Gerry, vila v hlavnom meste

Kúpelňa už je, hosťovské izby tiež, ešte skontrolovať veci z čistiarne... v duchu si zopakovala zoznam vecí, ktoré dnes stihla, alebo ju ešte čakali. Vždy keď majiteľ tejto snáď najväčšej vily v okruhu päťdesiatich planét odišiel nevedno kam, zostalo jej tu toho na starosti hrozne vela. Pretože tak ako vždy, ani tentokrát netušila, kedy sa vráti, musela udržiavat neustále všetko v poriadku. Vtom sa ozvalo buchnutie vchodových dverí, načo sa mierne trhla. Hned vedela, že nikto iny ako majitel domu by si nedovolil takto vojsť. Odložila preto narýchlo utierku, ktorou čistila už aj tak dokonale čisté sochy a vybrala sa dolu.* Pane, ste v poriadku? *vyhrkla zo seba, len čo ho videla ležať na sedačke. A je to tu znovu.. potichu si vzdychla a poponáhlala sa pre vodu a mokrý uterák. Len čo bola naspäť, zohla sa k sedačke a uterák mu položila na čelo. Ruku mu vyložila naspäť, do pohara naliala trochu vody a potichu sa usadila na zem, čakajuc či sa nahodou aspon na chvilu neprebudi.*

- Ty vieš, že nemáš na výýbe-r- zasyčal hlas tesne pri jeho uchu a jemu sa zdalo akoby ho celého zahaľovel do smrtiaceho hávu nehmotných slov. Ta naliehavost spojená s vysmechom...
- P-r-estaň sa tomu b-r-ániť.- hmla okolo neho ešte viac zhustla a nabrala jedovato zelenú farbu. Dusil sa ňou, pretože pri každom nadýchu mal pocit akoby sa mu do pľuc dostavalo čoraz menej vzduchu a namiesto neho ho zaplnala smrt. Citil vsade okolo seba. Dotykala sa mu aj pokožky a nutila ho otvoriť oči... tak ich teda otvoril, p-r-estal sa b-r-aniť...

- Pozri sa aku mam peknu babiku.- zatrilkoval sladky detsky hlasok maleho ciernovlaseho dievcatka, ktore sedelo na kolenach svojej matke. On stal obdalec no nemohol hovorit, nemohol nic urobit... iba sledovať ako sa dievcatko hra s babikou a ta sa postupne mení, dostava desivejsie crty od nenavistne rozsirenych zreniciek oci až po prešibany usmev, ktorym akoby hovorila " Nechaj si ma pri sebe malička a ja sa o teba postaram." Dievcatko sa zadivalo babike do oci a zhrozene zoskočilo z matkinych kolien, pretože ked k nej zodvihlo pohlad hladajuc utechu naslo rovnaku tvar aku mala babika. Natiahla sa za dievcatkom no to uskocilo nabok... nebolo vsak dost rychle na to aby sa vyhlo kamionu, ktory za zrazu odniekial vynoril a spolu s polovicou domu zobral so sebou aj malicke telicko. Vsetko videl na vlastne oci, krv dievcatka sa mu rozprskla po tvari a k noham mu doletela cierna lakovana topanocka s kusom jej odtrhnutej koncatiny. Prislo mu zle no nemohol kricat, nemohol nic robit len priputany neznamou silou k tomu hroznemu divadlu pred sebou vsetko sledovat. Aj to ako sa matka s tvarou babiky zodvihla z kresla, v ktorom dovtedy sedela zohla sa po topanocku, v ktorej bola este stale uvaznena cast nohy dievcatka a zodvihla si ju k peram aby sa napila jej krvi...

Takmer neludsky vykrik sa mu vydral z hrdla ked sa sen odraz stratil a tak rychlo ako don upadol sa aj prebral. Nestihol si vsak uvedomit kto to pred nim sedi na zemi a tak prstami oboch ruk zovrel to krehke hrdlo a stlacil ho akoby sa pokusal zaskrtit tu priseru, ktora zabila svoje vlastne dieta a est eniečo ovela horsie... ta chvila vsak pominula a jemu sa konecne vyjasnilo pred ocami. Smrtelne bledy a este stale celkom horuci od vysokej teploty pustil Ayon hrdlo akoby jej pokožka bola este zeravejsia. Nebol schopny slov iba tam sedel a pozeral sa na nu. Zrazu ju k sebe strhol do narucia akoby sa potreboval ubezpečit či jej neublizil. * Ayon ...Ayon.. ja... bol to len zly sen...prepac...je mi to tak luto...* skoro si ani neuvedomoval, že Ayon hladka po upokojujuco po vlasoch a tvar si schovava na jej krku. Trahane sa nadychoval a hrud sa mu prudko zdvihala. V tej chvili mu bolo jedno ako to asi vyzera, že on je polonahy a Ayon je v jeho objati.. potreboval len citit ludske teplo lebo jeho srdce bolo premrznute a studene ako lad aj ked telo mu horelo ako ohen.*

*Rozmýšlala, či ho nemá zobudiť. Mala oňho strach, vždy keď upadol do tých strašných snov, ktorých pravý dôvod nikdy presne nevedela, mohla si ho preto len domýšlať. Keď už sa jej to zdalo naozaj moc, natiahla ruku k jeho ramenu, no skôr ako sa ho stihla dotknúť sa strhol a začal ju škrtiť. Pokúsila sa dostať z jeho zovretia, ale nebolo jej to nič platné, keďže ich sila sa nedala ani len porovnávať. Okamih nato to však prestalo a ona sa ocitla v jeho náručí. Keby mala v tej chvíli povedať, čo bol pre ňu väčší šok, len ťažko by si z toho vyberala. Ale nemohla a ani nechcela mu to vyčítať, veď vedela, že tieto stavy bývajú vždy zlé, aj keď toto sa ešte nikdy nestalo. Celá sa triasla, srdce jej divo bilo a dýchala ešte o niečo rýchlejšie, akoby sa jej telo snažilo vysporiadať s tým nedostatkom kyslíka, ktorý doteraz malo.* To... to nič... mali ste znovu jeden z tých snov... *vyjachtala napokon zo seba a pristihla sa, ako mu rukou prešla po vlasoch. Uvedomila si, že má stále vysokú teplotu, preto sa možno až trochu neochotne odtiahla tak, aby mu videla do tváre.* Máte stále horúčku... ja... prinesiem vám deku a niečo na pitie... *pohľadom zbehla k tomu predchádzajúcemu džbánu s pohárom, ktoré sa jej niekedy počas toho všetkého podarilo rozliať.* ...a poutieram to tu. Chcete radšej ovocnú šťavu, alebo ukludňujúci čaj? Alebo niečo úplne iné? *Celú dobu počas rozprávania sa snažila upokojiť, no veľmi sa jej to nedarilo. Dokonca mala pocit, že to rozpráva niekto iný a nie ona. Pochytila ju chuť vrátiť sa do jeho náručia ako keď malé dieťa hladá útechu u svojej mamy, len si nebola úplne istá, kto by bol v tomto prípade mamou.*

* Trochu neochotne pustil Ayon zo svojho naručia a s previnilým pocitom, ktorý mu tlacil na hrud ako velky skalnaty balvan sa vyhybal jej pohladu. Vedel, že hrozne nocne mory nie su pre nijakym prekvapenim, ale nic ju nemohlo pripravit na ten sok ked sa na nu vrhol a keby sa vcas nespamatal... cítil taku hroznu nenavist a zurivost, pretože vedel, že prisera v jeho snoch bola skutocna ako aj dievcatko, ktore tak hrozne zomrelo. Musel si rukou prejst po tvari aby sa ubezpečil, že na nej nema ziadnu krv a pozriet na podlahu ci tam neuvidi odtrhnut ykus koncatiny. Najhrosi ena tom bolo, že so svojimi snami alebo skor predtuchami bol celkom sam a nemal o nich komu povedať. Stacilo, že desili jeho nemohol nikamu inemu vesat na plecia taku tarchu, ktora sa po nehode stala jeho bremenom.* Asi by bolo najlepsie niečo uplne ine...* ozval sa napokon a konecne zodvihol pohlad k Ayon.* Na dnes vam davam volno nemusite sa o mna starat ved viete že ma to vždy prejde.

*Na okamih sa im stretli pohlady, no hneď nato sklopila zrak. Možno zo strachu, že by mohol zistiť jej skutočné pocity, možno sa cítila zahanbená, ak si o nej myslí, že by ho tu nechala len tak, keď má opäť horúčky a občas mala pocit, že aj halucinácie. Nakoniec len nesúhlasne pokrútila hlavou a vybrala sa do kuchyne. Keďže nedostala odpoveď na svoju otázku, rozhodla sa pre čaj a predtým ako sa pustila do hladania utierky, dala zovrieť vodu. Len čo si to všetko pripravila, sa vrátila naspäť a mlčky mu položila podnos s čajom na stolík vedla pohovky. Utierku spustila na zem a poutierala všetku vodu, čo sa jej podarilo narozlievať. Vzala z podlahy prázdny džbán a pohár a vybrala sa znovu do kuchyne, všetko to poodkladať. Cestou späť vzala so sebou aj deku, ktorú mu podala, len čo sa ocitla znovu v obyvačke.* Ja... *už asi stýkrát sa chcela spýtať na dôvod, prečo sa mu vôbec niečo takéto stáva, ale tak ako vždy, ani tentokrát nakoniec nenašla odvahu vysloviť tú otázku.* Môžem pre vás spraviť ešte niečo? *dodala napokon, aby to nevyzeralo až tak moc hlúpo.*

*Uháňal po poloprázdnej dialnici takou rýchlosťou, že by ho tak ľahko nikdo nezastavil. Jeho nové auto bolo znakom ďalšieho víťazstva v nelegálnych pouličných pretekoch. Mal dosť peňazí, nepotreboval auta získavať pretekmi, no robil to pre jedinú vec a tou bola TÚŽBA. Bol na ceste späť domov k svojmu jedinému milovanému bratovi Gerrymu. Veľmi dlho ho nevidel odkedy odišiel s domu a zasvätil svoj život pretekaniu. Teraz chcel však na nejaký čas pobudnúť pri ňom a zabudnúť na všetky tie nebezpečné preteky pri ktorých ho zopár krát chytili policajti a strčili na niekoľko hodín do basy , na najnovšie modely nablykaných aút ktorých získal dosť no väčšinu predal a peniaze dal kamarátom na zriadenie autoservisu. Na odvážne a krásne ženské telá však zabudnúť nedokázal, vlastne ani nechcel.

Nachádzal sa pred obrovskou vilou, ktorá sa od jeho posledného pobytu vôbec nezmenila. Z vonku vyzerala stále tak dych vyrážajúco že krajšiu si ju už predstaviť nemohol. Auto nechal zaparkované pred vilou, natiahol na seba koženú bundu, zobral do ruky balíček v ktorom bol darček pre jeho brata a vykročil k smerom k hlavnému vchodu. Keď mu Gerry naposledy dával klúče od vily, nezobral si ich a preto musel teraz zazvoniť. Zľahka položil ukazovák na zvonček a už len čakal kto mu otvorí dvere.*
auto:

*Obrátila sa za zvukom zvončeka a s tichým povzdychnutím spýtavo zdvihla zrak na Gerryho, či vôbec chce teraz prijímať nejakú návštevu. Lepšiu chvíľu si naozaj nemohli vybrať...* Mali by ste si oddýchnuť *ozvala sa tichým starostlivým hlasom.* Návšteva vám teraz príliš nepomôže. *Jeho pohlad /ktorý máme mimochodom dohodnutý/ jej však dal jasne najavo, čo má ísť robiť, prešla preto rovno do haly otvoriť dvere. Na jej prekvapenie tam stál muž, veľmi nápadne pripomínajúci Gerryho.* Smiem vám nejako pomôcť?

*Dvere sa konečne otvorili a prvé čo v nich uvidel bola pôvabná žena. Očami si ju chvílu premeriaval , nikdy ju totiž u nich vo vile nevidel. Vila sa z vonku síce nezmenila, no vnútri ako mohol vidieť to bolo zrejme naopak.* býva tu Gerry Constantine ? *spýta sa s úsmevom na perách, pretože vie že jeho brat je niekde vnútri* slečna, som jeho brat Ricardo Constantine a prišiel som na nejaky čas za ním *Povolenie navštíviť brata hádam nepotreboval, alebo sa jeho brat zmenil počas toho ako bol preč. Nad tou myšlienkou sa len usmial.* s vašim dovolením slečna *prekročil prach dverí a bundu si zavesil na svoje voľné miesto ktoré akoby naňho čakalo že sa raz vráti. Porozhliadal sa po chodbe, predsa len uvidel nejake nové veci ktoré tu pribudli. Gerry mal vždy lepši vkus ako on takže aj teraz môže skonštatovať že vila je naozaj v skvelých rukách.* kde je môj brat , slečna? *spýta sa rýchlo ženy lebo sa ho už nemohol dočkať*

*Než stihla hocičo povedať, uvedomila si, že muž vošiel a ešte si aj zavesil bundu.* Áno, býva tu. A je v obývačke *odvetila ešte stále trochu namosúrená, že prišiel v tak nevhodnú dobu a kývla mu rukou smerom, z ktorého sa práve vrátila. Zavrela za ním dvere a vybrala sa cez halu naspäť, keby náhodou nevedel v ktorej obývačke ho má nájsť.* Pane, prišiel za vami váš brat. *Teda, ak to je vôbec on... pár krokmi sa dostala až k pohovke a venovala Gerrymu úsmev, čakajúc či ešte náhodou nebude mať nejaké pokyny k jej práci, alebo či ich má nechať osamote.*

*Všimol si na jej tvári že nie je bohvie ako nadšená z toho že prišiel. S balíkom v ruke vykročil za ňou smerom do obývačky. Zrazu sa však zarazil keď uvidel ležať svojho brata na pohovke v zlom stave. Položil balíček na stôl a vykročil smerom k nemu .* čo sa mu stalo? prečo je v takomto stave? *spýta sa ženy stojacej pri ňom.* Gerry ? *kľakol si k nemu a hľadel mu do oči* vnímaš ma .. to som ja tvoj brat Ricardo... braček vrátil som sa *sklonil sa nad jeho tvár a položil mu ruku na jeho čelo* preboha.. veď celý horí, má horúčku *Teraz už vedel že prišiel v nevhodný čas, no nevedel či by sa oňho bola dobre postarala táto žena* potrebujem aby ste my doniesli veľmi studenú vodu a nejaký uterák , musíme mu zraziť teplotu *pozrie na ženu s prosebným pohladom*

//ehm, ale on bol pri vedomi //

/myslel som to tak že či ma vníma že či nemysli trebars na teba /

/lol, oka... toto asi necham vyriesit Gerryho /

* Nestihol sa este celkom spamatat zo sna a z toho co po nom nasledovalo. Bolo to akoby nocna mora pokracovala aj v realnom svete skutocnosti, v ktorom Ayon takmer zaskrtil. Pri tej predstave ho oblial na chrbte studeny pot a mraz mu presiel celym telom. A co urobila ona? Opytala sa ho ci bude od nej este nieoč potrebovat... cítil sa mizerne, vlastne mizerne ani nemohlo byt spravnym slovom na zachytenie toho co prezival pri pohlade do jej vystrasenych oci. Bolo možne aby sa menil na obludu? A ak ano ako dlho este potrva kym uz nebude schopny rozlisit realitu od sna a niekomu vazne ublizi? Nechcel Ayon urobit nic zleho no vycitky svedomia boli ako noze s neotupitelnou cepelou. Dlhoval jej viac. Viac nez len chabe vysvetlenie, že sa mu snival zly sen. Len co odisla otvorit dvere lahol, alebo skor povediac, zosuchol sa po opierke pohovky spat na nu a zostal lezat ani si neuvedomujuc aky hlas to vlastne pocuje okrem toho Ayoninho. Vedel, ž ehorucka sa bude držat est eprinajmensom do vecera no nebolo mozne s tym nic robiť. To bola dan z avykupene ludske zivoty, ktore sa mu podarilo vytrhnut z pazurov smrti. Zatvoril oci a musel na chvilu zaspat, pretože ked ich zase otvoril videl pred sebou najskor rozmazanu, no potom coraz zretelnejsiu Ricardovu tvar. Aj ked mu celo horelo a on sa citil ako v plameni predsa sa len posadil aj napriek pripadnym protestom a tazkostiam privital brata stastnym usmevom, ktory uz dlho nebolo vidiet na jeho tvari. Natiahol ruku k jeho plecu parkrat ho po nom potlapkal a stale sa usmievajuc prehovoril.* Ricardo! Braček! Kde sa tu beries?* parkrat zazmurkal ocami aby odohnal malatnost, ktora vsak nebola chorobnemo povodu no kedže nechcel aby bolo odhalene jeho tajomstvo snazil sa tvarit tak ako si to situacia a predstavy oboch, Ricarda aj Ayon vyzadovali. Crty jeho tvar eprezradzali unavu no v ociach bolo mozne citat ako je rad, že brat sa k nemu vratil. Dokonca uvazoval aj nad tym ci to nie je akesi znamenie toho, ž eodteraz už nebude sam. Pri tej myslienke sa pozrel hore na Ayon a vdacne sa na nu usmial aj ked miernym pokyvnutim hlavy dal najavo, ž enepotrebuje nijaku specialnu starostlivost.* Asi vidís Ricardo, že dnes by som nemohol preskakovat svatojanske ohne no nie je to take strasne ako to vyzera. Pozri...* bez toho aby cakal na nejake povolenie vstal a aj napriek jemnemu zapotacaniu dokazal udržat rovnovahu pomocou ruky, ktorou sa oprel o kreslo. Na chvilu sa est eotocil k Ayon a venoval jej jeden zo svojich typicky nepreniknutelnych usmevov. Ani nevedel co ho k tomu viedlo no natiahol ruku k jej licu a prstami mierne skrcenymi jej po nom zlahka presiel.* Prepacte mi to prosim este raz ak mozete Ayon. Dnes vas uz nebudem otravovat.* usmial sa neuvedomujuc si, ž emu ruku est estale prilozenu k jej licu.* Vyzerate unavene mali by ste si ist oddychnut.* zrazu ruku zlozil akoby si až vtedy uvedomil akeho prehresku voci nej sa dopustil. Nielenže ho bude odteraz povazovat za sialenca ale po tomto uz aj za namysleneho zvodcu. Otocil sa rychlo k Ricardovi maskujuc takto aspon ciastocne svoje myslienky a posadiac sa spat na pohovku potlapkal miesto vedla seba aby si jeho brat prisadol.* Tak vidís zajtra si možeme dat preteky o jedno z tych tvojich fajnovych aut, ktore si urcite vyhral.

*Ricardo na ňu vychrlil hromadu úloh a otázok, no skôr ako mu na ne odpovedala to všetko vyriešil Gerry. Pri jeho vstávaní chcela síce protestovať, ale umlčal ju jeho dotyk na líci, ktorý hneď nato následoval. Zapôsobil na ňu priam magickým účinkom, rozbúchal jej srdce a na tvári vykúzlil úsmev. Chcela tam zostať, byť v jeho prítomnosti a dať naňho pozor, tak ako vždy, keď mu len tak bez hociakého zjavného dôvodu stúpla teplota. Vôbec ju netrápilo, či je unavená alebo nie. Ale bolo hlúpe ostávať tam, keď za ním prišiel jeho brat. Dlho sa nevideli, určite si majú čo povedať a jej prítomnosť by tam bola viac ako zbytočná. Bez namietania preto sklopila pohlad k zemi a ticho sa otočila na odchod, pociťujúc stále svoje srdce bijúce v hrudi, o niečo hlasnejšie ako je zvyčajné.*

*Nemohol uveriť vlastným očiam, Gerry sa len tak zdvihol akoby sa nič nedialo a zastavil sa pri žene ktorá zrejme u neho slúžila. Ako ich tak pozoroval snažil sa z ich tváre zistiť či nie je medzi nimi aj niečo iné ako len priateľstvo. Keď však na nič neprišiel spokojne si sadol vedľa Gerryho ktorý sa už stihol usadiť na pohovke. Keď žena odišla naklonil sa po balíček ktorý doniesol zo sebou a položil si ho na kolená* takže pekne po poriadku *oprel sa pohodlne o pohovku a pozrel na brata* prišiel som za tebou, lebo ak mám pravdu povedať, chýbal si my braček ale teraz ako vidim .. *odkašle si a na tvári sa mu objavi važný výraz* si v stave v ktorom by si mal odpočivat *hlas sa mu zvýši* a nie tu pobehovat a ešte k tomu navrhovať my preteky *Možno sa o neho predsa len prehnane bál no bol to jeho brat na ktorom mu najviac záležalo odkedy stratili oboch rodičov. Nemal v úmysle starať sa mu do života ale keď ide o jeho zdravie urobil by všetko preto aby sa mu nič nestalo* viem že som tvoj mladši brat ale aj toho treba občas počúvať ... nechcem ti nijak ublížit len sa o teba bojím čo by si mohol chápať *povie už kludnejším hlasom. Väčšina súrodencov si lezú na nervy, bijú sa a nestarajú sa jeden o druheho. On bol síce ženský vetroplach, nelegalny pretekár ... no rodina bola preňho nadovšetko. * a aby si nepovedal tu je darček pre teba *podal mu krabicu aby ju mohol otvoriť*

darček:

(( Tie hodinky *.* roľekskyyyy xDDD ))

/!to neviem ale mať take by nebolo odveci :D //

* Len čo Ricardo prvykrat prehovoril zlepsila sa mu nalada. Uz dlho mu nikto nerobil nijake vycitky a takmer zabudol aky je to pocit citit previnenie za to, že sa o seba viac nestara. V skutocnosti na seba vobec nedokazal myslieť, pretože tu boli tie predtuchy. Uz ani nemal vlastny zivot lebo vsetko podriadil im. Svoj čas, svoje zaujmy... dokonca aj žensku spolcnost. Nemal vsak dojem, že by mu to velmi chybalo. Bol uz presyteny tymi istymi vyumelkovanymi tvarami žien, ktore sa plastikami snazili zraziť svoj vek prinajmensom o desat rokov. Ich prehnana syta vona akoby ho dusila. Netuzil po pretvarke. Mal tolko penazi, že by si mohol uzivat so ženami každy den... vacsinu z nich by si kupil no ani o to nestal. Skutočne mal vsetko?* Skoro som zabudol ako vyzeras smiesne ked sa chces hrat na otecka.* zasmial sa veselo a opat sa postavil aby nalial Ricardovi do pohara z eho oblubenej whisky. Nalial aj sebe a len co podal jeden z poharov svojmu bratovi ten svoj vypil na dusok.* Len sa bojis, že by som si rozsiril svoju zbierku stvorkolesovych miláčikov o toho tvojho.* zazartoval a polozil pohar na stolik pred pohovkou. Potom sa prekapene natiahol po baliku a ked ho uz držal v rukach pozrel na Ricarada s bratskym vyrazom v ociach.* Menim svoje predchadzajuce stanovisko.* chytil ozdobnu stuhu, ktorou bola krabica previazana a otvoril ju. Vzapati sa jeho ociam naskytol pohlad na uzasne nove hodinky, ktore si uz dlhsie planoval sam kupit. Na tvari mu bolo vidno aku velku radost mu tymto darček brat urbil a hned si hodinky nasadil na ruku.* Páni braček... ja nemam slov... dakujem.* po tvari sa mu rozlial siroky usmev ked pristupil k Ricardovi aby ho bratsky objal a este raz potlapkal po pleci.* Obavam sa, že ja pre teba nemam nic prichystane kedže som nevedel, že prídes... ale... ak chces ukazem ti garaž. Som zvedavy na tvoj nazor ohladom jedneho noveho auta. Dnes ho mali priviezt a ak sa ti buede zdat vhodne je tvoje.

*Chytil do ruky podávaný pohár s whisky, ktoré mal skutočne rád. Jedným rázom to do seba hodil a položil pohár na stôl* bojím sa len toho že proti skusenému pretekárovi nemáš šancu *povie pobavene.* ale aby si sa zlepšil s tým by som ti rád pomohol *začne doňho zapárať pričom všetko mysli v dobrom. Mal predsa len viac skúsenosti čo nemohol jeho brat poprieť, takže keby predsa len vyhral bolo by to tým že by ho nechal vyhrať on. Nechel však teraz myslieť na žiadne preteky a tak sledoval ako začal Gerry rozbalovať jeho darček. Keď ho rozbaloval všimal si jeho tvár aby zistil či sa mu skutočne darček budepáčit. Bol rád keď videl Gerryho celého nadšeného a tak ho objal tiež* nemáš za čo je to len taká menšia vecička *povie i keď je vidieť že su to jedny z najdrahších hodiniek. Jemu však peniaze problem nerobili.* tak sa teda podme pozriet na tvoje nové ... teda možno moje auto *uškrnie sa a vyberie sa smerom ku garaži*

* Ešte raz vrhnuc pohlad na hodinky, ktore určite museli stat jeho brata cely majetok pobral sa s nim ku garažam. Cestou trochu zamlkol no navonok sa tvaril spokojne a nebolo možne poprieť že ma naozaj radost z Ricardovho navratu domov. Velmi dlho ho nevidel a velakrat mal o neho strach ci sa nahodou nezaplietol s tymi nespravnymi ludmi pocas jeho dobrodruzstiev, ktore prezival na uliciach. Na rozdiel od svojho brata uprednostnoval radsej istotu pred dobrodruzstvom co bolo aj dovodom prečo sa staral nielen o svoju ale aj o Ricardovu firmu, ktoru zdedil po otcovi a on zase po matke. Jeho brat mu doveroval a on sa jeho doveru snazil nesklamať. Doteraz sa mu každa jeho investicia oplatila a priniesla ocakvane ovocie.
Vedel, že nemusi Ricarda navigovat ku garažam stacilo ak kracal par krokov za nim a za ten cas si stihol vsimnut, že auto mu uz iste priviezli, pretože cez vstupnu branu prave cuval mensi prepravny kamion rovno k zadnemu nadvoriu.* Mam taky dojem, že za chvilu sa dozvieme odpoved.* uskrnul sa a presiel okolo Ricarada k vysokemu postarsiemu muzovi, ktory vystupil z kamiona predtym sediac na miest espolujazdca. Bol potrebny uz len jeho podpis a len co urobil poslednu bodku na svojom priezvisku spustili sa dvere na kamione a z jeho vnutr asa ozval ohlusujuci rev motora ked jeho nove auto pomaly cuvalo z prepravnej casti. Coskoro uz stalo na strku no rev motora sa aj tak nezmiernil, pretože chlap sediaci na miest esofera cakal na dalsie instrukcie kam ma auto zaparkovať.*

*Hned ako uvidel auto nemohol ovladnut svoj smiech. Nesmial sa preto že by sa mu nepačilo ale skôr preto lebo Gerry určite tušil že najviac zo všetkých aut zbožnuje kabriolety.* je naozaj pekne *skonštatuje a pristupi k bratovi bližšie* prečo je to ale kabriolet? *spýta sa s úsmevom na tvári*myslim si že by sa mi veľmi hodilo, pri takých autach lahšie chytiš do naručia ženy *Mal rád ženy, všetky bral len ako chvílkove rozptylenie, láska, vztahy, svadba to nidky nebolo a nebude preňho* bez dalšich kecov braček si ho zoberiem, teda ak môžem *bratsky ho objal i keď ešte nevedel či teraz patri jemu* zaparkujte ho tam *ukaže prstom na volne miesto*

* Prevzal si od muža vsetky ostatne dokumenty, ktore sa spajali s vlastnictvom auta a zalozil ich do obalu rovnakej oranzovej farby ako bola aj farba tohto stvorkolesoveho krasavca, ktoreho Ricardo na jeho velku radost suverenne prehlasil za svoje. Tusil že sa mu bude pacit a len co druhy muz odparkoval auto na miesto kde mu ukazoval jeho brat a kluciky nechal v zapalovani aby sa jeho novy majitel mohol hned previezt pristupil blizsie aj on a dlanou znalecky presiel po nalstenej kapote, ktora odražala slnecne svetlo.* Toto nie je len tak obycajny kabriolet... toto je chevrolet camaro dovezeny priamo zo Zeme. * otvoril na nom dvere a kyvol hlavou Ricardovi aby si nastupil.* Mozno by si ho mohol trochu prevetrat braček.* zmurkol na neho a cakal ci Ricardo prijme jeho vyzvu.*

kedže je dovezeny zo zeme tak je vynimočný *dodá s usmevom a bez zahálania sa posadí na miesto šoféra.* poďme teda na šialenu jazdu *zapne si pás, otočí klučikom a vyjde autom na cestu.* dúfam že ti nepride zle ked to poriadne rozbehnem *zaradi najväčšiu rychlost keď sa už konečne nachádzali na poloprázdnej ceste. Vlasy mu viali v silnom vetre a on opät zatúžil po pretekoch.Keď sa však opäť blížili k nejakému mestu tak spomalil* to bola jazda braček ak potrebuješ sáček radšej si ho prichystaj lebo ked pojdeme naspat po tej ceste tak ti niečo ukážem *s pobaveným výrazom na tvári jazdil po meste. Zrazu zbadal tri krásne kočky ako kráčali po chodníku. Nemusel ani dlho rozmýšlata už aj vyskúšal či funguje zatrúbenie. Kočkam ešte zamával a oni sa naňho len usmievali. Jedna z nich mu dokonca poslala vzdušný bozk* tak vidiš braček život je skvelý len si ho treba užívat, razta zoznámim s nejakými mojimi kočkami a potom uvidiš čo je zábava.

* Nastupil do auta k Ricardovi a na mieste spolujazdca si pevne zapol pas. Bol si vedomy toho, že jeho brat vyuzije prilezitost a pri najblizsej volnej ceste pusti plyn naplno. Nemusel vlastne ani tak dlho cakat aby sa to stalo. Napriek tomu, že mu bolo este stale trochu zle snazil sa to nedat najavo a neurobit bratovi tu radost aby sa pozvracal rovno von oknom. Rychlost mu nerobila problem aj ked pri tej Ricardovej mu nikdy nebolo vsetko jedno. Uskrnul sa na brata pricom tri mlade ženy, na ktore jeho brat zatrubil si takmer ani nevsimal. Nebol v stave obdivovat neznejsie pohlavie.* Takže z toho usudzujem, že si stale nenasiel tu ženu svojich snov, ktora by ta prinutila k monogamnosti.* neznebdne sa uskrnul a vylozil si ruku na ram dveri.*