore mu skryto prudili pod pokozkou v krvi ako prebudena sopka. Zodvihol ruku aby zastavil Ayonino ospravedlnovanie a s usmevom na nu pozrel.* Mozem na chvilu vojst?* opytal sa a Ayon mohla jeho otazka prist bezociva no velmi dufal, že nakoniec prisvedci. Nehodlal velmi odpovedat na otazky, ale odpoved na tu jednu nevyslove poskytol hned.,* Nebojte sa budem sa správat celkom slusne len niečo potrebujem zistit.

Ach, ano.. no... nech sa páči *rozpaky jej bolo počuť určite aj v hlase, ale nedokázala s tým nič spraviť. Pootvorila viac dvere a stále sa čiastočne za nimi ukrývajúc čakala, kým vojde. Jeho posledná veta ju rozrušila ešte viac, pretože okrem riešenia, ako sa čo najskôr obliecť, jej začala hlavou blúdiť aj myšlienka, čo potrebuje od nej hneď teraz tak súrne zistiť.* Niečo som zabudla spraviť? *opatrne sa spýtala, zatial čo sa stále venovala okrajom osušky omotanej okolo seba. Nebyť jej povahy, určite by presne takúto situáciu vyhladala a pokúsila sa ju využiť vo svoj prospech, no v tomto bola úplne rozdielna od iných žien z bohatých rodín, schopných spraviť hocičo, len aby dostali muža, po ktorom túžili. V duchu si za to zanadávala a pohlad zdvihla do očí návštevníka. Páčili sa jej, rovnako ako on, jeho výzor, či správanie. Ako dlho už len doňho bola potajme zalúbená a doteraz nebola preto schopná niečo urobiť. S výnimkou toho, že sem prišla pracovať. S tichým povzdychnutím, obsahujúcim zhrozenie zo samej seba, napokon nechala dvere dverami a prešla ku svojej posteli. Chrbtom sa oprela o stenu hneď vedla nej, pretože sadnúť si nechcela teraz riskovať. Osuška predsalen nebola dostatočne dlhá a nechcela ani len pomyslieť, čo všetko môže vidieť už len keď pred ním stojí.*

* Ked mu Ayon na jeho potešenie dovolila vstupit do svojej izby na perach sa mu odrazilo presne to, čo na okamih prebehlo aj jeho srdcom, akysi zvlastny usmev, ktorý v sebe skryval vdacnost, nehu a este niečo co sa len tažko dalo presne oznacit no dodavalo to celej jeho tvari celkom novy vyraz snad nepatrne porovnatelny s tajomnym a predsa aj trochu zvodnym pohladom Mony Lisy v tomto prípade vsak v muzskom prevedeni. Bez toho aby Ayon este viac uviedol do rozpakov svojim pohladom, ktory mu k nej v nestraženych chvilach obcasne zalietal..., mozno to bolo tym, že mala na sebe len osusku a pokozka jej tela s nou tak nadherne kontrastovala až mal chut preskumat ci aj zvysok jej tela ma rovnaky broskynovy nadych a ci chuti rovnako sladko ako ovocie ku ktoremu ju v duchu prirovnal ,... len potriasol mierne hlavou akoby sa tak snazil prist k triezvemu rozumu a pristupil k satniku, ktory stal rovno oproti nemu len niekolko metrov od dvier ustiacich na mensi balkonik. Na malu chvilku sa otocil k Ayon a so zahadnym usmevom kyvol hlavou aby jej vyvratil to na co myslela svojou otazkou. Do cela mu padol pramienok ciernych vlasov no neobtazoval sa s jeho odhrnanim.* Práveže naopak Ayon. Podla mna pre mne robite aj aj to, čo by pre mna iní neurobili.* otočil hlavu naspat k satniku a jednym raznym pohybom ho otvoril.* Asi sa teraz v duchu pytate či mi sukromie nic nehovori, ale...* pohladom prebehol po vsetkych veciach, ktore uhladne videli na ramienkach vasiakov.*... je pravdou aj to, že vela ludi ma povazuje za cudaka.* natiahol sa po jedno ramienko a ked ho vytiahol boli na nom prevesene dlhe nohavice kremovej farby, tricko na ramienka rovnakeho odtienu s cipkov pri okraji vystrihu a lahky pleteny svetrik siahajuci pod zadok.* Oblecte si to prosim ja pockam zatial vonku.* pristupil k posteli a polozil nan vsetky saty pricom sa k okamihu stratil z Ayoninej izby.*

*So spodnou perou medzi zubami a mierne podvihnutým obočím ho potichu sledovala. Vôbec netušila, kam tým všetkým mieri a jeho rozprávanie o tom, že ho považujú za čudáka, rovnako ako to, že jej vybral oblečenie ju zmiatlo ešte viac. Len čo odišiel, rovnako rýchlo ako sa ukázal, naklonila hlavu mierne nabok a chvílu nechápavo hladela na dvere, ktoré sa za ním zavreli, akoby jej to mohlo pomôcť vyriešiť túto záhadu. Keďže neprišla na žiadne rozumné vysvetlenie, rozhodla sa splniť jeho prianie a prešla k posteli po veci. Obliekla si presne to, čo jej vybral, osušku prehodila na odchýlené dvere šatníka, pohladom ešte narýchlo prebehla po miestnosti a vyšla na chodbu za ním.* Asi to bude znieť divne, ale nemám ani tušenie, čo plánujete.. *usmiala sa, hneď ako sa znovu zahladela do jeho očí.*

* Nečudoval by sa keby Ayon dlhšie trvalo prebrať sa z prekvapenia ako obliecť si šaty, ktoré jej vybral ked tak drzo nahliadol do jej šatníka. No kedže chcel celý svoj plán udržať v tajnosti nemohol jej nič prezradiť. Možno by nesúhlasila s jeho nápadom a on by tak stratil možnosť odškodniť ju za ten incident z dneška. Ešte stále mal v živej pamäti pohlad jej oči, ktory na neho v tom strasnom okamihu upierala. Chcel Ayon urobit radost a ak to znamenalo, že ju najskor proariadne nahneva alebo zmatie tak potom malo pre neho zmysel riskovat to. Len co sa dvere na jej izbe otvorili prestal sa opierat o stenu a v prej chvili z nej od ocarenia nemohol spustit zrak. Keby nemal taku povahu aku mal asi by sa pred nou zacal zajakavat ako skolkar. Zahadne, no až do dnesneho dna si vobec neuvedomil aka je Ayon zmyselne ženska. Vidaval ju vacsinou len v pracovnej uniforme casto vsak len zriedka alebo vobec a bral ju sice ako mile dievca no len pomocnicku v jeho domocnaosti. Ked vsak teraz pred nim stala, ta Ayon, o ktoru sa zaujimal z cisto pracovneho hadiska sa kamsi stratila a zostala len Ayon, ktora ho pomaly ale iste zacinala coraz viac fascinovat svojim zjavom. Nebola v tom len jej tvar a telo, ktore sa dokonalostou mohlo rovnat telam antickych soch , ale predosvetkym aura, ktora ju obklopovala. Avsak navonok nic z toho co mu bludilo myslou nedal znat, preotže aj to bola strnaka jeho povahy, ktorou od sebe uz mnohych ludi odohnal. * Vobec to neznie divne skor logicky.* usmial sa a chytil Ayon za ruku a zacal ju tahat smerom ku garazam nezmierniac svoj uvolneny nenahlivy krok.* Len sa snazim aspon trochu odncinit niečo, čo som dnes vobec nemal urobit a co ma este stale velmi mrzi.


Auto zaparkované pred garážou:

*Usmiala sa, len čo pocítila príjemný dotyk jeho ruky a nechala sa viesť chodbami vily. Počúvala ozvenu ich krokov, ktorá sa jemne odrážala od stien a neustále rozmýšlala, aký je dôvod, že sa tu takto nečakane spolu s ním ocitla. Nevedela si však vymyslieť nič, čo by bolo pravdepodobnejšie ako možnosť nájazdu kobyliek, ktoré na Telarione ani nežili, na obrovské záhrady pri vile. Z myšlienok ju vytrhol až jeho hlas.* Odčiniť? Ak máte namysli to, čo spôsobila vaša horúčka, naozaj nieje čo naprávať. Viem, že ste za to nemohli a ani to nespravili schválne... teda, neviem, ale dúfam v to. *dodala len tak mimochodom a veselo sa zatvárila. Uvedomila si, ako príjemne sa pri ňom cíti. Už dlho sa len tak nerozprávali. Väčšinu času, keď s ním bola mal buď teplotu, alebo plnila jeho príkazy. Ani si neuvedomila ako, no po chvíli sa ocitla v garáži. Pohladom prebehla po autách a zastavila až na tom, ktoré parkovalo vonku.* Chcete ísť niekam preč? *prekvapene sa zadívala na Gerryho. Dnešný deň sa naozaj zamotával stále viac a viac a riešenie jej namiesto príchodu neustále unikalo, rovnako ako lastovičky odlietajúce na zimu do tropických krajín.*

* Navzdory tomu ako sa ho Ayon snažila presvecit, že to co sa stalo dnes popoludni bolo len vysledkom jeho sna nechcel rusit nic z toho co si naplanoval. Len dufal, že Ayon nezoberie jeho prekvapenie ako niečo nemiestne a neodmietne ho rovno na mieste. Bol uz jednoducho rozhodnuty...* Ano a velmi rad s vami ak si nastupite Ayon.* usmial sa na nu a prejduc k auto na strane spolujazdca otvoril dvere aby mohla nastupit.*

So mnou? *stále jej to nedochádzalo a gordický uzol jej prišiel ako nepatrný detail v porovnaní s dnešným dňom. Prekvapene naňho zažmurkala a keďže už si pripadala dostatočne hlúpo, nechcela sa ho pýtať na ďalšie detaily. Len si nepatrne kusla do spodnej pery, mlčky prešla okolo neho a usadila sa do auta. Odtiaľ mu venovala ešte nesmelý úsmev a kývla hlavou na poďakovanie. Za dva roky sa z neho nevyvinul násilník, ani vrah, takže nebol dôvod, aby odmietla ísť, aj keď vôbec netušila kam, ani prečo.*

* Bol vdacny Ayon za doveru, kotru do neho vlozila o to viac, že si uvedomoval ako malo jej povedal o tom, co si pre nu prichystal. Vlastne jej o tom nepovedal vobec nic no ak vsetkop pojde podla planu tak sa to cochvila aj tak dozvie sama, Bude zaujimave pozorovat v tej chvili vyraz na jej tvari. Celkom rad by ho videl aj teraz no to uz zavrel dvere a obiduc auto spredu usadil sa aj on na svojom mieste. Predtym ako vlozil klucik do zapalovania este vrhol rychly pohlad vedla seba aby zistil, ci sa Ayon pripustala a ked videl, že na to zabudla, co sa stavalo vacsinou aj jemu so zamyslenym usmevom sa natiahol rukou cez nu a chytil zapinanie pasu pricom sa jej pri spatnom pohybe obtrel rukou nechtiac o prsia. Navonok sa vsak tvaril, že si nic nevsimol aj ked v skutocnosti to v nom vyvolalo poriadnu burku pocitov a najma tych zmatenych. To iste zopakoval aj pri sebe a ked uz cierne pasy dostatocne chranili ich bezpecnost pred rychlou jazdou nastartoval motor a ten sa s mohutnym zarevanim prebral k zivotu. Nohou pridal plyn a nalestene sportove auto sa s lahkostou zahryzlo do cesty akoby bolo stvorene len na to aby v nom niekto sedel a uzival si rychlo ubiehajucu krajinu okolo seba. Soferoval vsak natolko zrucne a zaroven s mierou, že sa Ayon nemusela nicoho obavat. Toto neboli preteky.* Citite sa pohodlne? Dufam, že ste na dnes vecer nemali nijake ine plany aj ked samozrejem teraz by vam to uz aj tak nepomohlo.* hladiac sustredene na cestu sa pousmial popod nos akoby ho napadlo niečo co mu v duchu urobilo velku radost..*

*Potichu počkala, kým nastúpil k volantu. Len čo sa tak stalo, uvedomila si jeho pohlad a následne jej došlo, že sa nepripútala. Avšak skôr, ako to stihla napraviť, si všimla, že to vyriešil Gerry. Pri jeho letmom dotyku sklopila pohlad, otočená smerom k oknu. Pocítila, ako mále je stačilo na zrýchlenie tepu a trochu zahanbene sa nad tým pousmiala. Keď sa auto pohlo, venovala sa krajine okolo, aby sa ich pohľady náhodou nestretli. Nechcela riskovať, že by na jaj pocity nejak mohol prísť. Slúžka zaľúbená do šéfa býva skôr v romantických filmoch, alebo knihách a nie v bežnom živote.* Nie, nemala som nič naplánované *usmiala sa jeho smerom a všimla si výraz jeho tváre.* Skôr mám pocit, že vy nejak pozmeňujete svoje plány kvôli mne.

* Pobavene sa uasmial a pokrutil mierne hlavou pricom mu prievan, ktory sa dostaval do vnutra auta skrz pootvorene okno na jeho strane sfukol pramienok cirenych vlasov priamo do cela.* Naopak uz velmi davno som stratil zalubu navsteovat clenske kluby. Pocuvat o politike mozem aj doma pri sledovani sprav a mam aspon istotu, že telka odo mna nebude chciet pocut moj nazor na hospodarsku situaciu v Eqilibriu.* znechutene stiahol celo akoby rozprával o niečom tak odpornom až je to mozne fyzicky citit.* Hrozna nuda.* na malu chvilu obratil tvar k Ayon a siblasky sa na nu uskrnul, cim dal dost vyznacne najavo aky je jeho nazor na cele hosposdarstvo Equlibria. Potom sa uz vsak sustredil na cestu a pri najbluzej krizovatke zabocil dolava na cestu, ktora viedla priamo do tej najluxusnejsej casti mesta. Chvilu prechadzali cez aleje po oboch stranach okraslene vysokymi listnatymi stromami, ktore uz zacinali naberat farebny nadych jesene a splnko presvitajuce pomedzi konare na nich kreslilo rychlo ubiehajuce tiene na celne sklo auta. Este chvilu bolo mozne vychutnavat si pohlad na zahrady a parciky, ktore sa nachadzali za hradbou stromov s malymi zasitymi kaviarnickami ci nevelkym jazerom do, ktoreho vybiehalo mensie molo ked alaje adrazu vystriedala priama rovna cesta a zaviedla ich na uplne ine mesto. Vacsi kontrast uz asi ani nebolo mozne vidiet. Tradicne sa tu snubilo s modernym tak blizko a lezalo jedno vedla druheho na takom tenkom okraji, že nebolo mozne neobdivovat odvahu architekta, ktory zasadil obrovsku budovu obchodneho centra z cireho priezracneho skla a železobetónu do nadhernej zelenajucej sa krajiny a este k tomu tak aby vyzerala ako jej prirodzena sucast. Zaparkoval auto na parkovisku hned pod budovou, vystupil a obehol auto aby pomohol vystupit aj Ayon. Pokojne sa na nu usmial a cakal kym mu nepoda ruku.*

*Veselo sa usmiala na jeho názor o Equilibrijskom hospodárstve. Presne vedela na čo naráža, keďže jej otec ako vlastník väčšinového podielu jednej z Telarionských bankových spoločností málokedy rozprával o niečom inom ako o všetkých možných hospodárskych, či ekonomických vývojoch. Ako jedinú dedičku jeho majetku ju aj dostatočne na niečo také už dlhé roky pripravoval. Avšak Ayon po toľkých peniazoch nikdy netúžila, ale nemala to srdce povedať mu to. Len tajne dúfala, že sa to celé vyrieši nejak inak.
Cesta jej ubiehala veľmi rýchlo. Musela uznať, že Gerry jazdí naozaj príjemne a ochotne by vedľa neho sedela , aj keby mali zo dvakrát prejsť cez celú planétu. Užívala si pohlad na stromy a ich jeseňou zafarbené listy a záhrady, dokonale sa hodiace k drahým vilám, až kým sa nedostali pred budovu obchodného centra. Hneď ako zaparkovali, zvedavo naklonila hlavu nabok, akoby sa uisťovala, či sú naozaj na správnom mieste. Prijala jeho ruku pri vystupovaní a opatrne zostala stáť hneď vedla neho.* Smiem vedieť, čo so mnou plánujete?

*To že nazval svojho brata gayom sa nesmie nikdy dozvedieť, ale čo neurobi preto aby ho chránil pred utokmi dievčat ked si to naozaj nežela. Stál tam a čakal čo Nicol urobi, či mu to uverí alebo sa za jeho bratom predsa len rozbehne*
- *chvílu premýšlala či je to pravda, no Ricardo sa tvaril tak že keby to povie hocikomu tak by mu uveril. Preto dvere predsa len zamkla a vykročila smerom k nemu. Potiahla ho pri postel na ktoru ho vzapäti hodila* dufam len že ty nie si gay *spýtala sa a pomaly si začala vyzliekať sestričkovske oblečenie*
- pravdaže nie som *odveti pričom sa pozera ako sa Nicol vyzlieka* povedzme že namiesto mužov, mam rad pekne ženy *posunie sa vyššie po posteli a začne si vyzliekat košelu*
- *počula cely rozhovor ktorý viedli Nicol aj Ricardo a tak ked si prezrela aj jeho kupelnu vyšla z nej uplne naha* prečo strácame čas kravinami a už si konečne neužijeme *vykročila k Nicol a otočila sa k Ricardovi*
- *vobec ho neprekvapilo že ju už videl nahu ved sa to dalo čakat, s tolkymi ženami už bol že ho to vobec neprekvapilo tak akoby to šokovalo ineho muža* tak dobre teda podme na to som len váš *hodil košelu na zem a vybral so šuflika kondom* tak kto my ho chce nasadit? *spyta sa s uškrnom a lahne si opät na postel*
- ja *vykrikne nahá Lorena, skoči na postel a začne mu rychlo rozopínat nohavice. Nicol sa ani len neunuvala pohnut a len si dalej vyzliekala oblečenie. Nebola moc nadšena, radšej by sa milovala s Gerrym ale kedže on nemal čas, môže byt rada že aspoň Ricardo mal zaujem. Kde mu Lorena rozopla nohavice pomohla mu hned aj s boxerkami a navliekla mu kondom*
- *ked ho už mal nasadeny potiahol Lorenu bližšie k sebe a začal ju bozkávat na pery. Rukami prechádzal po jej tele a jazykom sa pohrával s tým jej*
- *opätovala mu vášnivo všetky bozky a ked sa odtrhla od jeho pier precházala jazykom po celom jeho tele. Na chvílu sa zastavila pri jeho bradavkách ktoré sa snažila jazykom dráždiť. Ked už bola Nicol vyzlečená, vyliezla na postel a schmatla Lorenu za rameno čím ju odlepila od Ricardovho tela*
- čo to robiš? *spýta sa nahnevana Lorena a pozera sa na Nicol*
- predtým ako si to s ním rozdáme by sme mu mohli spoločne niečo ukazat … ved vieš čo myslim *pozrie na Lorenu pričom jej začne hladit prsia*

* Jeho úsmev, ktorý nasledoval takmer okamžite po Ayoninej zvedavej otázke by sa dal označiť za viac ako tajomný. Rovnako ako aj výraz v jeho očiach dokonale zakrýval akýkoľvek iný cit, ktorý by ho mohol prezradiť aj keď v žilách mu kolovala radosť malého dieťaťa, ktoré sa niekomu chystá venovať svoj prvý darček zmiešaný so štipkou obáv či nebude odmietnutý.* Tešiť sa z vašej radosti.* odpovedal úprimne a dúfal, že tomu bude tak.* Nespomínal som už , že som v podstate sebec?* opytal sa lahko a nepustil Ayoninu ruku ani ked zabuchol dvere na aute. Neobťazoval sa so zamykaním. Bolo to zbytočné, pretože vedel ešte niečo... Dnes sa týmto autom domov rozhodne nevrátia. Obratil sa a pokojnym krokom vykročil vpred potiahnuc so sebou aj Ayon. Nechcel ju pustiť akoby sa bal, že by mu mohla ujsť. Rozhodne sa správal dostatocne cudne na to aby na to aspon nepomyslela. Presiel len par krokov ked z modernej budovy, ktora sa crtala do vysky ako novodomy pamatnik na technicku vyspelost dneska vystupil na ulicu mlady par muža a ženy. Žena už bola v pokročilom štadiu tehotenstva no stale sa veselo usmievala a držala muža pod pazuchu venujuc mu zamilovane pohlady. Pri tomto obraze ho pichlo niečo v hrudi. Ktovie čo to mohlo byt. Možno jeho srdce... už ho ani necitil až na taketo obcasne ohlasy.*
- Vezmite si to.- povedal mužovi ked okolo nich prechadzali a hodil mu kluce od svojho auta. Ten na neho len vyplestil oci a nevedel pochopiť co sa to vlastne deje, prečo sa mu tento cudzí muz prihovara a dava mu kluce od svojho sportoveho auta, ktoremu v tom okamihu zablikali bocne svetla. Gerry sa vsak nezastavoval a viedol Ayon dalej.
- A želám všetko najlepšie.- uskrnul sa mierne popod nos prehodiac posledne slova cez plece a potisol dvere ustiace do obrovskej presklenej haly rovno v obchodnom stredisku. Nemohol uz vidieť ako sa muz nechapavo pozera stredavo na jeho chrbat, mazelku a nakoniec na novucke cervene auto. Len ked ho žena zrazu potiahla za rukav vratil sa aspon ciastocne do pritomnosti. Upierala na neho prekvapeny vystraseny pohlad a rukou sa držala za vydute brucho.
- Milácik?-
- Sue...- nestihol nic povedat ked si vsimol ako sa pod jej nohami zvacsuje mokra kaluz a ona sa ho krcovito držala za rukav.
- Myslim, že by si mal radsej nastartovat...-

/nemali by sme to pisat uz do mesta? ci nebodaj ideme este neikde uplne inde? :čo čo: /

Ach, tak.. *na tvári sa jej zjavil pobavený výraz nad tým ako pravdivo odpovedal a pritom nespomenul nič, čo by jej mohlo poslúžiť ako náznak určenia miesta, kam ju berie. Nechala sa za ruku viesť smerom k budove, neuvedomujúc si, že auto ani nezamkol.* Sebec? *spýtala sa udivene vo chvíli, keď pre ňu neznámy muž dostal kľúče od Gerryho štvorkolesového tátoša, čo dokonale vyvrátilo jej otázku. Ostala by zrejme nechápavo stáť na mieste, vyvedená z miery minimálne rovnako, ako ten pán, keby ju Gerry neťahal so sebou. Skôr ako sa dostali do budovy si ešte stihla všimnúť stav ženy, ktorá tam postávala a narozdiel od manžela sa nevenovala autu, ale dieťatku, ktoré sa zrejme rozhodlo, že nastal jeho čas.* A.. ako ste vedeli... ? *obrátila sa konečne k nemu a v očiach sa jej mihla zvedavosť malého dieťaťa, sediaceho pod vianočným stromčekom, čo ešte nesmie otvoriť svoj darček. Sústredila sa len na jeho tvár a okolie začala vnímať až keď k nej doľahli slová jej obľúbenej pesničky ešte z 21. storočia, ktorá hrala v nejakom z obchodíkov ...and they say that a hero can save us, I´m not gonna stand here and wait... Pousmiala sa nad tou situáciou a nespúšťala pohľad zo svojho spoločníka.* Pane, napriek vašim tvrdeniam, toto ani trochu sebecky nevyzeralo.* dodala neustále uvažujúc nad tým, čo videla.*

*Nemohol uveriť vlastným očiam, až teraz si vlastne uvedomil že mal dočinenia s lesbami. Nevadilo mu keby sa mal milovat s dvoma ženami naraz ale vadilo mu že boli lesby. Nikdy predtým to s lesbami nerobil a ani potom netúžil. Nevedel však ako sa s toho teraz vyvliecť a tak zvolil menšie klamstvo* prepáčte fešandy ale skôr ako sa spolu zabavíme musím ist na wc ale slubujem že sa hned vrátim *postavil sa s postele a začal si obliekat župan*
- dobre Ricardo počkame *povie Lorena* ale prečo si obliekaš župan ked kupelnu maš hned tu vedla? *spýta sa a spolu s Nicol naňho začnu hladit*
- no ... to preto lebo... mam totiž pokazený záchod a ešte my ho nestihli opravit *povie a rychlo pristupi k dveram* počkajte ma tu hned prídem *odomkne dvere a nenapadne zoberie klučik, ešte sa usmeje na dievčata a potom sa vytrati z izby pričom ich potichu zamkne*
- *Lorena a Nicol sa na seba stále nechapavo pozerali ešte aj vtedy ked odišiel* mysliš že nam klamal? *spýta sa Lorena Nicol*
- A čo na tom zaleži, teraz sme tu same a mohli by sme sa sami navzajom zabavit pokial pride, čo povieš *nečaka na odpoved a začne Lorenu bozkavat na usta, kde jej hned vojde aj jazykom. Lorena jej to hned všetko opatovala. Obidve si nakoniec lahli na postel a začali sa vašnivo bozkavat*

/akoze toto som zazila v nitre...i ja som prchala s vyhovorkou: som malo opita:D:D/

/:D no ale som zvedavy čo vymyslim lebo ešte stale ich mam v dome :D:D/

/uspavaci dym popod dvere?/