ASALA- časť Mare Imbrium

Floreine, Pandora

*Maličká sa nebránila stiahnutiu do lona, nie kým ju stískal a ona cítila...nenašla by slovíčka na to, čo cítila, nepoznala pravý význam toho čo bolo v jej vnútri, len cítila, že sa nebála, že aj keď jej bolo smutno nebola sama a mala pocit, verila že ju stískal lebo ju mal rád, ako to robila Floreine.* Prečo mamičku zavolali tak skoro na oblohu? *Spýtala sa potichúčky. Nepáčilo sa jej to, bolo to nespravodlivé. Videla v dedine kopu starších ľudí než bola mamička, tak prečo musela ísť hore práve ona? Prečo jej mamička.* Ty si ju poznal? *Spýtala sa znovu, o niekoľko sekúnd nato, keď poodtiahla hlávku a pozrela mu do tváre a na jeho špinavý noštek. Floreine tam sedela, občasne prešla malej po chrbátiku, no nezasahovala do toho, kým kládla otázky jemu a nemala pocit, že on bol bezradný. Možno sa i preto vrátila, aby ho nenechala na otázky malej samého, no i preto, že to bolo jej malé dievčatko a bolo smutné.*


/prepač : ( volali mi chalani na mobil a zobudili spolubyvajucu čo bola po nočnej a tak som len napisala že idem kuať ten film a zaklpala notebook a išla het/

Floreine a Pandora

*Keď sa Z rozhovoril, Floreine prekvapene pridvihla zrak k nemu z malej. Vedela že jej povie niečo milé, no to ako sa rozrozprával, ako trpezlivo a nežne sa jej snažil vysvetliť že každý raz bude musieť odísť hore, že každý ma nejaký osud, bolo to od neho krásne. Sama ho počúvala, nespúšťala z neho oči rovnako ako malá sediaca v jeho lone. Ani jedna z nich nevedela o tom príbehu ich princeznej, malá ani nepoznala niekoho takého ako boli šamania a šamanky, no zaujalo ju to, aj keď jej smutné vnútro stále chcelo mamu pri sebe. Floreine vedela, že keby tu ostali i mesiac a malá by si myslela, že je to len výlet, netrápila by sa, bola zvyknutá že mamu videla raz za dlhý čas, možno práve za ten mesiac raz, možno dva razy. No takto s vedomím, že ju už nikdy neuvidí to bolo iné, bolo len otázkou času kedy bude plakať. Možno dnie dnes, možno zajtra keď sa prebudí. Ani keď jej zomrel zajačik tak si neuvedomovala čo to presne znamenalo, všetko na ňu doľahlo až keď pochopila význam toho, že sa nikdy nevráti. Z akého si pozorovacieho „tranzu“ sa prebrala až vo chvíli, čo sa pozrel i Z jej smerom a nežne sa na neho usmiala. Netušila čo sa maličkej odohrávalo v hlávke, no to čo jej povedal bolo krásne, v samej podstate jednoduché i pre ňu, nežné a láskavé. Ako tam pri nich sedela, natiahla ruky znovu, no teraz sa nepatrne dotkla jeho.* Takže maminka ma teraz stále vidí? Nebude moc rada keď ma uvidí robiť hlúposti a vilomeniny. *Ozvala sa maličká a oprela si o neho znovu hlavičku. Aj ona si myslela že maminka mala krásny úsmev, keď bola pri nej, veľa sa smiala, rozprávala jej veselé veci, príbehy o zvieratkách a spolu sa vždy smiali. Malej stiekla po líčku slzička a mierne pokrútila hlávkou.* Ale ja neviem ako nebyť smutná. *Povedala potichúčky, nevedela ako poslať ten pocit preč, pretože smutná byť nechcela, no bola, vždy keď pomyslela na mamičku. Slzy sa jej pomaly kotúlali po tvári a telíčko jemne chvelo. Floreine sa posunula bližšie k nim a ruku vrátila k malej.* To nič zlatko, poplač si, pomôže ti to.





Blake

*Prekvapene na ňu pozrel. Nechcela aby jej ukazoval kde boli jaskyne? On jej veril, aj keď bola pravda, že čím viac ľudí o tom vedelo, tým väčšie nebezpečenstvo hrozilo, že ich niekto objaví. Preto sa nehádal, aj keď v ňu mal jednoducho dôveru a keby si to bola rozmyslela, ukázal by jej ich.* Yunna ty sa k Uretanovi nepribližujem, nechcem aby ti niečo spravil znovu. Má síce aký taký pud sebazáchovy, ale on je zvrátený a sám neviem čo od neho čakať. Nechcem aby sa ti niečo stalo. *Mrmlal nespokojne pri predstave, že by práve ona sa mala starať o Uretana. Poznal svojho otca, bol to zvrhlík, od smrti mami šialený perverzák. Nikdy si nebol istý čoho bol schopný, okrem panenských blán proti vôli žien, pretože sa príliš bál že už nikdy by ho do žiadnej či žiadneho nestrčil, či sa neuspokojil sám pri pohľade na niekoho.* Chceš zobrať to dievča? Je to dobrý nápad...vieš, nie je vydatá a nechcem aby ju postihol osud ako aj teba.*Nežne k nej natiahol ruku a pohladil ju po líci. Vydaj mal predsa len lepšiu ochranu, vidina že muž pomstí ženu bola dostatočná, hlavne ak išlo o chlapa čo nebol žiadne tintítko. Pretože také tintítka často krát skončili ako jeho hračky tiež, ako tí dvaja mlaci huslisti a iní chlapci, čo sa nevedeli brániť a dostali sa k nemu na prácu. Spočiatku s vidinou že na nich bude rodina hrdá kam sa dopracovali, no jediné kam sa dopracovali bola slučka niekde v kuchyni kde sa chystalo jedlo, či vo svojich komnatách. A Uretan sa len smial, noa hľadal náhrady, nové hračky.*



Vanille

*Takže ona mu neublížila? To mohol rozprávať komu chcel, beztak by mu to nebola uverila. Dobre vedela že áno, mohol si hovoiť čo chcel. Mlčky si vypočula jeho slová a po posledných sa prudko otočila a očiach sa jej lent ak zaiskrilo. Nechcela sa as ním hádať, lebo mala výčitky že mu ublížila, no mala toho už plné zuby.* V prvom rade by si si mal uvedomiť čo hovoríš. Povieš mi, že sa so mnou rozprávať nebudeš, tak to skrátim na monolog. Keď ti teda vyhoviem, som tá čo ide preč. *Nikdy nebola z tých čo vedeli držať jazyk za zubami ani čo dokázali obsedieť na zadku a keďže ju už štval, nemienila si nechať dupať po hlave len tak.* Očividne si mal o mne naozaj inú mienku...*Skonštatovala zamračene.* ...len škoda že neviem od čoho tá mienka záleží? Nemám pocit žeby som skončila v posteli s niekým koho poznám päť minút...*Rovno v posteli. Nemal poňatia aké to bolo nemôcť si dovoliť city, celý blbý život, práve preto aby to nedopadlo ako teraz, keď ich pustila z vodítka. On si mohol spať s kým chcel kedy chcel, všetko bolo na poriadku, bežní ľudia poväčšine tiež. Ona mala už dosť rokov a to aj prvý bozk dostala len nedávno. Takže naozaj chcel jej hovoriť o tom že mal o nej inú mienku? Takéžo vyčítky si naozaj mohol strčiť niekam do čerta, nevraviac o tom že jej toto preda nemal vyčítať. No k tomu ani nič nepovedala.* A že máš vlastné závery? NO to by ma teda zaujímali tie tvoje vlasné závery, čo pekné si si domyslel...*Prekrížila na hrudi ruky a oprela sa telom o dvere. Prišla sem lebo si myslela že to možno trošku skúsi urovnať, no rýchlo ju to prešlo.*

Floreine a Pandora


*Ako začula, že malá by sa mala meniť, pridala sa k Z, aj keď vedela, že malá by skôr či neskôr vystrčila rožky i tak. No zároveň si nepriala, aby sa náhodou trápila nejakými výčitkami svedomia že robí hlúposti, pretože to je jednoducho ona a patrí to k detstvu a životu.* Písmenko má pravdu zlatko, tvoja mamička ťa ľúbi takú aká si a určite sa bude rada dívať z hora na to, ako sa tešíš a robíš všetko tak ako doteraz, že si stále jej dievčatko. A neboj sa, aj maminka robila všeliaké hlúposti, aj ja aj Písmenko. *Nechcela aby sa Pandora menila, v žiadnom prípade nie. Malá zatiaľ prikývla hlavičkou, aj keď pre tú chvíľu sa jej nechcelo jašiť, len sa k Písmenku chúlila a vnímala, ako ju obaja hladkali po chrbátiku. Spozorniela však zároveň s Florou, keď sa natiahol po šulok papiera. Flora bola asi tak zvedavá ako Malá, ťažko povedať ktorá viac. No obe boli rovnako ohúrené, keď ho roztiahol* To som ja! *Zvolala malá prekvapene a zažmurkala. Doteraz sa videla len v odraze vody či zrkadla, nikdy nevidela taký krásne nakreslený obrázok. Oni s Florou si maľovali po stneách, no nie takto pekne, akoby sa dívala na svoj odraz. Aj Floreine prekvapene a obdivne pozrela na Z, no akúkoľvek reakciu potlačila, nechcela niečo pokaziť, hlavne keď malá sa pre tú chvíľu úplne odpútala iným smerom, aspoň svoju pozornosť.* Nikdy som nevidela takýto obrázok, vieš moc krásne kresliť...*Malá by chytila obrázok do ruky, no mala zamazané pršteky a nechcela si to zababrať, preto sa len dívala.* Keby som sa hnevala tak by som sa určite prestala. *Usmiala sa na neho, na líčkach sa jej ešte trblietali slzy, i vo vnútri cítila to čo predtým, no zároveň teraz myslela na to čo videl.* Je to krásne.*Poznamenala Floreine tichšie, vediac že ho ešte pospovedá. A možno i hneď.* Maľuješ?

Floreine a Pandora

*Nebolo to až také dobré? Floreine na neho len neveriacky pozerala, najradšej by mu dala šťuchanec do rebierok, no to si odpustila, dnes už bol bitý dosť. Na mieste jeho brata by ho do zadku nakopala, keby zistí taký drobný fakt, že je zranený a bolia ho rebrá až po súboji. Na druhej strane, keby chcela bojovať, tiež by pomlčala a nechala si to pre seba. Dokázala pochopiť prečo mlčal, no v tej chvíli sa viac ozývalo to ja, ktorému sa nepozdávalo že sa nechal tlčkovať takto v nevýhode.* Podľa mňa je to veľmi dobré. *Protirečila malá a sledovala, ako sa obrázok stočil ako ho položil a pozrela mu do tváre.* To si sa naučil sám takto maľovať? *Veľmi sa jej to páčilo, keby vedela tak kresliť, pokreslila by všetko naokolo, všetko čo sa jej páčilo. Ona to vlatne robila i tak, len to nebolo také ako jeho obrázok. No nevadilo jej to, ona sa tešila ako vedel pekne kresliť on. Zvedavo pootočila hlavu k Flore, keď začula, že i pre ňu mal obrázok. Ju samotnú to prekvapilo tiež a jemne sa usmiala.* Myslela som si, že žehliť by som mala ja. *Za to ako ho ogrckala a hrozilo, že bratia si ho budú len viac doberať, ako V povedal. * Tým nechcem povedať že si neprosím, môžeš žehliť niečo dopredu. *Zvedavo čakala a keď jej papier podal, zvedavo ho roztvorila a zahľadela sa na samú seba. Bola to tiež krásna kresba, nerozumela ako dokázal takto nakresliť ju či malú, keď bol niekde mimo ich, takto živo akoby sa skutočne dívala na svoj odraz. Oči jej znežneli keď k nemu dvíhala pohľad a nevedela čo mu teraz povedať, pretože tu už žartovať nechcela. Bezohľadu nato koľko enregie mávala v krvi, bolo v nej aj niečo nežné ako v každej žene, ktorú niečo takéto jednoducho tešilo a hrialo pri srdci.* Ďakujem Z. Vieš naozaj krásne kresliť. *Povedala úprimne.*

Floreine a Pandora

*Keď začula, čo to hovoril o kopčeku, začala sa pochechtávať a samozrejme to nemohla nechať bez odozvy, to jeho rýpanie.* Hmm...no neviem či ti neposkytnem nejakú zámienku na robenie zle aby si si to potom musel žehliť. *Nevinne zaklipkala očami, darmo, nedalo sa to nechať len tak bez poznámočky. Zato malá keď to počula, prekvapene začala očami behať z jednej tváre na druhú a späť. Bola stkutočne zmätená, pretože sa jej v hlavičke vynoril rozhovor s Yunnou a to, čo hovorila o svadbe a ukazovaní kopčeka.* Ale to musíte mať najprv....*Na chvíľku sa odmlčala, hľadala to správne slovo, ktoré sa naučila aj keď si to nevedela predstaviť, čo to znamenalo a ako to vyzeralo.* ...svadbu! *Doplnila natešene keď si spomenula, aké to slovo bolo.* Kedy bude tá...svadba? *Spýtala sa so záujmom, no v prvej chvíli ani nedala priestor na reakciu, lebo už rapkala ďalej svoje otázočky.* Už sa teším, nikdy som o svadbe nepočula, asi je to pekné že? Ževraj je to pred veľa ľudmi takže to uvidím aj ja však? *Floreine len neveriacky pozerala na Pandoru, ktorá svoje otázky ako inak myslela smrteľne vážne, očakávala svadbu lebo počula že kopček sa ukazoval až po nej. Vrhla na Z veľavravný pohľad, veru, nech sa teraz činí, keď začal s tým kopčekom, trošku sa zapotiť predsa mohol. Malá registrovala aj to o tom ako sa to naučil sám a páčilo sa jej to, dúfala že raz bude pred ňou kresliť aby sa mohla dívať či maľovať si s ním, no teraz mala v hlave to nové slovíčko a zaujímalo ju to.*

/a inak máš dobrého šéfa /

(( NAJLEPŠIEHO! ))

Floreine a Pandora

*Takže on to chcel hodiť zase na ňu? No to veru nie, tento rýpavý súboj kto z koho mu mienila samozrejme oplácať, aj keď to bol poriadny podraz takto ju z toho obviniť. Malá ihneď otočila prekvapenú hlávku od Písmenka k nej.* Prečo nechceš povedať Písmenku áno? *Pokrčila čielko To čo hovoril o svadbe sa jej páčilo, o tom že sa tam ľudia zabávajú a tancujú. Nikdy nevidela veľa ľudí pokope, nieto tancovať, takže sa jej tá predstava veľmi páčila. Prečo teda Flora nechcela povedať áno, aby bola svadba?* Pretože tuto Písmenko si nekľakol na kolienko ako sa patrí a nepožiadal a ešte nestihol zoznať prsteň. *Teraz sa odrazili iskričky v oku jej, nie veru to nemohla nechať len tak. V tomto boli rovnakí, jeden ako druhý. Malá teda otočila hlávku zase k nemu, čakajúc čo povie on. Začínala sa v tom strácať, o kľaknutí na kolienko nikto nič nehovoril a o prsteni už vôbec nie.* Muž dáva žene prsteň? *Spýtala sa so záujmom, no to nebolo jediné čo ju zaujímalo.* A po svadbe by si býval s nami? Spinkal by si tu ako dnes, tak ako spinkáva Yunna s Blakom? *To by sa jej páčilo, keby býval s nimi. Kde vlastne býval teraz?* A kde máš izbičku teraz? *Dopnila otázku len čo jej napadla v hlavičke. Napríklad toto zaujímalo aj Floru, na ostatok nereagovala, nebude mu predsa pomáhať no nie? Oči sa jej smiali, rovnako ako jemu.*

Floreine a Pandora

*Vedela, že sa pohybovali na veľmi tenkej hrane. Rýpať takto pred malou nebolo dobré, hrať sa kto z koho, pretože malá ich brala vážne. Keby si teraz kľakol a požiadal ju o ruku, ona by nemohla povedať nie, lebo malá by to nepochopila tak akoby mala, ťažko by jej čosi vysvetľovali. A keby povedala áno, nepochybovala, že malá by to rozšírila veľmi rýchlo, že treba chystať svadbu. Veď aj teraz pozorne očakávala čo bude a keď sa Z otočil k nej s tými slovami o prstienku, natešene pokývala hlavou.* Samozrejme že áno, ktorá žena by nechcela aby si pred ňou chlap kľakol keď ju žiada o ruku? *Pousmiala sa, veru, keby sa mala vydávať, asi by si priala aby ju muž požiadal tak že si pekne kľakne na kolienko.* Dobre, ja ti rada pomôžem. *Kývkala Pandora hlavičkou, celá natešená z toho, čo sa dialo okolo nej. Zato Flora len tŕpla či si fakt kľakne na koleno, určite si uvedomoval ako rýchlo malá rozšíri od radosti určité informácie do okolia a ťažko budú vysvetľovať niečo iným no a malej, že prečo žiadna svadba sa nechystá. Pri slovách o bývaní sa len zahľadela na malú, keby sa bola vydala, určtie by mala sasmotatnú izbičku, ktorá by bola delená dverami, aj keď to ona vedieť nemohla, keďž enetušila čo obnášalo ukazovanie kopčeka a že pri tom treba súkromie.* Môžem ťa niekedy prísť pozrieť? *Spýtala sa maličká s úsmevom, bola si istá že ho nájde.* Aj U tam býva? *Spýtala sa ešte so záujmom, aj keď, keď si spomenula že i on nechal ubližovať Písmenku, tak si nebola istá.*

Floreine a Pandora

*Takže takto si to chlapec vymyslel. Floreine sa len škerila, ako pekne si našiel, teda hľadal cestičku, ako malej zabrániť roznášať isté informácie, ktoré mali ostať len v tejto miestnosti. Ona túto podmienku veľmi schvaľovala, úplne stačilo aby do tohto divadla boli zasvätení oni traja, viac ľudí treba nebolo. Beztak aj V rýpal len ohľadno toho prečo malá nespala u nej, čo by potom povedal na toto? To veru nie.* No dobre, ale ako potom prídu všetci tí ľudia na svadbu? *Pýtala sa neisto, no ona by nikdy nepokazila prekvapenie ak chceli ostatných prekvapiť.* Ja to nikomu nepoviem, kým nebude mať byť svadba. Musíme predsa ten prstiekok vyrobiť. *Usmiala sa doširoka a úsmev sa jej ešte viac rozšíril, keď počula, ž eho mohla prísť pozrieť a že tam býval aj U. Aj toho pôjde pozreiť ak bude môcť. Spokojne sa teda zadívala na Z. Flora sa len vyškierala, teraz z časti aj pre jej záujem o U. Vedela že malá nepoznala výraz "páčiť sa", no V mal pravdu, malá si v U zjavne našla objekt svojej detskej platonickej lásky ktorej ani nerozumela.*

Floreine a Pandora


*Oni boli čisté kone. Veď to hádam normálne nebolo čo sa to tam dialo, aj keď bolo pravdou, že malá bola celá vytešená, že už ani neplakala a oči už nemala od plaču červené. Bola zaujatá niečím pekným a čo vyvolávalo na jej tvári úsmev, nateraz poriadne široký. Možno i preto im tak prepínalo, lebo to robilo radosť práve maličkej. Preto keď Z chytil do rúk jej menšie ruky, snažila sa zachovať patričnú vážnosť a tvárila sa, no...normálne. No čím viac rozprával tú svoju žiadosť o ruku, tým jej ostávalo vtipnejšie. Mala chuť mu do toho skočiť, no to sa nerobila a tak čušala, no pri tom že kopček jej bude k dispozícii kdekoľvek a kedykoľvek to už nevydržala a vážny výraz sa zmenil na úškn, potláčaný smiech a jemné chvenie, čo sa snažila nesmiať. Ale bol to naozaj pekný pohľad, vidieť ho na kolienku a či chcela alebo nechcela, vo vnútri to s ňou čosi spravilo. Nad svojim vnútrom sa však priveľmi nesnažila zamýšľať, preto to potlačila a zubato sa usmiala. Ktovie čo by povedal keby povedala teraz nie. Žeby to skúsila zadrieť? Potlačila pri tej myšlienke smiech a rozhodla sa aká odpoveď to bude. V očiach sa jej odrazili iskričky, odlahalila zúbky.* Áno.*Vedela že nebola jediná kto sa bavil, aj keď ten pohľad na kolienku jej v niečom naozaj vo vnútri dobiedzal. Našťastie pri tých dvoch sa nad tým nedalo premýšľať, hlavne keď malá natešene poskočila na mieste a nahla sa k písmenku, aby mu čosi zašepkala do uška, no Flora to nemohla počuť.* Teraz by si jej mal dať bozk na pery, videla som to u Yunny a Blaka. *Rozprávala mu to, akoby mala pocit, že chudiatko nevedel čo robiť. Ona si to naozaj myslela, veď nežiada každý deň o ruku a ktovie či on videl ako sa Yunna s Blakom pusinkujú. Oni sa stále kým s hrala s Kirinom a Wabim, aj keď si mysleli že ich nevníma. No vedela o tom, len ju viac zaujímali zvieratká.* Ak sa hanbíš ja sa otočím. *Dodala so širokým úsmevom a Flora len nechápavo na nich hľadela, čo si to šepkajú. Malú cúvla a zvedavo čakala.*

Floreine a Pandora

*Malá si to čože vysvetlila úplne po svojom. Možno naozaj nevedel, že niečo také sa robilo a že muž dával bozk žene na pery. Spokojne teda kývla hlavičkou že dobre počul, ani ona to vôbec nevedela kým nevidela Yunnu s jej manželom, ako si dali pusinku. A Flora to určite tiež nevedela, veď bola päť rokov v jaskyni s ňou, nevidela ľudí čo mali mať svadbu alebo ju už mali. Ako sa len tešila že im to mohla povedať, pretože sa zdalo, že tým dvom sa to vtedy páčilo keď to toľko krát zopakovali. Preto v prvej chvíli zvedavo pozorovala, ako k nej pristúpil a dorbné pery sa jej roztiahli do úsmevu, keď videla, ako dal Flore bozk. No ono to bolo úplne iné! Ako na nich hľadela, sledovala miesto kde sa pery spájali a to nebolo také ako to už videla! On ju bozkával akosi...inak. Dlhšie, nielen sa dotkol pier ale on...naklonila hlavu doboku a prekvapene ich pozorovala, vôbec to nevedela popísať, no vyzeralo to tak, že sa im to naozaj páčilo. Nejako podvedome však mala pocit že sa dívať nemala a teda priložila ruky k očkám a len občasne pomedzi prsty nakukla čo robili.
Floreine teda naozaj nečakala, že Malá mala možnosť vidieť bozkávať sa nejaký pár a teda bola naozaj šokovaná, keď k nej Z pristúpil a sklonil hlavu aby ju pobozkal. V prvom okamihu bola zamrznutá čo sa to deje, v ďalšom sa prekvapivo nechala vtiahnuť do toho bozku. A možno ani nie tak prekvapivo, pretože ju ani nenapadlo, žeby sa odtiahla. Zabudla aj na malú ktorá ich mohla pozorovať, len pod dotykom jeho ruky vo vlasoch oči privrela a privinula sa k nemu, s rukou na pokožke jeho krku.*

YUNNA

*Jednou rukou Blaka objala okolo pása, druhou neprestávala hladiť Wabiho kožúšok.* Nemusíš sa báť, budem si od neho držať odstup, len povedzme, že príde na psa mráz. *Zamyslená hľadela pred seba a ani si neuvedomovala vlastne čo hovorila a ako vyznela. Ona len hovorila čo jej napadlo. Áno, celý čas uvažovala nad tým že mu zabije pantera! Celý čas! Odkedy si uvedomila ich vzťah a to, že zviera svojho pána bolo rovnako skazené ako jeho majiteľ. Nikdy by neverila, že dokáže čo i len uvažovať nad niečím takým a ona teraz bola pripravená urobiť to. Už jej len zostávalo vymyslieť ako. Ani podnet nepotrebovala.* Už som nad tým uvažovala. Vezmem ju so sebou so slovami, že je manželkou jedného z Bratov a že sme ju museli vziať so sebou, lebo otec nám moc neveril a ona má byť ako dôkaz, že som tu s tebou šťastná a nič mi nehrozí. *Netušila či to prejde, preto spoliehala nato, že jej povie svoj názor nato všetko a či niečo také bude možné. Vedela, že riskuje, ale keďže len ako vydatá žena mala byť chránená, nič lepšie jej nenapadlo.* Či to nie je dobrý nápad?

Floreine a Pandora


*Nepamätala si, kedy sa naposledy bozkávala a s kým, ani nie tak preto, že bola päť rokov v jaskyni, ako preto, že v jej živote nikto nezohrával zvlášť veľkú rolu a posledné obdobie jej života na slobode bolo príliš hektické, že si sama niekedy nie je istá, čo sa presne kedy odohralo a bolo skôr ako to druhé. A k tomu, muži s ktorými sa počas života vyspala boli poväčšinou na tom rovnako ako ona, išlo len o sex a preto nejaké bozkávanie na pery nebolo nič dôležité. A pritom teraz sa k nemu priľnala a vôbec neuvažovala nad tým čo bude potom, keď sa od seba oddialia, ako sa budú správať. Akoby mohla nad niečím takým uvažovať, keď v danej chvíli sa jej príliš páčila skutočnosť a prítomnosť, nato aby myslela na budúcnosť? Strácala sa v jeho širokej a veľkej náručí a ani si poriadne neuvedomila čo sa to udialo, keď sa od nej odtiahol a ona prekvapene zažmurkala, akoby sa práve prebrala s príjemného sna. Nemo na neho hľadela, pery sa jej nepatrne pootvorili pod dotykom jeho brušiel prstov. Dokonca aj keď odvrátil tvár k malej, ona hlavu neotočila, len sa dívala na jeho tvár a cítila ako jej srdce vo vnútri bilo ako zvon.
Zato maličká , nakúkajúca poza prstíky ruky zložila a doširoka sa usmiala, spokojná ako blška v kožuchu.* Bolo to moc...zaujímavé. *Skonštatovala natešene, vôbec pri tom nemala chuť povedať fuj ako to deti často robili. Nežila pri nich a možno by inak hovorila fuj tiež, no pre ňu to bolo nové a páčilo sa jej, ako sa k tebe túlili, vyzerali veľmi spokojne a keď boli oni, i jej sa to páčilo.* Ale budem musieť povedať Yunne, že ona to robila zle. A krátko. *Skonštatovala zamyslene, oni to s Blakom robili akosi inak, nie tak pekne ako Písmenko s Florou. Asi nevedlei že sa to dalo i takto. Floreine jej slová zaregistrovala a mala pocit, že sa červenala za ušami, čo sa jej nestalo už ani nepamätala.*

Floreine a Pandora

*Takže Yunna to naozaj robila zle? Maličká pozoerne počúvala Písmenko a veru musela Yunne povedať, že to robili zle. I jej sa viacej páčilo to čo videla teraz, keď sa k sebe Písmenko a Flora tisli a tak dlhšie bozkávali a robili s perami veľmi zvláštne veci, no videla, že sa im to páčilo. Netušila síce prečo, bolo to veľmi zvláštne keď tak uvažovala, no keď sa im to páčilo tak bola spokojná. O to viac, že na to nahovorila Písmenko ona.* Áno, umyjem sa a môžem im to ísť povedať, aby to vyskúšali, počula som že onedlho pôjdu preč. Tak aby vedeli a skúsili to, keby im to nešlo aby sa vás spýtali. *Malá sa usmievala naozaj nadšene, pretože objavovala nové veci. Tešila by sa aj iným novým veciam, no teraz objavovala bozkávanie, zaujímalo ju veľa vecí s tým spojených, no hlavne bola rada že oni sa tak k sebe túlili, ako v noci keď spinkali. A ako ju Písmenko opäť pobozká, tvárička sa jej ešte viac rozžiari, len cúvne.* Idem sa umyť. *Pobehne k priechodu do jaskynky s vodou, no ako sa stratí za rohom, vytčí nenápadne hlávku, kontrolujúc, či pokračujú a potom uteká k vode, poumývať sa.
Cítila že sa hanbila, ani sama nevedela prečo, možno preto že to nečakala, alebo preto že sa jej to páčilo a úplne zabudla aj na rpítomnosť malej a túžila sa pobozkať ho znovu? Spokojne len vydýchla ako si ju pritiahol k sebe a ona sa stratila v záhybe jeho krku, vdychujúc jeho mužnú vôňu. Ani nevedela čo to do nej vošlo, len ho nepatrne pobozkala na pokožku krku, bola to len sekudna či dve, no neodolala. Vo vnútri sa pýtala samej seba čo to vystrájala, no nebolo ťažké odpovedať si. Priťahoval ju, tým aký bol i vzhľadom, čo nebolo dobré, hlavne preto čo jej povedal, že on sa ženám snažil vyhýbať. Nechcela samú seba motať do niečoho z čoho sa nemala rozmotať, no dalo sa tomu vôbec zabrániť, dalo sa zabrániť vlastným vnútroným pochodom a pocitom? Nie a už vôbec nie, keď sa zohol a pobozkal ju znovu. To sa myšlienky o tom, či mohla a či to bolo rozumné vyhnalo, len okolo neho ovinula ruku a cítila, akoby sa jej vnútro pohlo. Pod dotykom jeho jazyka na zúbkoch pootvorila pery aby mohol dnu a nežne sa dotkal jeho jazyka, nedalo sa jej zastaviť a len dúfala, že ani jemu.*

Floreine a Pandora

*Nechať ich tam samých, to bola buď veľká chyba alebo pekný darček od malej. Pretože Floreine neveľmi registrovala kam sa to malá pobrala, bola si vedomá len toho, že malá sa vytratila a oni boli sami. Kým tam bola, bol to taký mali bránič toho aby sa neprestali ovládať, no ako sa niekam vyparila, všetky myšlienky o tom, čo to vystrájali upadli. Oplácala mu bozky s rovnakou intenzitou a túžbou, telom sa k nemu len viac tisla, Cítila ako cúvala pod nátlakom jeho tela a ako ju pritlačil o stenu, len si spokojne vzdychla do jeho pier. Hruď sa jej prudko dvíhala telo pritláčalo čo najviac k nemu a jazyk sa pohrával s tým jeho. Bol to úplne iný boj než ten slovný, ten bozk ju úplne pohltil. Malo to byť divadlo pre malú, no malá tam nebola a oni skĺzli z hry do niečoho úplne iného. Rukami ho objímala okolo krku, prstíkmi prechádzala po jeho pokožke, zatiaľ čo na tej jej naskočili príjemné zimomriavky, ako vošiel do jej vlasov. Nechcela sa od neho odtiahnuť a ani to nerobila. Len možno na pár sekúnd oddelila pery, aj keď sa ich nepatrne dotýkala a sťažka dýchala, no potom sa k nemu znovu priľňala a pokračovala tam kde skončili.
Malá si zatiaľ umývala rúčky a tvár, na zafarbené nožičky a šaty nedbala, lebo sa jej nechcelo robiť celý kúpeľ, aj tak sa určite ešte vonku niekde zašpiní. Preto si pustila vlásky, na ktorách boli zbytky zelenej, žltej či červenkavje farby a vracala sa zase späť. Ako vystrčila hlávku spoza priechodu, v prvom okamihu sa zľakla kde boli že nestáli na svojom pôvodnom mieste, no keď videla ako sa na seba tisli pri stene, prekvapene sa k nim pohla.* Ešte to nebolo suché. *Ozvala sa pri nich jednoducho, ona vôbec nevnímala to čo videla ttak ako oni. Videla že to bolo intenzívne, cítila že obom sa to páčilo, no netušila čo to v skutočnosti vlastne mala možnosť vidieť. Preto ich tak v podstate vecne upozornila, že pokazili ich výtvor a zohla sa po kresbu, ktorú jej doniesol Písmenko, teraz keď nemala špinavé rúčky. Floreine sa pri hlase malej prebrala a opatrne poodtiahla pery, aj keď noštekom sa ho stále dotýkala a hľadela do jeho tváre, prekvapená sama sebou, ním a tým čo sa práve dialo. Cítila že sa chvela, bola z neho celá rozhodená.*

Floreine a Pandora

*Cítila na svojom tele, že bol vzrušený a tisol sa k nej ešte viac, ako sa malá objavila. Rozumela tomu a bola veľmi vďačná za to, že to čo sa odohrávalo v jej nohavičkách a v lone nebolo nič, čo sa dalo vidieť, tak ako to bolo u neho. No súhlasila s jeho pocitom, že toto malá vidieť nemusela, nielen preto že by sa chudaitko hanbil a strčil hádam hlavu pod zem, ale preto,že na isté veci bola jednoducho ešte maličká, či žartovali alebo nie. Päť rôčkov nebolo tak veľa, by jej chcela vysvetľovať, prečo bol jej Písmenko vzrušený a kam by chcel so svojim kopčekom ísť, rovnako ako by jej práve nechcela vysvetľovať, prečo jej lono bolo vlhké a kopček chcelo inak, nie len cítiť že rástol. Malá sa však na miesto kde sa skrýval kopček nedívala, bozk si s tým nijako nespájala, dívala sa na ich tváre a to, ako pri sebe boli aj naďalej.* Nie nehnevám. *Pokrčila plieckami, veď to nič nebolo. Namaľujú znovu keď sa im bude chcieť, ona rata kreslila.* Potom nám môžeš pomôcť. *Usmiala sa doširoka a začala si hopkať okolo. Nevedela čo chcela skôr, či ísť von obzerať aj ďalšie mačičky, alebo nakuknúť kde bol U či povedať Yunne že to robili s Blakom veľmi zle. Floreine zatiaľ jemne prstíkmi prechádzal apo krátkej dráhe po jeho chrbte, akoby naznačovla že sa nemusel ničoho obávať a všetko bolo v poriadku.*

Floreine a Pandora


*Spokojný úsmev zdobil tvár Malej, keď počula, že pomôže. Jej tá stena nevadila, beztak bola príliš rada z toho čo videla, aby sa pre niečo také hnevala. Okrem toho sa jej páčilo, že budú spolu maľovať, takže napokon bola rada že sa o ňu opierali, aj keď nerozumela celkom iste prečo to robili.* Ahoj Písmenko. *Usmiala sa Pandora ihneď ako povedal že pôjde a poskakovala si naďalej ako na pružinke. Bola radosťou bez seba, zatiaľ čo Flora trochu zmätene stála a jemne sa chvela, keď išiel preč. Opätovala mu pohľad do očí, trochu neisto sa usmiala a sledovala ako sa dvere zatvárali. Pootočila hlavu smerom k stene, na ktorej bol teraz jej odtlačok, rozmazané farby, akýsi pozostatok chvíľkovej straty kontroly nad telom a mysľou.
"Páčilo sa ti to?" ozvala sa maličká, usadená nevedno kedy na stoličku pri stole, na ktorom bola váza s kvetinami, ktoré nepoužili na farby. Flora vedela že takúto otázku mala očakávať a predsa v žalúdku pocítila čosi zvláštne.
"Áno zlatko, páčilo." Nemusela ani klamať. Keby tam malá nebola, asi by sa od neho tak ľahko neodtrhla. Veď i teraz sa jej ešte triasli kolená od vzrušenia, chcelo to nejako sa upokojiť, chladiť alebo niečo rýchlo so sebou spraviť. Bolo to také intenzívne, že si nepamätala, kedy naposledy po nejakom mužovi aspoň z časti takto túžila.
"A na to aby si to mohla robiť musíš mať svadbu alebo ju plánovať?" spýtala sa so záujmom, kývkajúc nožičkami.
"Nie srdiečko, na toto nie, ľudia si tak ukazujú svoje city, vieš muž a žena..." uvedomovala si že rozpráva dosť roztržito, lebo sústredenie na tom stále bolo dosť mizivo. "Keď sa muž a žena navzájom majú radi, tak je to jeden z prejavov, ktorým si to ukazujú. Ale tiež sa držia za ruky, či spolu niekam len tak idú, rozprávajú sa a spoznávajú. Nemusíš si tým teraz zaťažovať hlávku, raz keď podrastieš tak to tiež zažiješ, keď sa do nejakého chlapca zamiluješ, pôjde to samo. Netreba si tým lámať hlávku už teraz."
Konečne sa k nej pohla a pohľadila ju po hlavičke a vláskoch. Pandora ju pozorne počúvala a nebránila sa tým slovám. Ona také veci skúšať nechcela, aj keď to vyzeralo pekne a príjemne.
„A Flora?“ ozvala sa malá znovu „ako je možné že si už videla kopček keď si ešte nemala s nikým svadbu?“ Po tejto otázke Flora len zaklipkala očami a poriadne jej zredlo. Pekne jej síce hovorili že kopček sa ukazuje keď sa ľudia zoberú, ale už predsa malej povedala že vie ako vyzerá kopček a že ho videla. „No...kedysi som trénovala s chlapcami boj a raz som im vletela tam kde sa kúpali a videla som vieš...bola to náhoda....“ Pekne sa do toho zapletali, chcelo to rýchly ústup. „Pôjdem sa umyť, nech nejdem takáto farebná na celom chrbte a vlasoch von a za chvíľku sa vrátim dobre? Môžeš sa zatiaľ hrať s hračkami čo sme doniesli alebo si maľovať dobre?“ Malá prikývla a pobrala sa vytiahnuť si farbičky, zatiaľ čo Flora zmizla v jaskynke, zhodila šatstvo a usadila sa do vody, myšlienkami úplne inde. Myšlienkami pri tej stene ktorú zo seba zmývala, pri Z ktoré ho seba netúžila zmysť a pri myšlienkach o tom, čo to vystrájala a prečo bola taká rozhodená. Myšlienky, že to bol len bozk jej nijako nepomáhali, jej živá predstavivosť jej nedala ani aby sa poriadne upokojila. S ťažkým nádychom sa ponorila pod vodu a bola v nej kým jej dych stačil.

O hodinu aj niečo vychádzali ruka v ruke s malou von z izby, Floreine mala ešte mokré vlasy prehodené na jednom pleci, malá bola na šatočkách a kade tade špinavá stále, nechcela sa zbytočne umývať keď sa určite znovu zašpní. Spoločne kráčajú po vonku, malá si v rukách tvaruje hlinu do srdiečka a oni kráčajú k nejakému ohníku, kde by z toho spravili niečo pevnejie než len „hlinu“. Malá cupká popredu, ako opička obzerá všetko, Flora zamyslene kráča kus, no nie veľký, za ňou .

Floreine a Pandora

Poskakuješ ako veverička. *Zasmeje sa Floreine pri pohľade na malú, ktorá je ako odtrhnutá z reťaze. I teraz sa len zachichoce a hopká ďalej, no razom zastane, ako zbadá U. Len sa tak usmeje, mierne zahanbí a pozrie na svoje špinavé šatočky a nôžky. Možno sa predsa len mala trošku umyť. Akoby Floreine vedela na čo malá myslela, keď uvidela U, len sa k nej sklonila a dala jej pusu na líce.* Netráp sa tým zlatíčko, je to len farba, nebude sa ti smiať ani to na tebe nič nemení. *Malá sa k nej pootočila, dala jej pusinku a pobehla za ním, rozžiarená ako slniečko. Keď cupkala okolo W, nepekne na neho pozrela, no to jej vydržalo asi len pár sekúnd, než dobehla k U a usadila sa k nemu na trávu, celá šťastná.* Ahoj U, čo robíš? *Spýtala sa so záujmom, kývkajúc prštekmi v sandálkach, ako si sedela v trávičke.
Floreine zastavila, rozhodla sa nechať malú, nech sa trochu poteší z jeho prítomnosti. Na jednej strane podporovať ju v niečom, čo vedela že je nemožné bola hlúposť, no v tejto chvíli bolo len dobré že myslela na pekné veci a také, čo sa jej páčili. V tomto prípade nie veci, ale na človeka. Bolo jej smiešno z toho, keď videla, že malej sa skutočne U zapáčil a stal sa objektom jej detských túžob, ktoré boli úplne odlišné než tie, ako mali dospelý. Ona určite nemyslela na také veci, na aké myslela ona, keď jej myšlienky ušli k Z. A to sa dialo každý tretí krok hádam, že mala len chuť dotknúť sa prstami pier, na ktorých ešte nedávno cítila tie jeho. Bolo jej toho príjemne teplo, tak, ako to nedokázalo zariadiť ani slniečko.* Dúfam že neodchádzaš preto že sme sem prišli. *Poznamenala smerom k W, ktorý sa zberal preč. Skutočný pokrvný brat Z, o ktorom čosi máličko vedela práve od Z.*

„ U “ a „ W “

*U sedel na zemi, nohy mal pred sebou vystreté, preložené jednu cez druhú a díval sa na hviezdicu v prstoch, ktorú opravili s W. Jasne si všimol ako sa malá zaškaredila keď prechádzala okolo W a jeho ústa sa zaškľabili v škodoradostnom úsmeve. Toto bola teda riadna sranda! Ona asi vážne nemala rada W, len škoda, že jemu to isto nevadilo a keby sa dalo, urobil by všetko preto, len aby ho nenávidela ešte viac.* Ahoj, Pandora. Nič, len tak sedím. A ty čo? *Odvetil jej, no úprimne sa malej trochu desil. Nevedel čo od nej čakať a čo bola schopná povedať, pochopiť, či zareagovať. Veď on bol v Bratstve len dieťaťom, bol najmladším z nich, všetci ho ešte považovali za dieťa a i on sám áno a teraz mal stráviť čas s dievčatkom, ktoré malo priveľa otázok na jeho osobu? Ajaj, to videl ako trochu väčší problém vlastnej existencie.* Čo si robila doteraz? *Aj mu napadlo opýtať sa čo robila kým bol od nej pokoj, ale zase tak hnusný byť nechcel, to by dokázal povedať jedine W.
A ten sa veru i nepekne supil na Floreine. Sedel na zemi a díval sa zospodu na ňu. Predtým sa ešte aj zaškeril, keď sa na neho malá zamračila. Bola to zábava a celkom presne vedel, že ju v tom bude len a len podporovať, aby mala na detskú nenávisť voči nemu dôvody.* Ak mám pravdu povedať je to práve preto, že ste prišli. *Povedal pokojne bez servítky a ani mu nebolo ľúto, že si radšej nezahryzol do jazyka.* Nemám dôvod zdržiavať sa v tvojej či v spoločnosti malej. *Dodal a zahryzol zubami do stebla a vyžmýkal z neho šťavu v ústach. Nemal im čo povedať a neplánoval sa s nimi kamarátiť tak ako to robili hneď všetci Bratia, dokonca aj ten jeho brat. On nato nemal ani najmenšie dôvody. A bolo mu úprimne jedno, že sa správal voči nim zle. Bol taký aký bol. Zatrpkol a bol pripravený ženy si k sebe za žiadnu cenu nepustiť. Nie, to veru nie.*

Floreine a Pandora

*Usadila sa do tureckého sedu, aby sa jej sedelo lepšie a na okamih skĺzla k hviezdici, ktorú mal v prstoch.* Čo to máš? *Vyzvedala, ako to ona vedela a natiahla rúčku smerom k nemu, či jej to ukáže. Zároveň však už aj otvárala ústočká v odpoveď, čo robila doteraz, pretože teraz i ona len tak sedela.* Bola som s Florou v izbe a maľovali sme si po stene a ukladali sme si tam naše veci a rozprávali sme sa. Lebo my tu ostávame, nie je to len výlet ako som si myslela. *Rapotala si ostošesť, jej sa s ním veľmo veľmi chcelo rozprávať.* A potom prišiel Písmenko a...*Zamyslela sa, to bolo ich tajomstvo predsa.* ....sme sa rozprávali aj s ním. *Dopovedala napokon s úsmevom.* A ja som zistila že Písmenko vie veľmi pekne kresliť. *Pokračovala, ani neuvažujúc nad tým, že on to o svojom Bratovi určite už dávno vedel.* Aj ty rád niečo robíš ked tu takto neoddychuješ?
Radšej nekomentovala, že W sa na malú mračil a tak ju podporval v tom, aby ho nemala rada. Vedela že by ju to ani nemalo prekvapovať, vlastne by ju asi nemalo prekvapovať, keby všetci z nich mali rovnaký postoj. Z jej naznačil ako to bolo s Bratmi a ráno to mohla vidieť, že k ich stolu sa nikto len tak nepriblížil. A oni dve im tam len tak vtrhli.* Neboj sa, nezjeme ťa. *Poznamená na jeho slová s úsmevom, ale je rada že sa na nič nehrá a nekrotí sa, keď mu jednoducho vadia.* Teda malá možno aj áno. *Dodala s úšknom.*

„ U “ a „ W “

*Tá malá sa teda poriadne rozrapotala, len čo je pravda, ani pomaly nestíhal vnímať jej reči čo sa jej pusinka nezatvorila. Podal jej hviezdicu opatrne do rúk.* To je zbraň. Tou zranil W ráno pri boji tvoje Písmenko. *To bola teda prezývka, že písmenko, ale zase ako zaregistroval, on ju zase volal Skrinka namiesto Pandora a namiesto Floreine zase Kvetinka. No asi mali teda radosť zo seba, keď sa tak všetci prezývali.* Niečo ti nakreslil, keď vravíš, že si to zistila? *Spýtal sa jej pokojne a pohľadom sa pozrel smerom k W, ktorý vyzeral nielen otrávene, ale i trávil spoločnosť s Kvetinkou. No, on veru teda nekvitol radosťou.* Ja rád robím všeličo. Napríklad aj vyrábam zbrane, ako i tú hviezdicu čo máš v rukách. *On bol neposedko, veľakrát ešte behal čo mal robiť. A keď nebolo čo, tak bol nervný, lebo to bolo ako jeho droga. Nedokázal nič nerobiť. Nato bol priveľmi hyperaktívny chlapec.* Povedz, páči sa ti tu? Čo najviac?
*Netušil či sa Floreine jednoducho nudila a tak ju bavilo tráviť spoločnosť s ním, aj keď on o jej spoločnosť nestál, alebo či to bolo tým, že bola neoblomná a nechcela sa dať len tak odradiť?* Neviem prečo máš ten pocit, že sa vás bojím, alebo čo. *Neveriacky sa zachechtal a pokrútil hlavou. To len ženy si vedia tak bravúrne domýšľať..* A tej tvojej malej sa teda nebojím. Skôr to ona by sa mala.. Nemysli si, že tebe či jej dovolím, aby ste sa ku mne nejako priblížili. Ja vás k životu nepotrebujem a je mi jedno ako sa tu zabývate pokiaľ sa nebudete starať do môjho života. *Bola to len ochrana pred ďalším utrpením ktoré mohol kedy znova zažiť, ale jemu na tom nezáležalo ako to vyzeralo. Bola to pravda a na tom mu nezáležalo. I tak nemalo zmysel, aby sa niekto o neho staral, on nosil len smrť a ak sa z Bratov rozhodol niekto viazať, bola to jeho vec. On by to už neurobil.*

Floreine a Pandora

*Vzala si zvedavo do rúk hviezdicu, v čase, keď ešte netušila, že presne také niečo ublížilo Písmenku. Keď jej to však povedal, zamračila sa na ten kus kovu, akoby ju mohol ten predmet nejako vnímať. Otáčala ju opatrne v rukách, teraz keď vedela že je to zbraň, tak si dávala pozor aby sa neporezala, veď videla Písmenko.* Áno, nakreslil mi mňa, lebo si myslel že sa hnevám. A Flore nakreslil Floru. *Odvetila mu natešene, vedela že si niekam obrázok vystaví a Flora určite tiež. Ešte sa ho spýta či nenakreslí seba pre ňu.* Áno, páči sa mi tu. Nikdy som nevidela toľko ľudí pokope a páči sa mi aj to že som vonku a môžem chodiť kam chcem, že tu máte také pekné zvieratká ako je Yunnin Kirin a potom veľké mačičky, som rada že tu bývam s Florou a že je tu Písmenko, aj ty a že tu budú aj iné deti, ešte som iné deti nikdy nevidela. *Rozrapotala sa, nedalo sa povedať čo najviac, jej sa páčilo všetko, bola natešená z toho že tu mohla byť.* Aj ty máš nejaké svoje zvieratko?
*Len pokrútila hlavou, keď začula čo to hovoril. Myslela to zo žartu, ona dobre vedela že sa ich nebál, ani nemal dôvod. A rovnako vedela že sa určite nechcel ani s jednou z nich nijako zbližovať. Možno keby nepočula o tom čo sa stalo by to brala nejako osobnejiše, no po tom čo sa mu stalo to bolo prirodzené a pochopiteľné.* Nič také si nemyslím, môžeš byť pokojný W. Nechystám sa ti ani montovať do života, toto mal byť normálny rozhovor, lebo to väčšinou ľudia robia. *Určite sa mu nechystá vtierať do života, nato nemá povahu, aj keď jej je ľúto že tak zanevrel na ľudí, ženy, zbližovanie. No možno by to brala rovnako, keby je na jeho mieste.*

„ U “ a „ W “

*Tak teda ak si predtým myslel, že sa rozrapotala, tak teraz sa to už ani pomenovať nedalo. Doslova šok pre neho a on sa len pobavene zachechtal keď to všetko počul. To bolo na neuverenie, koľko to dievčatko kecalo. A ani veru nestíhal vnímať čo všetko mu hovorila. Bola ako vlak, ktorý sa nedal zastaviť!* Uf, ty teda veľa rozprávaš! *Začal sa smiať a hľadel ako sa mračila na predmet, ktorý držala v rukách. Jeho malé dieťa a hento dievčatko sa naň škaredilo. Akoby zato jeho drahá hviezdica mohla. Hanba jej.* A čo také si robila celé dni? *Už počuli o tom, že ony prišli z jaskyne, kde boli celý čas osamote a nevychádzali. Úprimne, asi keby mal on tak žiť, veľmi rýchlo by buď vyhodil celú jaskyňu do vzduchu, alebo by ju preplnil rôznymi vynálezmi. Toto bol jeho koníček, ktorému ani odolať nevedel.* Ja zvieratko nemám žiadne. *Ja sám som niekedy ako také zvieratko, pomyslel si pobavene, ale dal si radšej pozor na reči, lebo toto by veru nebola zvládla len tak bez rečí.*
Tak to som potom rád, keď mi neplánujete meniť môj život. *povedal s pokojom a odmeranosťou v hlase.* A ja nie som ako druhí ľudia, rozhodne nie, takže u mňa so slovami „väčšinou to ľudia robia“ nepochodíš. *Nezaujímalo ho čo ľudia robia a nezaujímalo ho ani čo si o tom myslí.* Keby som chcel komunikovať, sám by som začal s rozhovorom a úprimne netuším čo môj brat na tebe a tej malej vidí. Z a jeho zmysel pre česť. Zmyslel si, že vás bude chrániť a tak sa okolo vás motá ako vaša opatrovateľka. A vieš ako to nakoniec dopadne? Malá ho bude považovať za svojho otca, ty sa do neho zamiluješ, on možno do teba tiež a nakoniec vám umrie, alebo vy jemu a znova tu len ostanú smutné tváre. *To bol jeho pohľad na realitu. Kruté, no pravdivé.*

____________________________________________________

(( Starému dědovi nakecají, že když bude jíst hodně
chleba, že se mu ještě postaví. *
Děda přijde do obchodu a říká:"Prosím tři chleby!"
Prodavačka na to:"To je pro Vás, dědo ??"
"Ano!"
"Vždyť Vám ztvrdne!!"
"Oj, k**va, tak je to pravda!? Dejte mi jich pět!!! ))

LEO

*Á! Tak ona sa šla čertiť! Nádhera! Lenže jeho to ani nerozčúlilo, len viac potešilo! Ani sa neubránil úsmevu na perách, ktorý sa mu tam na pár chvíľ zjavil. Ba to až bol priam víťazoslávny výraz v tvári. Potešil sa jej horkosti. Aspoň trochu mu pripomenula to, čo cítil v sebe.* Áno, to veru som mal inú mienku. *Povedal pokojne nadšený jej pocitmi a hnevom.* Tak strašne chceš vedieť čo si o tebe myslím? A prečo? Pochybujem, že by ti to nedalo spávať, či ťa to malo nejako trápiť. *Cynicky sa zasmial a uväznil ju medzi dvere i druhou rukou, ktorou sa zaprel povedľa jej tváre.* V prvom rade som ťa považoval za aspoň trochu chytrú, vieš? Nerozumiem kde si nechala myseľ, keď si vliezla s ním do postele. Azda ti nenapadlo, že otec ťa dá isto prehliadnuť, keď sa vrátime? A ako sa chceš potom vyhovoriť? Poslala si sa na utrpenie, sama si na tú cestičku vkročila.. Čo myslíš že sa stane keď sa tvoj otec dozvie, že nie si panna? *Nechcel konkretizovať, ale obaja vedeli, že nič pekné. Nielen že ju dá znásilniť každému chlapovi v jeho ctenej ochranke, ale i svojim stareckým kamarátom a prípadne – ako zlatú čerešničku na torte, ju znásilní sám.* Ponížila si nielen seba, ale aj mňa, no na tom mi tak nezáleží, aj keď vieš ako budem vyzerať, až sa dozvie, že si ma potupila a vyspala si sa s Cooperom priamo pod mojim nosom? *To bude rečí a výsmechu...* Ale ako som povedal, na tom mi až tak nezáleží. Ale od niekoho ako ty by jeden čakal pud sebazáchovy. Zdanie však klame, očividne. *Dodal sucho.* A síce ty si neskončila v posteli s niekým koho si poznala päť minút, no zato si sa pekne odvďačila keď som ti ho vrátil a sám som riskoval vlastný život pre neho, pre teba, Vanille! *Chytil ju za plecia a nie príliš silno s ňou zatriasol.* Bozkávala si sa so mnou a ešte v tú noc si sa s ním vyspala, tak mi povedz o čo ti išlo? Ten bozk mal byť akože vďaka zato čo som pre teba urobil? Alebo chvíľkové pomätenie zmyslov? Či nebodaj si si ma pomýlila s ním? *Pri poslednej vete sa v jeho slovách ozvala bolesť a cynizmus.* Neviem ako to ty všetko berieš, ale ja som ten bozk nebral na ľahkú váhu, aby si vedela. Ja bozky nerozdávam na počkanie... *Naozaj tomu nerozumel, ale úprimne ani netušil či chcel..*

______________________________________________

(( - Kubko, z čoho máš ten monokel?
- Z modlenia.
- Čože?
- Ale áno, včera sme sa modlili... a zbav nás všetkého zlého... a ja som sa náhodou pozrel na svoju ženu a ona to zle pochopila. ))

Floreine a Pandora

*Keď videla, že sa smial, doširoka sa usmiala. Bol veľmi pekný keď sa smial a ona z neho nemohla spustiť oči. Očkami v ktorých sa pohrávali iskričky pozorovala jeho tvár a prikývla.* Rada rozprávam. *Súhlasila, aj keď v jaskyni mala len Floru a bábiky, s ktorými si síce mohla klábosiť, no nikdy nedostala odpoveď od nich. Iba od Flory, ktorej však nemohla toľko rapotať, lebo boli spolu stále a časom nebolo toľko vecí na rapotanie. Aj keď otázok mala vždy dosť v zásobe.* No, keď som bola ešte veľmi malá, také miminko, tak to si nepamätám, asi mal len Flora nosila na rukách alebo sa so mnou hrala. A neskôr ma učila rôzne veci, písmenká z abecedy, počítať a kreslili sme spolu, alebo vyrábali veci z hliny. A Flora chodievala každý deň trénovať, strielala z kuše a učila to i mňa trošku, alebo trénoavala aj s nejakou inou zbraňou. Niekedy sme boli na prechádzkach, jazdili na koníkoch, či sa kúpali...no nebolo tam toľko možností ako tu. *Dala si krátku odmlku v jej rýchlom rapotaní a hneď aj zase pokračovala otázkou.* A páčia sa ti tie mačičky čo tu teraz máte?
*Presne nejaké také slová čakala na to, keď povedala, že to zvyčajne ľudia robili. Dobre ona tušila že sa dočká takej odpovede. Ďalšie slová sa jej však niekde hlboko vo vnútri dotkli, vytvorili v nej tichú obavu, ktorú nedala na tvári poznať. Mala ju stále pokojnú, akoby nasadila masku, ktorá zakrývala akúkoľvek emóciu. No po jeho slovách mala obavu, že jediný dôvod prečo sa s nimi Z zhováral je pocit povinnosti. Možno sa núti z animi ísť, len má pocit že musí. Bol to jeho brat a počuť to teda od neho, značilo že na tom niečo asi byť muselo. Vnútro jej oťaželo, o to viac keď pokračoval. Nepovedala nič, malá pojem otec nepoznala, no bolo viac než možné že si z neho spraví niečo také ako svoj mužský vzor. Deti potrebovali mamu i otca a ona nemala ani jedného z rodičov, no potrebovala v niekam hľadať správne hodnoty. Najradšej by si sťažka vzdychla, ani ďalšia časť toho čo povedal nebola príliš odveci.Že sa do neho nakoniec zamiluje. V hlave sa jej vynorila spomienka na nedávny pobyt v izbe, na perách pocítila mravčenie akoby stále cítla jeho pery.* Ľudia umierajú W. Bez ohľadu nato kým sú, koho milujú a s kým sa priatelia. Náhoda, osud, je to jedno, no nežiť a byť ku všetkému chladný pre pocit strachu zo straty je podľa mňa horšie. *Odvetila prosto. Bola to jeho vec, no toto bol jej názor. Aj keď, Z sa tiež nechcel viazať, preto tretiu časť nevidela práve reálne. Žeby sa on mal zamilovať do nej.*