Lorien

*Obdivne hľadela na tú krásu za oknom, no z Bryanovho hlasu vycítila, že to nie je v poriadku. Bol iný ako zvyčajne, určite ho sklamala. Pri tej myšlienke jej stiahlo vnútro, bol tá posledná osoba ktorú by chcela sklamať, nielen preto že jej tak strašne pomáhal, ale pre to ako ho mala strašne rada. Nikdy neverila že bude zamilovaná, no bola a teraz sa bála, že to všetko kazí. Nechcela o neho prísť, a nechcela ho sklamať alebo mu ublížiť* nechcela som ťa sklamať* odtrhla oči od skla* nabudúce to už neurobím... * sľúbila potichu, no videla že sa niečo deje. Sonda asi dala údaje čo potrebovali a tak stíchla a nechala ho pracovať. Úplne stačilo, že tam bola, nechcela ho zdržiavať pri práci, porozprávať sa mohli aj neskôr. Preto potichu čakala, čo chce kapitánovi povedať a popri tom sledovala hmotu v ktorej lietali. Nekonečný vesmír, plný úžasných vecí. *

* Čo je to nočna mora? Niečo čo straší male ufňukane deti zakaždým ked v tme svojich izieb zazmuriaco i len na okamih oci? Mysli si snad niekto že by to bolo take jednoduche, až take nevinne a neskodne? Nie. To on bol nocnou morou. A ak nou dosial nebol pre tych, ktorým sa chcel pomstit najviac vo svojom zivote tak sa nou pre nich uz coskoro stane.
Strasna nenavist mu skrivila znetvorene usta do nenapodobitelnej podoby diabla. Kedysi jeho vyzor mala iba jeho dusa no tentoraz uz aj zovnajsok korespondoval s tou hlbokou stokou jeho mysle. Pri tom prirovnani sa sam sebe takmer blazene vysmial. Rovno zoci do oci hladiac na svoj odraz v zrkadle. No hnev sa v nom zacal prudko dvihat a dych mu sypavo preražal cez nosne prepazky, ktore kedysi zahalovalo zive maso na nose. Zurivost v nom vrela ako voda v kotli zavesnom nad ohnom. S neludkym vreskom vyskocil na nohy, schmatol zo stola tazitko na papiere v tvare Thanatosu a smaril ho do zrkadla s takou silou az sa jeho crepiny rozleteli po izbe vsetkymi smermi. Jeden z tych vacsich kuskov sa mu zabodol do lica ale uz ani nemal kde sposobit bolest pretoze na tom mieste mu zostaal len obnazena kost. To a este nespocetne mnosztvo jaziev a nezahojeneho masa zostalo z jeho tvare. Z tvare Drewa Andersona. A tak si teraz poziciaval tvar niekoho ineho aby mohol ziskat to jedine co stale nedosiahol. Svoju pomstu a koniec celej tej dokonalej rozprávocky menom rodina Cassiana Doriana Scrada!
Vytrhol si crep z lica, zovrel ho v dlani pravej ruky a cez plece vrhol pohlad na vystasenu kopku menom doktor Walter Emerson.*
- Iste mi to nebudete mat za zle pan doktor, ale sam vidite, že takto sa na lod dostat nemozem a vy mate vsetko to čo mne chyba. Samozrejme neratajuc povolenie na vyskum.- zasmial sa Drew kruto a pomalym, takmer lenivym krkom sa pobral k stolicke, o ktoru bol jeho vazen a tiez buduca obet, priviazany. Doktor nemohol vraviet nic ale hroza v jeho ociach hovorila dostatocne sama za seba.
- Koniec rozprávockam.- takmer zaspieval Drew a svihol rukou, v ktorej držal crep tak že doktorovi sa od temena hlavy až po bradu roztvorila cista rezna rana. Tentoraz potreboval naozaj dokonaly skalp, ktory by nevyjadroval posmrtnu stuhnutost a tak musel svoju obet udržat pri ziivote az do konca. Cely ten cas co doktora zbavoval tvare si spieval akusi podivnu ritualnu pesnicku a nevnimal hrozostrasne vykriky bolesti a utrpenia, ktore vychadzali spod jeho ruky.


O niekolko hodin neskor, pred odletom Thanatosu z Telarionu, sa predstavil pri vstupe na palubu ako doktor Walter Emerson, hlavny zastupca firmy Biosociology s vyznamym poverenim pre dalsi vyskum na vsetkych planetach ktore cestou navstivia. Odvtedy vsak uz uplynul isty cas a tiez niekolko beznajdenych planet. No on bol tentoraz velmi trpezlivy a cakal len to kym nebude moct vyuzit svoju znalost celej lode ako aj slabosti clenov posadky. Bolo dobre byt zase doma...

*Szania si už začínala zvykať, že sa takto strápňuje*ja zakopnem aj na rovnej zemi, čiže ten niekto kto by chcel dávať na mňa pozor, by si naložil na plecia inú váhu*smiala sa, pričom prijala podávajúcu ruku na pomoc aby sa mohla postaviť*minule som si takto zlomila ruku*zasmiala sa keď si spomenula ako komicky spadla.. ani spočítať nemohla koľko úrazov touto svojou nešikovnosťou mala*preto je lepšie keď na mňa nikto nedáva pozor, lebo aj jemu by som náhodou ublžila*srdečne sa usmiala na Leeho a potom sa začala oprašovať. Čierne nohavice čo mala na sebe mala zrazu na zadku sivé od schodov..Musela sa snažiť, aby ich poriadne očistila*

O svoje zdravie sa nebojím, ale za to vase sa cítim byt zodpovednejsí čoraz viac a viac.* podotkol s usmevom a mozno by povedal este niečo viac alebo by pokracoval v ich zacatom rozhovore o bakteriach ked k nemu odrazu pribehol jeden z clenov posadky na mostiku a strcil mu ruky tabulku obdlznikoveho tvaru s plazmatickym povrchom. Muz rychlo sklonil hlavu a ponahlal sa na svoje miesto.* Tak sa zda, že sa konecne dockali slecna Lanchestrova. Nas prieskumny pilot nam prave poslal vysledky a zda sa ze budu velmi zaujimave.* Kedže predtym už Szanii slubil že vsetky informacie tykajuce sa vyskumu planety pojdu cez jej oosobu podal jej tabulku s dotykovymi cidlami a postavil sa vedla nej tak aby aj on videl vysledky a pripadne ich mohol oznamit kapitanovi.*

*dychtivo a s nadšením vzala tabuľku do rúk.. spomedzi pier jej vyšiel tichý ston*kyslík tam je... čiže prvá hlavná podmienka je splnená..ale..*zastavila sa... informácie ktoré získali vďaka pilotovi boli stále nedostatočné*aj tak sa tam musím ísť pozrieť*povedala napokon.. príroda podľa opisu a základných údajov vyzerala tiež dobre, ale aby žili ľudia na ružovej planéte?.. to je nešlo dohromady*tam musí byť niekde pes zakopaný...*zašomrala takmer pre seba*nie je tu vysvetlené čo spôsobuje tú ružovú žiaru*vysvetlila hlasnejšie aby ju aj Lee počul
*

* Rovnako ako Szania prechadzal ocami po vysledkoch vystupujucich z holografickej informacnej tabulky no navonok nedal najavo ako velmi ho objav kyslika na tejto planete po tak dlhom case hladania vyviedol z rovnovahy. Chvilu bol ticho, premyslal nad tym co povedala Szania a ked sa ozval jeho hlas znel pomerne vyrovnane a rozumne.* Ako ste povedali teraz je este predcasne robit nejake zavery ak nevieme vsetky informacie. Podstatne je, že atmosfera planety obsahuje kyslik, tiez ...* zmlkol pricom sa naklonil viac cez Szaniu aby mohol koncekom prsta tuknut do prave horneho rohu tabulky. Takmer okamzite sa ukazal trojrozmerny nacrt povrchu*... sa zda, že s povrchom je vsetko v poriadku aj ked dalsie chemicke testy budete musiet vykonat vy. Prdstava ludi na fialovej planete sice moze byt naozaj zvlastna, ale ak vezmeme do uvahy ich prisposobivost novym zivotnym podmienkam...* tu sa zarazil a ospravedlnujuco sa usmial na Szaniu.* Prepacte slecna no celkom zabudam na svoje povinnosti. Musim informovat kapitana o tomto objave a on rozhodne ako sa bude dalej postupovat.* opat sa narovnal do plnej vysky a rychlo presiel k bocnemu panelu kde stlacil len jeden z mnoha gombikov a rychlo don hovoril odkaz spolu s prislusnym kodom.*

* každy den sa prechadzal po tej casti paluby, ktora bola vyhradena vedcom akym bol aj on. Dosial neurobil nic cim by si zasluzil zvysenu pozornost ci podozrenie zo strany posadky. Držal sa pravidiel tak ako ostatní a za odmenu sa mohol pohybovat vcelku volne. Aj teraz mal na sebe svoju "masku" z tvare skutocneho doktora Waltera Emersona. Samozrejme musel si ju specialne zakonzervovat a chybajuce castu tvare ako lica ci svalstvo, podkozny tuk si dorabal sam vo svojom malom laboratoriu. Na tuto ulohu sa chystal uz tak dlho, od doby, co sa ako zazrakom zachranil z horiacej budovy a nasledujucich niekolko mesiacov stravil na nemocnicnom oddeleni. Mal dostatok casu zistit si vsetko o svojej novej idnetite aj o role, ktoru prave hral.
Naokolo isiel akysi mladik, clen vedeckeho timu slečny Lanchestrovej a tak sa ho popytal o radu kde by mohla byt. Uzatvarat spojenectva zalozene na lzi aspon pre tu druhu stranu bolo pre neho vyhodne. Mladik, ktoremu tvar doktora Emersona ako obstarozneho no laskaveho starca bola sympaticka a tak nemal problem zverit sa mu s informaciami.
Mostik nasiel bez zavahania smeru. Bol na nom predsa uz tolkokrat... a hne dsi vsimol aj mladu vedkynu drzacu v rukach akusi tabulku.* A, moja draha tu ste. Jimmy ma sem naviedol lebo som vas uz dlhsie hladal. Iste ste sa aj vy vybrali hladat nove informacie. Citim sa taky neuzitocny.* usmial sa na nu bez stopy po nenavist ci cohokolvek ineho co by mohlo pripominat Drewa Andersona.*

s povrchom moze byt vsetko v poriadku, ale to len navonok*vysvetlila Leemu, lebo to co bolo na tabulke znacilo len snimok.. na ktorý bolo treba urobiť testy... Szania nemala moc dobrý pocit z tej planéty... vo vnútri seba cítila akoby na tej planéte už niekedy bola.. chcela vykríknuť nech hľadajú inú planétu, ale zároveň ju to tam ťahalo.. Leeho slová počúvala len jedným uchom a nesústredila sa na to čo hovorí.. len hľadela von a nereagovala ked sa Lee od nej vzdiali.. bola akoby zhypnotizovana...nehľadela na nič okolo a len šla pred seba... priamo k oknu aby opäť čo najlepšie videla na planétu.. ani si nešimla že opäť zakopla a trošku nešikovne hodila tvárou capku na sklo.. bola príliš sústredená na myšlienky... z myšlienok ju vytrhol až hlas doktora Waltra Emersona*dobrý pán doktor*povedala napoly nahnevane že ju prerušil z myšlienok.. tento postarší pán jej nebol moc sympatický a aj keď nechcela, dávala mu to občas najavo*prepáčte, ale ja zato naozaj nemôžem že sa cítite nepotrebný.. trpezlivosť je jedna z najväčších cností v tomto odbore*povedala pomedzi zuby a obišla ho pričom smerovala k Leemu*a teraz ma láskavo opravedlňte, potrebujem sa pozorpávať s pánom Monegenom.. ked vás budem potrebovať, ozvem sa vám* a už sa mu viacej nevenovala*

Mas pravdu treba byť spravodlivým.* zmurkol na Tessu veselo a sklonil sa opat aby si prilozil pery na jej brusko po druhykrat. Vedel by si predstavit cely den v takomto nic nerobeni, len s Tessu v naruci, ale prave vtedy ked velmi vazne rozmyslal, že by tak urobil zablikalo cervene vystrazne svetielko na panely vedla dvier. Ospravedlnujuco sa usmial na Tessu a rychlo vsatl z postele aby prevzal odkaz.* To je z mostika pravdepodobne uz prisli prve udaje od Bryana takže teraz budem musiet ist.* stlacil gobik a na panely si precital kod od Leeho. Ako predpokladal. Takmer si ani neuvedomoval ako rychlo na seba zacal hadzat oblecenie len ked mu rukavy uniformi ovisli na rukach a golier zostal do polovice nezapnuty a nezahrnuty tak uhladne ako mal byt. No napravi si ho cestou. Zapinal si prave gombiky na rukavoch ked presiel k posteli zaprel sa kolenom o matrac a sklonil tak aby mohol Tessu pobozkat na pery.* Oddychni si zatial zlatko. Ak by si bola hladna v kuchyni maju prikaz nech ti daju vsetko na co mas chut.* naposledy ju este pobozkal a potom sa uz bez meskania ponahlal na mostik. Beztak sa uz dost zdržal a napravanie uniformi mu zabralo dalsi cas.*

*Vedela že takto nebudú ležať až do večera. Cass mal svoje povinnosti a ona to chápala, v prvom rade bola šťastná, že je zase všetko v poriadku. Potichu sledovala čo sa deje a pri zmienke výsledkov si vzdychla. Ďalšia planéta. Čo na nej bude tentoraz? Môže to skončiť horšie než s popálenými rukami. Pri tej myšlienke je stiahlo vnútro, no vedela že odhováranie by bolo zbytočné a hlúpe. Bol kapitán a bola to jeho úloha. Opätovala mu bozk, no skôr než jej ušiel, nedalo jej to* Cass dávaj si prosím pozor* zašepkala a zostala sedieť. Nechcela byť v izbe, tam nemala informácie a teraz keď bude Cass preč, bude ich potrebovať. Opatrne vyliezla z postele, obliekla si čisté oblečenia a vyšla na chodbu. Prvú chcela navštíviť kuchyňu no a potom sa uvidí, najlepšie sa bude držať na mostíku, ako povedal Cass, tam sa stále niečo deje*

* Jeho kroky sa duto ozývali priestorom domyslene pospájanych chodieb smerom ku kapitánskemu mostiku a len čo nan vstupil zostal na chvilu prekvapene stat na mieste, pretoze tolko ludi tam naozaj necakal. Leeho samozrejme ano, pretoze toho poveroval velenim nad lodou zakazdym ked to nemohol práve robit on, ale dvaja vedcovia ho naozaj prekvapili. Informacie, že sa blizia k dalsej potencionalnej planete sa museli sirit ako poziar. Pristupil k Leemu a s usmevom ho potlapkal po pleci.* Zda sa, že ked som ťa tu nechal nenudil si sa prilis dlho sam.* pokynul hlavou nenapadne k mladej vedkyni, ktorej meno znelo na jazyku akosi exoticky, Szania Lanchesterova. Naproti tomu doktor Wlater Emerson bol ako vsetci doktori jeho postavenia a veku. Clovek sa takmer bal, že si ich nevsimne a nechtiac pridlávi o podlahu. Teraz by s nim vsak nemenil a poukazal na to aj Leemu.* Tvoja nova známa akosi neuznava vedecku autoritu svojho starsieho kolegu.* zazartoval pobavene no prestal dvojici venovat taku pozornost, aby nahodou nevyvolal mylne dojmy. Rzhodne netuzil po tom aby ho popudlivy starsi pan obvinil z nacuvania cudzich rozhovorov.*

* Cass sa na mostiku zjavil tak nahle, že by ho to mohlo aj prekvapit keby si za tie roky na takyto styl jeho prichodov uz nezvykol. Navyse sa zdalo, že aspon kapitanov problem sa vyriesil a uzavrel. Ziaril ako Martailska hmlovina pri vychode styridsiateho piateho Jamarského slnka.* Mal som veľmi príjemnú spoločnosť.* potvrdil s usmevom, ktory bol tak trochu tajnostkarsky a tak trochu vyzvedacny.* Len v poslednych minutach sa to akosi zvrtlo po tom ako prisiel doktor.* doplnil a obzrel sa na okamih cez plece na skupinku stojacu obdalec nich.* No zda sa, že zmena je pre tento den ako stvorena.* zasmial sa pobavene a vyznamne nadvihol obocie.* Ako sa ma Tessa?

* Po tychto poznamkach sa Cass predsa len musel opat zahanbene pousmiat. Lee mu pripomenul aj to ako sa za posledne tyzdne správal k celek posadke. Samozrejme ako ukazkovy priklad ladoveho muza s ladovym sebaovladanim.* Mam dovod myslieť si, že práve teraz je vsetko na tej najlepsej ceste k dalsim prijemnym okamihom.* zasmial sa veselo a prvzal od Leeho spravu kvoli ktorej ho odovolal na mostik.*

Takže budu premie?* skusil Lee len tak zo zartu, ale vzpati zvaznel pretoze aj jemu pohlad opat padol na tabulku. Zalozil si ruky na hrudi a zatvaril sa maximalne sustredene takže nebolo mozne uz nic z jeho tvare vycitat. Nijake stopy po unahlenej nádeji.* Zda sa, že hlavne podmienky by planeta splnala aj ked sa to samozrejme neda este takto posudit, ale slečne Lanchestrovej robi starosti zafarbenie atmosferickych plynov. Netusi co by mohlo sposobovat to fialove zafarbenie no obaja sme nakloneni moznosti, ze by mohlo ist o nejaku dru bakterie. To ci je nebezpecna aky ma vobec vyznam sa musi zistit na mieste. Uz by sme nemali cakat...

* Vypocul si vsetko čo mu chcel Lee povedat no vyraz v jeho tvari nebol o nic menej citatelnejsi ako ten jeho. Zdalo sa, že obaja v tu chvilu premyslaju ake kroky by bolo najlepsie podniknut. Nechcel sa unahlit ako pri Aamrile ale zaroven nemohol ani cakat.* Mas pravdu Lee. To, že doteraz nas prichod sem nevzbudil nijaku pozonost moze znamenat vela veci. Práve preto vsak treba byt ostrazity. Nevieme kto alebo čo na planete zije a tak bude najlepsie ak s malou skupinou vedcov posleme nasich najlepsich muzov z pechoty. Vydam prikaz aby Bryan pockal v stihacke na dalsiu sprievodnu lod a sam pojdm v prvej skupine. Na zaciatok bude dobre ak sa na planete nezdrzime dlho. Len tolko, aby slečna Lanchestrova mohla urobit vsetky potrebne merania a až ked zistíme že je vsetko v poriadku pustime sa do podrobnejsieho skumania...* chcel este niečo povedat ked kutikom oka zaregistroval ako sa spominana mlada dama odtrhla s akymsi necakanym znechutenim od svojho spolocnika a smerovala priamo k nim * Á slečna Lanchestrova....* zavolal na nu s priatelkym usmevom a kyvol rukou smerom k ich dvojici aby ju doplnila.* Prave som sa rozprával s Leem o dalsich krkokoch a myslim, že nebude unahlene ak vas teraz poziadam, aby ste si isli pripravit vsetky potrebne veci. Ak je toto nepriatelske uzemie nie je bezpecne dlho sa tu zdrziavat no nemozeme odist skor ako zistime ci tu predsa len naozaj nikto nezije. Stretneme sa o polhodinu v hlavnom hangari. Lee, odkaz prosim ta velitelovi pozemnej pechoty, aby vyclenil desat svojich najlepsich muzov a poslal ich do hlavneho hangara na ten isty cas a potom sa vrat na mostik. Poverujem ta velenim od doby ako odletime až kym znova nepristaneme v hangari...

* Ako vždy kapitánove príkazy boli jednoznacne a jasne. Citil ze vzrusenie ho nuti usmievat sa. Konecne po dlhom case sa dialo niečo co vobec stalo za zmienku a to v nom sposobovalo priam zivelnu radosť a naval energie v tele.* Rozkaz pane.* zahlasil ako poslusny vojak avsak s pretrvavajucim usmevom, zrazil opatky topanok k sebe a prilozil si ruku k celu aby kapitanovi zasalutoval. Predtym ako sa vybral splnit svoj rzkaz este pozrel rychlo na Szaniu a zmurkol na nu akoby jej hovoril, že teraz sa konecne zbavi neprijemnosti s hukotom motorov a cely jej svet pohlti vyskum.* Slečna.* uklonil sa uctivo aj jej a vysiel do jednej z mnohých chodieb smerujucich do vsetkych casti lode.
Ked o niekolko minut odchadzal od velitela pechoty po tom co si spolnil prvy zo svojich rozkazov zastavil ho znamy dievcensky hlas, ktory sa ozvyal spod rozvodnej skrine na jednej z chodieb. ( nadviazanie na stranu 1 ) * Freya?* ozval sa neveriacky a pobavene sa zasmial len co sa jej rysavovlasa hlavka vystrčila spod spleti kablov.* Vies sa skryvas naozaj premyslene aby si cloveku sposobila infarkt. * uskrnul sa viac menej sam pre seba a na chvilu sa odmlcal akoby potreboval zauvazovat nad jej otazkou.* Hovoris postel? Ale Thosovi je postel nanic...* naročky viedol takyto nevinny monolog aby Freyju donutil k priznaniu. Tusil uz prečo no v tomto by bol zajedno s Bryanom. Ziadna postel! Este by ju to zvadzalo na nejake hluposti a hoci mal oboch, Thosa aj Freyu rad, videl skutocnost. Oni dvja nikdy nemohli byt spolu ako muz a zena a pokusat sa o to bolo... nepredstavitelne. A nemozne.. Nechcel byt kruty, ale taky bol fakt. Nehovoriac o tom čo by s nim urobil Byran keby v tomto zaujal prilis liberalny postoj.*

*ako šla smerom k Leemu, tak sa na chvíľzu zastavila, lebo videla, že sa k nemu pripojil aj kapitán... zastavila sa teda obďaleč a opäť sa zahľadela na planétu nevšímajúc si doktora.. avšak potom si to rozmyslela, lebo sa bála že by si náhodou mohol myslieť že si to predsa len rozmyslela...a tak sa opäť otočila a rozhodla sa, že tak nehanebne vyruší mužov pri rozhovore... avšak ako vysvitlo, že ani neruší, lebo okamžite dostala inštrukcie od kapitána aby sa šla pripraviť.. žiarivo sa usmiala a len prikývla, pozrela na Leeho a obdarila ho ešte väčším úsmevom a odišla do svojej kajuty pobaliť sa... ponáhľala sa po uličkách Thanatosu a miňala okolo seba rôznych ľudí.... *Jimmy*hlesla, ked uvidela na konci chodby svoju pravú ruku ako ide zahnúť*áno Szany*odvetil ked ju začul a okamžite k nej šiel..bola zadýchaná a tak sa musela najskôr z hlboka nadýchnuť... *pojdeš so mnou na tú planétu, nechcem aby šiel so mnou doktor Walter, tak sa choď pobaliť a povedz v labáku nech sa prichystajú všetci*vydala Jimmymu rozkaz, ten sa len natešene usmial, dal jej ďakovný bozk na líce*ale, Jimyy*zasmiala sa a naznačila mu nech už ide*dakuje Szany*hlesol ešte a rozbehol sa, tak že už ho o malú chvíľu nevidela*Jimmy!*ešte vykríkla a mladík sa ešte otočil k nej..oči mu žiarili ako malému dieťaťu*o pol hodinu v hlavnom hangari*povedala s usmevom a už ho nevidela.. poponahlala sa teda do svojej komnaty.. zabuchla za sebou dvere a zamkla... vytiahla spod postele svoj kufor kde mala všetky potrebné veci.. ešte ho otvorila a naposledy skontrolovala, všetko tam bolo tak ako potrebovala... keďže mala ešte pol hodinu, rozhodla sa pre horúcu sprchu a svoj voňavý obľúbený sprchový gél, po ktorom vždy ešte dlho pekne voňala.. zo skrine si vybrala ďalšie čierne kapsáčové nohavice a čierne obtiahnuté tričko pod ktorým už nič nemala... nerada nosila pri práci podprsenky.. a úprimne povedané takmer nikdy ich nenosila..pozrela na hodiny... 5 minut.. poobzerala sa este vokol seba či jej ešte niečo netreba, vzala kufor a vyšla von z kajuty, pričom ju po sebe poriadne zamkla a šla rovno do hangaru, kde už bolo niekoľko ľudí*

*Pobavene sa usmiala, no poznámku o možnom infarkte akosi odignorovala a vrhla sa priamo k veci. Presne vedela čo si pomyslel. Muži. Vedela že v tomto bude stáť na Bryanovej strane a ani mu to nezazlievala. No to neznamenalo, že sa nebude pokúšať bojovať za to čo chce* viem že Thosovi je nanič... * odvetila pokojne* ...vedela som že mi to pripomenieš, no nechcem samozrejme tú posteľ pre Thosa* vedela si predstaviť čo ho zase napadlo, no nenechala ho aby ju prerušil. * premýšľala som nad tým že by som tam občas mohla prespať, vieš, Lexie s Bryanom sú už dlho spolu. Keď si to tak vezmeš, skoro nikdy nemôžu byť sami, lebo Jack...no veď poznáš Jacka...chodí si do izby hocikedy, ustriehnuť jeho príchody je nemožné...a ja bývam s Lexie* zase sa odmlčala ale musela pokračovať, lebo nechcela aby to vyznelo tak, akoby Bryan nečakal na nič iné, len aby bol s Lexie sám* ...nechcem tým povedať že by tam spolu neviem čo mali robiť, ale určite by sa potešili, keby ich aspoň chvíľu nikto neotravoval. Vieš prídem do izby večer a on automaticky zapraje dobrú noc a zmizne, takto by aspoň raz začas mali izbu len pre seba... * dokončila svoj myšlienkový pochod a čakala čo povie Lee na toto. *

* Drzá mala ploštica! Po tej triáde, ktorú na neho spustila mal chuť odvrknúť jej, že keď nabudúce bude niečo potrebovať pravdepodobne tam nebude nikto z posádky kto by jej pomohol. O to sa postará osobne. Chyba nemohla byť v jeho požičanej tvári. Tá mu dokonale sadla a vyzeral ako milý, starý pán, ktorý mal problém s dobrým zaostrením na príliš vzdialené veci takže výsledkom bolo to, že trochu škúlil. No nie. Táto mladá vedkyňa si rozhodne nedávala servítku pred ústa a úcta k staršiemu bol asi iba pojem v nejakom jej súkromnom slovníku, ktorý celkom zahrabala na dno svojej mysle. Ale samozrejme za mladým pohľadným vojakom by si zodrala aj nohy.
Všetky tieto myšlienky, ktoré mu do srdca vlievali len nový blen a nenávisť však nenašli odozvu aj na jeho tvári. Stále sa navonok zdal byť celkom pokojným aj keď sa neusiloval skrývať rozhorčenie nad posledným rozhovorom. Rozhodol som, že bude ako trochu rozmaznávaný doktor Emerson a bez ohľadu na to, že namostík práve vstúpil jeho životný nepriateľ sa snažil odohrať svoju hru až do úspešného konca. Nikým nevidený ani nevšímaný prešiel okolo kapitánovej skupinky a predtým než vyšiel z mostíka ešte stihol zachytiť slová ako hangár a o pol hodinu. Ktovie možno sa to nejako zíde.*
- Zdravím doktor Emerson!- zakričal na neho niekto od chrbta takže sa na ceste do svojej kajuty musel zastaviť a zvyšok pretrpieť v rozhovore s jedným horlivým študentom biológie. Čert mu bol dlžen celú túto vedeckú zberbu!*

* Po tom ako vydal všetky rozkazy porozhliadal sa okolo seba a zistil, že okrem zvyčajných členov posádky mostíka ja sám. Dokonca aj doktor Emerson, s ktorým ešte nemal tú česť poriadne sa porozprávať niekam odišiel. Pravdepodobne za svojimi povinnosťami. A tak to malo byť. Práve teraz bolo práce všade vyše hlavy a napovedal tomu nielen usilovný šum hlasov, škripot pier či ťukanie do klávesníc počítačov, ale aj jeho vlastné vzrušenie, ktoré sa ho chytalo pri pohľade na neprebádanú planétu za oknom. Bolo načase ísť sa pripraviť na prvý zostup do atmosféry,a tak neváhal už ani na chvíľu. Potreboval sa ešte prezliecť do špeciálneho odevu pre tieto príležitosti a zahodiť formálnosť uniformy do skrine. Navyše ešte nedal vedieť Tesse, že sa chystá íst s prvou skupinou no ako na to myslel ani nemusel nijako hľadať a zbadal ju pár metrov pred sebou. Pravdepodobne sa vracala z kuchyne a to mu na perách vyvolalo spokojný úsmev.* Tessa.* zavolal na ňu, aby si ho všimla a otočila sa k nemu. Hneď však prešiel z úsmevu na celkom vážnu ale plne pokojnú tvár.* Zá niekoľko minút sa chystá prieskum planéty a ja pôjdem s prvou skupinou. Chcel som sa s tebou ešte rozlúčiť predtým ako budem musieť odísť.* chytil Tessu za ruku a priložil si ju k perám. Až keď mu jej dlan nezakrývala ústa bolo jasne viditeľné, že sa usmieva a nedáva jej tak ani nejmenšie dovody na obavy.* Budeš v poriadku?

*Hlad bol utíšený aj keď nie nadlho ako tie malé drobčeky poznala. Chcela ísť pozrieť Freyu, keď začula hlas, ktorý jej akúkoľvek návštevu zamietol z myšlienok. S úsmevom sa otočila, no ten jej povädol. Ďalšia planéta, ďalšie nebezpečenstvo, nijaký úsmev jej strach nemohol vyhnať zo srdca* dávaj si pozor* povedala potichu a objala ho, tak ako jej vypuklé bruško dovoľovalo. Nosom sa mu obtrela o líce a potom slabo prikývla* o mňa sa báť nemusíš, dávaj pozor na seba, my ťa tu budeme čakať* trochu silene sa usmiala, ťažko sa mohla smiať keď išiel preč, bola si istá že v noci nezažmúri oko ako sa o neho bude báť. Čo bude striehnuť na tejto? *ľúbime ťa tak nie že si ublížiš*pohladkala ho po líci*

* Nemal síce veľa času aj keď by si ho pre Freyu našiel kedykoľvek, ale toto nebola téma, ktorá by sa dala vydiskutovať za pár minút a v pochode. Počúval ju celý čas ako rozprávala bez prerušenia len si založil ruky na hrudi a občas nadvihol obočie akoby sa čudoval alebo dobre pobavil na niečom čo sa práve dozvedel. Raz prestpil z nohy na nohu a Freya si to asi vysvetlila ako pokus zasiahnuť jej do reči takže zrýchlila tempo až sa na malú chvíľu zľakol, že sa začne dusiť všetkými tými slovami, ktoré sa jej z úst tlačili von, len aby ju nemohol prerušiť. Celý ten čas mu pobavenie neschádzalo z kútikov mierne nadvihnutých úst ani vtedy keď už konečne priestor na vyjadrenie dostal aj on. * Freya...* začal obrane pred seba vystrciac ruky akoby sa vzdaval a pokrčil širokými ramenami čo v tom malom priestore vyzeralo akosi zvláštne.* ...naozaj ti nemôžem nič sľubiť pokým tu nie je aj tvoj brat. A akokoľvek sú tvoje úmysly čisté...* zatvaril sa bezvýhradne anjelsky.* ...a akokolvek by bol Byran rad, že tak dbas na jeho zdravy sexualny zivot su predsa aj ine sposoby ako by mohol byt s Lexie bez toho aby ich niekto vyrusoval. Navyse Thos mozno vecer nespí, ale dobíja si baterky....* posledne slova povedal dost laicky a este k nim aj zdvihol skrcene prsty aby Freyi naznacil že ma za tym hladat niečo vedeckejsie. Zdalo sa, že sa uz chysta odist ked sa predsa len zastavil a ratil o niekolko krokov spat.* No teraz začínam pracovať na novom projekte a Thos mi má pomahat. Mozno by si nám chcela robit spolocnost?* nadvihol obocie v otazke a dufal, že asponm tak zmierni Freyino sklamanie.*

* Sklamať? Prečo sklamať? Kládol si v duchu takéto a podobné otázky len čo sa mu Lexie opäť otočila chrbtom akoby sa ďalej hanbila hľadieť mu priamo do očí. On nebol sklamaný. Momentálne sa nevedel rozhodnúť či je viac nahnevaný na seba alebo na okolnosti, ktoré doviedli Lexie práve sem. Bál sa, že dokonca aj tu, v relatívnom bezpečí, by sa jej mohlo niečo stať. Ale vzápätí sa zarazil. Mal už predsa sestru, na ktorú dával pozor ako strážny pes a lexie nepotrebovala to isté. Mal by sa pri nej viac uvoľniť a zabudnuť na skutočnosť, že si ešte stále u nej nie je istý jej citmi. Vedel, ž eho má rada, ale človek mohol mať rád aj svojho škrečka. Možno preto sa stával čoraz podráždenejším aj keď si na plese sľúbil, že bude trpezlivý. Lenže čoraz viac sa zdalo, že aj samotná trpezlivosť si vyžaduje svoju trpezlivosť. S povzdychom, ktorý bol taký tichý a unavený až ho počul len on urobil pár krokov Lexie za chrbát. Chvíľu za ňou len tak stál, bez slova a pohybu no nakoniec jej položil obe široke dlane ruk na útple plecia a zatlačil na ne tak, aby sa o neho mohla Lexie chrbtom oprieť.* Nesklamala si ma.* vyslovil nahlas už svoje skoršie myšlienky pričom tie slová šepkal tesne pri Lexienom uchu.* Bol som len prekvapený, že ťa tu vidím..veľmi prekvapený. No budeš to so mnou musieť ešte nejako vydržať aj keď neviem ako kapitánovi vysvetlím dalsieho clena na mojej palube. Chystaju sa sem a my na nich máme počkať.* usmial sa hoci Lexie to nemala ako vidieť a rameno jej tuhšie utiahol okolo pasa aby si ju k sebe pritisol. * Uz dlho som nemal takeho pekneho cierneho pasaziera ako si ty.* zazartoval dufajuc že rozozenie tie chmary na Lexienom cele.*

*Prečo hneď ako otvoril ústa vedela, že nebude súhlasiť? Lebo bol kamarát jej brata? Aj preto, no vedela že sa bojí toho, čo by sa na tej posteli mohlo stať. Akoby s Thosom nemohla mať niečo inde...veď bolo veľa voľných kajút. No ale bol to chlap, snažiť sa mu niečo logicky vysvetliť bolo nemožné. * Nerada ti kazím ilúzie, ale môj brat nie je ťuk, čo je na chlapa čo povedať* zmraštila čelo* a určite s ňou nepôjde do dákej zašitej izby...bude vyplašená vo vlastnej nieto niekde inde... * slabo si vzdychla. Bola z toho sklamaná, dúfala, že po rozumných argumentoch ho presvedčí, no Bryan to určite zatrhne. * pochybujem že by ma to nabíjanie bateriek v spánku rušilo... *podotkla a zahľadela sa k presklenému oknu, cez ktoré bol už výhľad na novú planétu* Bryan lieta že? * v jej hlase nezaznel už ani kúsok hnevu a sklamania, skôr strachu. Neznášala tú jeho prekliatu prácu, nechápala ako ešte môže sadnúť do stíhačky po tom čo sa stalo, len ona nedokázala nič robiť, keď vedela že lieta... * dúfam že mu nerobíš androidku... * otočila k nemu hlavu aby zahnala chmáry* rada sa k vám pridám, môžno sa popri vás aj niečo naučím* vzdychla si a pomaly za ním vykročila*

*V objatí pohladil Tessu nežne po vlasoch, a tak ako to mal v týchto príležitostiach vo zvyku vtiahol do pľúc s novým nádychom trochu jej sviežej kvetinovej vône akoby si ju tam chcel uchovať na oveľa dlhší čas.* Zatiaľ je to len prvý prieskum a nebude trvať dlho. Nechcem sa na planéte dlho zdržiavať pokým o nej nevieme niečo bližšie.* dodal upokojujúce slová a na Tessinu výzvu, aby si tam dolu dával pozor s úsmevom prikývol. Bolo by pre neho ťažšie odtrhnuť sa od nej keby ho tak netlačil čas. Nemohol prísť neskoro skôr naopak. Ako kapitán musel ist vsetkym prikladom. Aj preto sa este sklonil k Tesse po jeden z nežnych bozkov na rozlučku a akosi neochotne ju púšťal z naručia.* Vrátim sa.* povedal len a už ho nebolo. Stratil sa za ohybom blízkej chodby nesnaziac sa ozrieť spať. Vedel že po pohlade do Tessinych oci, ako tam tak stoji sama na prazdnej chodbe, by neodišiel vobec...

O pár minút no stále, ale s dostatočným časovým náskokom už čakal všetkých v hangári pri jednej z väčších prepravných stíhačiek, ktorá mohla so sebou pojať 15 členov posádky spolu s vo všetkým potrebným vybavením. No nepostával len tak. Radšej ako to, kontroloval funkcnost vsetkych pristrojov, stav paliva ako aj letový plán. S Byranovou stíhačkou sa mali spojiť na orbite planéty a to si vyzadovalo isty druh zručnosti. Obe stihacky mali na to specialne priechody no uz teraz sa rozhodol, že jedneho z clenov posadky predsa len necha strazit orbitu ak by sa niečo vyskytlo. No o tom rozhodne až neskor...*