ASALA- časť Mare Imbrium

Blake

*Keby boli naozaj zamilovaný párik, čo sa vzal kvôli láske na prvý pohľad, tri dni by boli aj veľa. Zamilovaný človek by asi vedel po vyslovení tej podmienky hneď, čo bolo treba spraviť. Ako dokázať že je hodný ženskej lásky. No jemu hádam nestačil ani mesiac, no to si radšej nechal pre seba. Nebolo rozumné dráždiť, preto si len vypočul podmienku o izbách a prikývol. Akoby mal na výber, akurát si nebol istý, ako mala teraz spávať ona. V noci sa často prehadzovala a mala zlé sny. Občas stačilo aby si ju pritúlil alebo ju pohladkal a spala ďalej, občas bolo treba viac snahy. Najradšej by nespokojne niečo poznal, no nechal to napokon tak.* Pekný zvyšok dňa. *Poznamenal pred odchodom, aj keď si nebol istý, či ho začul. Nechal sa teda odtiahnuť Yunnou až do izby, kde na ňu mlčky hľadel, ako sa usadila na posteľ ako taká kôpka nešťastia.* No asi neviem, ale také zlé to určite nebude. *Odvetil pokojne, aj keď ten jej výraz a hrôza čo z nej sálala mu moc nepomáhal zachovať optimizmus a vieru v dobrý výsledok.* Ale mohla by si mi čosi poradiť, nie teda čo ti doniesť, ale čo tak zvyčajne robievaš, aby som čosi vymyslel. *Poznamenal zamyslene a usadil sa k nej na posteľ. Keby mu to bola povedala ona, určite by jej otec nato prišiel. Takže stačila menšia nápoveda, dúfal teda, aby niečo schopné za tie tri dni vyplodil zo svojej makovice. Vedel on, že ženiť sa nikdy nemal. Viditeľne s manželstvom bolo priveľa starostí.*

Leo

*Jej otázka ho prekvapila a zároveň pobavila. Či bol žiarlivý? To bola dobrá otázka.* Či som žiarlivý? Nuž to závisí od okolností, ale viem byť žiarlivý.* Nehanbil sa zato. Určite vedela i ona žiarliť keby sa jej niečo naskytlo. Jej horúčosť a jej horkokrvnosť by ju určite nebola pustila bez žiarlivosti. Na okamih uvažoval či by ju nemal vziať na ruky, ale pri predstave, že by zborila i takúto jeho snahu o zmier, sa mu do toho veru trikrát nechcelo. I keď nad tým vážne uvažoval. A hodnú chvíľu veru nato myslel. No presne tá predstava, ako ho od seba odtlačí, nakričí na neho čo si to dovoľuje a celkom zabije akúkoľvek snahu pomôcť jej, ho donútila nezareagovať tak ako chcel.
Kráčal vedľa nej potichu až kým mu neodpovedala. Moc sa mu nepáčilo, že jej ubližoval tým, že sa pýtal nato ako sa cítila, no zaujímalo ho to a preto sa jej nato opýtal. Zmenu témy však vzal bral ako dobrý nápad, i keď sa zvrtla práve jeho smerom čo nebolo moc pozitívne.* Ech..* Zaúpel a len zagúľal očami nad jej otázkou. Nič lepšie sa ho ani opýtať nemohla. Potichu si vzdychol.* Veď ani som nespal. Chýba mi práca, nemám si kde vybiť energiu a tak celkovo.* Trochu klamal, nepovedal jej pravdu, že i doma takto ťažko spával, ale tu to bolo o kus horšie a prečo, to práve vysvetlil. Už tomu bolo tak niekoľko rokov, no naučil sa s tým žiť a dalo sa povedať, že si na niečo také zvykol, i keď by sa musel opýtať sám seba či si neklamal. Možno áno.* Páči sa ti tu?* Celkom ho zaujímalo ako toto horúce peklo vnímala.*

Yunna

*Asi celkom nerozumel tomu čo si na nich jej otec prichystal, lebo on bol pokojný. No ona bola očividne nervózna aj za obidvoch. A možno bola nervózna i pri tej predstave, že mala spať sama. Hnusná predstava, desivá, nepekná, doslova pekelná. Nie, ona za ním utečie nech jej otec chcel čokoľvek.* Že to také zlé nebude? Ty si sa určite zbláznil, Blake!* Zúfalo rozhodila rukami a nemohla uveriť tomu čo sa tam dialo. On to bral akoby sa nič nedialo, pritom ona tú skúšku brala ako ortieľ smrti. Doslova a dopísmena. Zúfalo si zahrabla rukami do vlasov.* Blake, ibaže ja sama neviem čo by to malo byť!* Sama by s tým mala problémy. Ibaže ona netušila čo také si otec predstavoval, že jej bolo hodné. Vždy mal o nej privysokú mienku, bol na ňu priveľmi náročný a priveľa po nej chcel. Jednoducho on určite čakal, že to bude niečo obrovské, niečo čo všetkých ohúri a hlavne jeho, tak aby mal pocit, že to je hodné jeho dcérenky.* Ja neviem, čo som robievala kým som tu bola. Nič zvláštne, venovala som sa Kirinovi, bojovala som s Bratmi, učila som sa ohnivé tance a trávila som čas so šamankou. Nemám nič špeciálne čo by ti mohlo napovedať k tomu prejavu lásky.* Bola z toho naozaj zúfalá. Radšej si ani nechcela pomyslieť čo urobí jej otec ak si povie, že toto si ona nezaslúži. Až jej prešiel po chrbte mráz. Snažila sa upokojiť a zhlboka sa nadýchla. Potrebovala jeho oporu, preto sa oprela o neho a objala ho okolo pása.* Mám rada kvety a slnko, toto počasie mi vyhovuje a mám rada tvory. Keď som bola so šamankou, veľa ma toho naučila. O bylinkách, o liečení, či meditovať. Bratia ma zase naučili bojovať s palicou a so Sigourney sme po večeroch trénovali ohňové tance. Neviem ti povedať čo by ti mohlo pomôcť, ak ti niečo napadá, tak sa ma opýtaj a ja ti poviem.* No ani trochu si nevedela predstaviť čo ten dar mal byť. Len sa jej obracal žalúdok pri tej myšlienke.*

Vanille

*Hovorilo sa, že každý bol žiarlivý. Aj ona bola, aj keď jej doterajšia žiarlivosť sa netýkala moc nejakej zamilovanosti. Vlastne, náhle si spomenula na presnú situáciu a chvíle, kedy žiarlila. A začala sa chichúňať. Skutočne pochechtávať a nemohla si vôbec pomôcť, pretože aká to bola strašná irónia, celý život človeka.* Pamätám si, ako som ako malá žiarlila na dievčatá ktoré sa okolo teba motali. *Ani nevedela prečo mu to vlastne priznala. Akurát čo teraz hrozilo, že si z nej bude uťahovať. No nemohla si pomôcť, pretože bola vtedy malé dievča, on učeň muža na ktorého mieste teraz bol a bol to prvý chlapec, ktorý sa jej kedy páčil. A ona tak neuveriteľne žiarlila na tie malé dievčatá, ktoré si mohli okolo neho pojašene pobehovať. Vlastne neboli až tak malé, predsa len, medzi nimi bol nejaký ten vekový rozdiel ktorý sa teraz strácal, no v detstve ani tak nie. V tom čase mala strašnú chuť motať sa okolo neho rovnako ako oni a nemohla, lebo jej otec by si ju podal a tiež preto, lebo sa oproti tým dievčatám cítila moc malá a nepekná.* Ach jaj ako som ja vtedy bola do teba bola strašne zamilovaná. *Detská láska. Platonická. Irónia života bola naozaj pekná, vtedy sa k nemu nemohla pomaly ani priblížiť a teraz keď ani nechcela sa mala stať jeho ženou. A i preto sa smiala, vlastne sa smiala sama na sebe, lebo si bola naozaj smiešna a bolo jej smiešno.* Počula som že bývaš vedľa šamanky, možno by ti dala nejaké bylinky pod vankúš, aby sa ti lepšie spalo. *Odvetila zamyslene, predsa len, šamanky boli šikovné. U nich a nepochybovala že aj tu.* Mal by si si potom vybiť energiu na Bratoch, po súboji s nimi ti nijaká poriadne neostane. *Hovorila z vlastnej skúsenosti, aj keď, voda jej baterky dobila. Vlastne jej baterky sa samo o sebe rýchlo dobíjali, aj keď tu na teple trošku pomalšie. Ona potrebovala vodu.* No ako sa to vezme. Majú to tu pekné, ich obydlia a prostredie, len to počasie je na mňa moc...horúce a málo vody. Som dieťa dažďov. Tebe sa tu páči?

Leo

*Ak si aj niekedy myslel, že Vanille sa pri ňom nikdy nebude smiať, tak teraz sa stal opak pravdou. Najhoršie na tom bolo, že sa smiala na niečom na čo naozaj nevedel zareagovať. Takmer spadol na kolená, keď to počul. Že ona bola do neho zaľúbená? Len vyjavene na ňu civel a asi mu unikala pointa, keď ešte aj počul jej smiech a pôsobila dojmom, že vôbec nevtipkovala.* To myslíš vážne?* Prekvapene hlesol a jej zvyšujúci sa smiech mu asi naháňal strach, na okamih pôsobila ako blázon. Možno sa naozaj celkom pomiatla. To slnko jej asi škodilo. Ibaže smiech bol nákazlivý a on sa neubránil úsmevu. Ten sa prehlboval až napokon sa usmieval širokým zubatým úsmevom.* Takže ty si bola do mňa zaľúbená? No to mi je pekná novinka!* A teraz asi nastával čas kedy si ju mohol kvalitne doberať.* Potom musím zhodnotiť, že tvoje detské sny boli splnené.* Roztiahol ruky.* Som celý tvoj a nemusíš žiarliť na žiadnu ďalšiu ženu.* Neubránil sa menšiemu zabŕdnutiu a úsmev mu neschádzal ani keď sa téma vracala k jeho spánku.* Nie, ďakujem. Ja radšej nájdem iný spôsob ako sa uspať.* I keď to bola lož. Jemu sa nepodarí zaspať ani keby robil ktoviečo. Možno by mu mohla Vanille urobiť jednu malú maličkosť.* Možno by si ma mohla večer prísť ovaliť niečím tvrdým. Palicou, alebo balvanom.* A žmurkol na ňu.*

Blake

*Nepomohla mu teda. Ani trošku. Dúfal že niečo čo mu povie ho aspoň navedie v akých riekach hľadať inšpiráciu pre spokojnosť jej otecka, no ako tak počúval, sama nevedela čo by chcela. Najradšej by si sťažka vzdychol, no neurobil tak, len sa odrazu začal smiať.* Asi mu donesiem na tanieri to moje nič. To by sa mu istotne páčilo, keby som nemal a hneď by mohol pokojne spávať s vedomím čo sa deje v našej spálni. *Nepochyboval, že to by bol naozaj veľký prejav lásky. Ale zase taký blbý by hádam nebol nikto, ani zamilovaný človek, aby robil takéto obety. Určite by to bol skôr prejav lásky k oteckovi než k žene, pretože žena by už z chlapa v istých oblastiach nemala práve úžitok. Tá predstava ho stále bavila, takže mu úškrn neschádzal z pier, aj keď zase aj stíchol a uvažoval.* No nevadí, najhoršom ma pošle s tým čo vymyslím kade ľahšie a ty si budeš môcť vziať toho druhého...počkať! Veď ty si mi hovorila že ste s otcom planovali ako sa ma zbaviť! Takže toto je ten váš slávny plán? No Cukríček, pekne ste to na mňa ušili! *Mohol by doniesť v nádobke vtáka svojho otca, to by ich asi tiež všetkých potešilo, Yunnu nepochybne tiež. Akurát toto vyťahovať nechcel, lebo to už nebola práve najvtipnejšia téma a k tomu, keby to chcel náhodou aj spraviť, tri dni by mu bolo málo na cestu ta a späť. No škoda.* Aby si sa začala chystať na ďalšiu svadbu... *No čo že žartoval na niečom, čo ona považovala ako katastrofu. Plakať nemienil a ani sa vzdávať hneď.*

Vanille

*No, vyzeral prekvapene. Len to svedčilo o tom čo si vtedy dobre uvedomovala, že si ju vôbec nevšímal. Ako ju to vtedy strašne trápilo.* Viem že sa smejem, ale myslím to úplne vážne. A to že je to novinka mi je jasné, bola som vtedy strašne nešťastná že si si ma nikdy ani len nevšimol. *Pokrčila ramenami a na chvíľku za ponorila do pár spomienok, ktoré jej vtedy vôbec neboli také vtipné. Nemala kamarátku s ktorou by sa o svoje pocity vtedy podelila a vlastne aj keby mala, v tom veku by si to asi aj tak nechala sama pre seba. Veď vtedy, keď sa jej zazdalo že si ju mohol všimnúť sa vari aj červenala. Akurát to sa jej naozaj len zazdalo to všimnutie.* No to sa potom veľmi mýliš. Že celý môj. Chcela som predsa vtedy len tvoje srdce. *Vyplazila mu jazyk a na poznámku o žiadnej ďalšej žene na chvíľku nevedela čo povedať. Mala chuť poznamenať to určite, ale nechcela to ani načínať. Bola to jeho vec a ona už nebola malé dievčatko.* Myslím že tvoja požiadavka nie je vôbec taká problematická na splnenie. *Odvetila a žmurkla späť. Že ovaliť ho palicou alebo balvanom. To sa ponúkal teda tej pravej, len čo bola pravda.*

Leo

*Nedalo mu nesmiať sa na nej. Bolo to celkom zaujímavé počúvať ju o tom aká bola zaľúbená do neho keď boli mladí.* Koľko si mala vtedy rokov?* Spýtal sa so záujmom a úsmev mu z pier neschádzal. Tak ona žiarlila, keď sa okolo neho motali dievčatá? No nedalo mu sa nad tým ešte viac uškŕňať. S týmto asi nemala vyrukovať, lebo na toto bude asi často myslieť. Hlavne na slová o tom ako žiarlila. Čo iné si mal o tom myslieť? Musel sa smiať!* A čo ak by som ti povedal, že som moc dobre vedel o tvojej existencii?* Nenápadne nadhodil a len sa zatváril ako neviniatko. Ešte si rozmyslí či jej povie aká bola pravda. Možno ani nebude treba, aj keď mal pocit, že Vanille si vynúti odpoveď. No rád by ju ešte počúval o tom ako ho ľúbila. Hlavne keď teraz počúval o tom, že ona nechcela jeho, len jeho srdce.* Počuj, Vanille. Mala by si vedieť jednu vec.* Zamyslel sa nad tým. Nerozprávali sa o tom a ani netušil, či by ju zaujímalo niečo také, no asi by jej to mal povedať.* Nemám milenky, ani ich nebudem mať. Oficiálne si moja snúbenica a ja sa budem i podľa toho správať, takže...* Naraz sa zase uškrnul.* Takže ako som pred chvíľou povedal, som celý tvoj. Dušou i telom.* Úškrn mu už z pier vôbec nezmizol, ani keď tak nadšene reagovala na to možné ovalenie, len aby zaspal.* Beriem ťa za slovo.

Yunna

*Ju z toho chlapa jedného dňa porazí! On sa tam zabával a ju išlo roztrhnúť. To mu vážne nezáležalo na tom čo s ním Necro urobí, ak pohorí? Jej sa asi začínala točiť hlava a bolo jej z toho nevoľno. Nezdieľala ten jeho humor, nie teraz. Pustila ho a prešla do vedľajšej časti jaskyne, kde mala v mise studenú vodu. Musela sa schladiť.* Blake, si blázon.* Šepla potichu a krútiac hlavou tam jednoducho odišla. V studenej vode si najskôr namočila ruky, zápästia. Neskôr si mokrými rukami prešla po krku a výstrihu a napokon si zmáčala i tvár. Potrebovala veľmi rýchlo schladiť. Na ňu jeho humor bol prisilnou kávou, nemohla to jednoducho vystáť. Vedela čoho všetkého bol Necro schopný a aj keď síce sa jej kútiky dvíhali do úsmevu keď počúvala slová o tom, že sa rozhodla zbaviť ho, ibaže skutočnosť bola taká, že toto naozaj hrozilo. Raz, jeden chlap nevyhovel požiadavkám nevestinho otca a čo on s ním urobil? Postaral sa o to, aby zmizol. Zviazaného ho strčili do stáda plného koní a schválne ich splašili. Po chlapovi ostali len franforce. U Necra sa bála, že by sa bol postaral o veľmi podobný scenár. A to by veru asi tak ľahko nezvládla. Znova sa jej obracal žalúdok z tej spomienky. To bola ešte malá, no dostala sa k tej informácii potajme. Asi to nemala nikdy vedieť.* Toto je bláznivé... * Zahundrala potichu a na pokožke cítila kvapky studenej vody. Už neboli tak moc studené.*

Vanille

*To bola otázka. Keby ona bola vedela, koľko mala vtedy rokov. Moc dobre si to nepamätala, nepáčil sa jej len týždeň, bola to jednoducho dlhšia doba. V časom keď si ešte veľa vecí neuvedomovala. Napríklad to, že raz bude pracovať pre jej zvráteného otca a ona ho teda automaticky odsunie do časti ľudí, ktorým nemohla veriť.* Neviem presne, trvalo to dlhšie. *Pokrčila napokon ramenami, veď načo by si vymýšľala vek keď ho naozaj nevedela s istotou odhadnúť?* Preboha len mi nehovor že si si to všimol, aká som bola červená keď som si myslela že si sa na mňa pozrel! *Znelo to síce akoby sa toho obávala, no v skutočnosti by to bol koniec sveta možno vtedy. Teraz keby sama nechcela, ani by mu to nehovorila. Bolo to dávno a nemala pocit, žeby sa mala hanbiť preto, že ako malá bola zamilovaná do jeho osoby. Po jeho ďalších slovách však mala chuť spýtať sa ho, či jej videl do hlavy, keďže ešte pred chvíľou jej otázka milenky hlavou prebehla. Trochu zvážnela a pery zostali v zamyslenom poloúsmeve, ktorý počas rozhovoru zmizol.* Povedal si mi toho dosť. *Začala a hneď aj pokračovala.* Pamätáš si ako si nás našiel so Sallym šalieť na posteli? Aj to čo si mi povedal načo slúži žena v manželstve? *Už vtedy sa jej to nepáčilo. Byť peknou, slušnou a byť len na porodenie dieťaťa. Okrem toho ťažko sa v ich prípade dalo o niečom takom hovoriť. On sa ženiť nechcel, o láske sa nedalo tiež hovoriť. Seba tiež nemohla vynechať, pocity sa naučila zčasti potláčať, už si ani nepamätala, aké to bolo byť zamilovanou. Nemohla si to dovoliť, v tom mal Leo pravdu.* No som zvedavá ako ti to vydrží nemať milenku keď spolu budeme spať len kvôli splodeniu dieťaťa. *Podrypla ho, aj keď už vtedy uvažovala nad tým, že to bola riadna hlúposť. Niečo také by sa pravdepodobne nepáčilo ani jej, aj keď si zase situáciu, kedy by medzi nimi k niečomu došlo nevedela predstaviť. Bol to začarovaný kruh, ktorý našťastie teraz riešiť ani nemusela, hlavne keď to povedala hlavne z rýpania.* Večer ma čakaj. Berieš viac palicu či šuter?

Blake

*Asi bol. Možno mu to slnko vonku neprospelo a pripieklo mu hlavu. No čo, aspoň umrie ako blázon, keď už nič iné.* No tak Yunna a čo mám začať plakať alebo si hlavu trieskať o stenu? Buďme k sebe úprimný, som syn jeho nepriateľa, naozaj čakáš že ma prijme? Môžem urobiť čokoľvek a nebude to dosť dobré a sčasti sa mu ani nečudujem. Som Uretanov sny, obaja vieme aká je pravda a prečo si si ma vzala a prečo bola tá svadba. *V samej podstate sa mala aj tešiť. Mohla byť onedlho slobodná, ostať v kraji ktorý milovala, so svojimi priateľmi, v teple. Nemusela by sa vracať späť k nim, k Uretanovi ktorý jej ublížil. Jej život by sa vrátil do starých koľají akoby sa tá nanútená svadba nikdy nebola konala.* Vieš že v podstate tvoj život sa vráti do starých koľají keď to nevyjde? *Zhodnotil zamyslene, predpokladal že by sa postarala o to, aby Vanilla s Leom mohli odísť, keď sa niečím neprevinili. Alebo by ich pustila preč len tak. Určite by pre mier medzi kmeňmi mali dobrú historku o tom, ako neumrel len Sally v tých jaskyniach.* Zbytočne si s tým robíš vrásky. Smrť raz prísť musí. *A beztak neveril, že u jej otca mohol niečím zabodovať, tak načo by sa tiež trápil?*

Yunna

*Nemohla uveriť tomu čo počúvala. On sa iba tak vzdával. Zovrel v nej hnev. Prudký a silný ako vietor. Ako fúria vypochodovala do izby kde bol Blake a zúrivo na neho pozrela.* Ty si robíš zo mňa srandu?! Nemôžem uveriť tomu čo mi tu hovoríš!* Oči jej len tak blčali hnevom. On jej vážne hovoril aby sa ho zbavila. Dával jej podrobný návod ako sa ho zbaviť a nemohla uveriť tomu čo počúvala. Do očí sa jej tlačili slzy. Ale nie z ľútosti, len z hnevu.* Nedokážem uveriť, že si myslíš o mne niečo také, Blake!* Jej hlas začínal ísť do výšky. Pomaly ale isto na neho kričala.* Ty si o mne myslíš, že by som bola rada keby sa jej bolo niečo stalo? Vážne si to myslíš?* Ibaže nedávala ani čas na odpovede, lebo len medzi krátkymi nádychmi sa nadychovala a potom zase rýchlo pokračovala. Jej horkokrvnosť dostala šancu vybúriť sa.* Je to úbohé, vieš o tom? Ak to tak veľmi chceš, podhodiť sa môjmu otcovi iba tak a neskúsiť zabojovať, tak prosím. Ale ja sa na tom zúčastňovať nemienim.* Prudko sa obrátila na odchod. Dnes to bol zvláštny deň. Ich nálady sa menili. Ráno bola odmeraná, na obed mala k nemu poriadne blízko a teraz by mu najradšej vyškriabala oči.* Mrzí ma, že máš o mne takú nízku mienku.* Povedala skôr ako sa dotkla dvier a napokon otvorila dvere pripravená odísť. Ich rozhovor skončil. Blake bol hlupák a ona bola nahnevaná. Neskutočne.*

Blake

*Tvár mal ako z kameňa. Nechal ju vybúriť sa, ani neskúšal prerušiť jej krik. Síce ho z časti hodne zle pochopila, no koniec koncov to tak bolo aj lepšie. Kým bola na neho nazúrená, bolo to jednoduchšie. Všetko. Nemusela byť potom sklamaná, keď jej otec rozhodne. Stál tam teda len tak bez pohnutia, to s čím v duchu nesúhlasil a mohol by jej to objasniť nechal tak a čakal, až skončí s tvárou stále nepreniknuteľnou. Vo vnútri sa mu toho hýbalo dosť, rovnako ako v hlave, no držať si od každého odstup bolo pre neho vždy jednoduchšie. I teraz. Keď skončila a dala sa na odchod, až vtedy otvoril ústa.* Nemusíš ísť preč, je to tvoja izba a ja mám byť ten čo ju opustí. *Len prešiel k oblečeniu čo ráno videl že mu bolo nachystané, pár ho vzal a pomaly prešiel popri nej na chodbu, kde na ňu ešte na chvíľu uprel zrak.* Nemám o tebe nízku mienku. *To bolo jediné čo jej ešte povedal, bez nejakého objasnenia. S vecami v rukách a pomaly vydal do chodby v hlave si premietajúc slová ktoré mu adresoval jej otec, kde si to mal vybrať izbu a smeroval hádam tam. Netušil či o tri dni príde pred jej otca i ona, no nešiel sa jej ani pýtať. Len sa ponoril do svojho vnútra ktoré volalo o pozornosť a kráčal rýchlymi dlhými krokmi preč. Boli pred ním možno posledné tri dni života, ktoré by za iných okolností asi patrične využil, no teraz mal nad čím uvažovať.*

Leo

Nie, ja som si nevšimol, že si sa červenala. Ja som si iba všímal teba.* Usmial sa. Možno si trochu všimol tú jej červeň, ale nikdy tomu neprikladal nejaký špeciálny význam. Nie preto, lebo si nemyslel, že by mohla hľadieť práve na neho. No očividne sa mýlil no.* Áno, pamätám si to.* Povedal potichu a čakal na jej ďalšie slová. Moc dobre si pamätal nato ako jej povedal, že ženy sú len na vynosenie detí. Ticho si vzdychol. Len si nad tým v duchu zanadával a zahryzol si do spodnej pery aby si zase nevzdychol. On to vtedy povedal hlavne z hnevu a hlavne z jedinej pohnútky- držať si ju od seba čo najďalej.* Vanille. Ja nie som taký ako pôsobím... Nie vždy hovorím to, čo je skutočne pravda a ani sám by som si v niektorých chvíľach neveril. Ani vtedy keď som prehovoril o tom aký mám názor na ženy.* Ako tak kráčali, on len hovoril tichým hlasom. No na chvíľu sa zastavil a s miernym úsmevom na perách sa na ňu pozrel. Natiahol k nej ruku a opatrne jej položil dlaň na líce. Palcom ju pohladil po brvách.* Keď sa jedného dňa budeme snažiť o dieťa nebude to len raz. Dovtedy si počkám, aj keby to malo trvať roky.* Hlas mal pokojný, hlboký a nízko posadený. On nežartoval. Vedel, že raz to príde a ak si na to Vanille zvykne skôr, či neskôr, bude len dobre. Zamyslene sa jej zadíval do očí, no naraz sa jeho tvár skrivila v úsmeve. Ruku stiahol späť.* Výber nechám na tebe. Ty si zvoľ podľa toho čo ti bude lepšie sedieť do rúk, len nech to je potom rýchle.

Vanille

Nevymýšľaj! Bola som vtedy sopľaňa! V tom čase som ešte ani prsia nemala a bola rovná ako doska. *Až nemohla uveriť k tomu, o čom sa to vlastne bavili. O detských časoch, keď ona do neho bola po uši zamilovaná a on si ju ževraj všímal, načo si ona moc nepamätala. Napadlo ju, že to bolo možno v inom veku než to bolo z jej strany, no v konečnom dôsledku to bola minulosť a bolo to už jedno. Začala tú tému, lebo jej to prišlo naozaj vtipné, keď si tak spomínala nato, ako sa ho snažila nenápadne pozorovať a zdržovať sa blízko neho. Jej drahý otecko jej spĺňa priania s pekným oneskorením. Slovám o tom že nebol taký ako pôsobil, tým vlastne verila, hlavne preto čo po nej žiadal ohľadne svadobnej noci. Šíriť lži, ktoré síce šíriť nemienila, keďže to mienila odbiť len slovami, že tú tému nemieni rozoberať. Nepovedala teda nato nič, až keď zastal a tak zastala aj ona a natiahol k nej ruku, ňou mierne cuklo. Napokon ale ostala stáť, zahryzla si do spodnej pery a cítila, že bola nesvoja pri tej téme. Síce zvykla pri takýchto témach žartovať, veď i s Yunnou, no bolo iné žartovať a viesť vážnu tému na niečo, čo ju skutočne čakalo.* Máš rád dážď Leo? *Na prvé počutie hodne odveci otázka, no ona samozrejme mala dôvod prečo sa pýtala práve ohľadne tejto témy.* Dobre, v tom prípade som večer naozaj u teba. *Beztak v noci chcela ísť von, porozprávať sa so Sallym. Ešte nevedela ako to vykšeftí so svojim nočným strážcom, no hádam jej uveria že sa nechystá zabiť ani utiecť.*

Yunna

*Zúrila! Tak strašne zúrila. A čo že odišiel z jej izby, ona musela ísť preč. Zúrivo odpochodovala preč, opačným smerom. No vlastne si urobila len koliečko po ich poschodí. Potom dve a tri. Mala sto chutí nabehnúť k nemu, vykričať mu do očí aký je somár. Asi by to aj urobiť mala, ibaže vyrušili ju kroky. Oproti videla ísť Necra.
„Čo sa to tu deje?!“ opýtal sa jej zúrivo.
„Že čo???! Tak ty nevieš?!! NIE?!“ zlostne po ňom kričala a bolo jej jedno, že sa s ním tak rozprávala. Celkom jej na tom nezáležalo. On bol na vine toho všetkého čo sa dialo. Že jej manžel sa vzdával života len preto, lebo nemal žiadnu šancu proti Necrovi. A aj preto, čo si vlastne o nej teraz myslel. „Za všetko môžeš ty! Nikdy ti to neodpustím ak sa moje manželstvo rozpadne, počul si?! Kašlem na tú tvoju trojdňovú lehotu! Budem spať pri ňom, budem sa s ním stýkať a nedovolím ti, aby si mu ublížil! Budem ťa nenávidieť!!!“
Necro nikdy nevidel dcéru takto vystrájať a asi ju bolo počuť i von ako tam po ňom kričala. No na nič sa ani nestihol zmôcť, lebo len čo po ňom švihla agresívnym pohľadom, utiekla von. A zastavila sa až v lese pri najbližšom strome. Tam jednoducho klesla na zem a končene nechala slzy nech jej zmáčajú tvár.* Hlúpy chlapi!

Bezmenný

*Sám bez Wabiho si čistil hlavu a premýšľal. Bolo toho dosť čo mu teraz behalo v hlave, ktorá nechcela moc fungovať, keď sa priam varila pod tou kapucňou. No i tak nešiel do domu kde mal žiť, kde mohol mať ako také súkromie a byť i bez toho, pretože jednak si nikdy nemohol byť istý či niekto nevtrhne dnu, ale ani sa mu tam nechcelo byť. Potreboval behať po čerstvom vzduchu tak ako vždy a zamestnávať svoju makovicu. Pravdepodobne by to tak robil ako i krátku chvíľu predtým, než zbadal Yunnu, no keď ju uvidel plakať, jeho vnútro pocítilo bolesť a nemohol ísť preč. Bola to poriadna náhoda že práve na ňu narazil, alebo ako to oni videli, možno to bol osud. So stiahnutým vnútrom sa priblížil, keď začul tú jej poznámku ku chlapom.* Taký kompliment na privítanie. *Ozval sa pri nej tichým hlasom, ktorý ale nebol moc pobavený keď ju tam tak videl. Len si k nej kľakol a bez možnosti vzpierať sa ju objal a položil bradu na jej temeno. Bolo to príjemné, mať ju tak blízko a vdychovať vôňu jej vlasov, na pohľad tak nevinne aj keď vnútro...* No tak koho mám ísť zbiť aby ti bolo lepšie? *Spýtal sa po chvíľke, len dúfal že keď už bola nabrúsená na chlapov sa to neobráti i proti nemu.*

Leo

*Znova vykročil a pomalým tempom, presne takým ako doteraz kráčali, si vykračoval a chvíľami hľadel na tie jej nohy stále uvažujúc či by ju nemal vziať na ruky. Možno by to nebol až taký zlý nápad, ibaže stále myslel nato jej možné vzpieranie sa. Už teraz si všimol ako sa strhla, keď sa jej dotkol.* Áno, mám rád dážď.* Síce mu ani slnko nevadilo, bola to zmena, ktorú celkom aj uvítal. Bola to jednoducho dovolenka ako sa patrí. I keď ani takému dažďu by sa bol potešil.* Prečo sa ma to pýtaš?* Bola azda za tou naoko jednoduchou otázkou i hlbšia pointa? Ak áno, rád by ju vedel. Chcela zistiť, či majú spolu niečo spoločné? Moc dobre vedel, že ona dážď doslova milovala. Prekvapivo o nej toho vedel naozaj dosť, len to tiež nemuseli všetci vedieť.* Budem ťa čakať. Dobre že viem o tvojom príchode. Nerád by som ťa prekvapil svojou nahotou.* Potmehúdsky sa usmial a pritom si zahryzol do spodnej pery, aby sa nezačal chichúňať. Tak schválne si pozrie, či za ním večer naozaj príde. A o to viacej, či si niečo so sebou donesie. O použití možnej zbrane sa však tak nebál.*

Yunna

*Nečakala, že by ju tam bol niekto vymákol. No očividne sa prerátala, lebo ani tam tak dlho nesedela a nesmoklila, keď začula Bezmenného hlas. Rýchlo si začala utierať oči rukami, len on ju pevne objal a tak si oprela tvár o jeho hruď, aby ju nemohol nikto vidieť a pobudla tak až kým sa úplne neupokojila.* Prepáč. Nechcela som, aby ma niekto takto videl a už vonkoncom nie ty.* Hlasno smrkla.* Ale Blake a môj otec sú takí hlupáci! Najradšej by som sa na nich oboch vykašľala a odišla odtiaľto.* Hundrala si to skôr popod nos, lebo nič neobjasnila a tak jej slová sotva mohli dávať zmysel.* Vieš čo si na nás vymyslel otec? Povedal Blakeovi, aby urobil, či doniesol niečo, čo sa bude považovať za prejav jeho lásky ku mne. Koľká irónia, keď o láske nemôže byť ani reči.. Má nato tri dni, ibaže ide o to, že ak jeho dôkaz nebude pre Necra dostatočný,...* Hlas sa jej zasekol niekde na polceste von.* Jedného muža raz dali rozdupať zaživa koňom..* Hlas sa jej lámal a bol chrapľavý.* Najviac ma mrzí, že Blake si myslí, že by som mohla byť rada, keď by sa s ním bol Necro porátal.* Už skončila. Nemala sily sa ešte k tomu vyjadrovať. Obaja boli somári a stála si za tým.*

Vanille

*Znovu sa pohli a ona na okamih spozorovala jeho pohľad k nohám. Sama na ne na pár sekúnd pozrela, no po tráve sa nešlo zle. Občas síce cítila že jej po nich prešiel nejaký chrobák, no našťastie ju nič nepoštípalo a ani terén nebol taký zlý, aby cítila bolesť. Oškrela si ich len vtedy, keď bežala za ním po tých ostrých šutroch, no nejako si to už potom ani nevšímala. I teraz na jeho pohľad nepovedala nič, pretože dostala odpoveď na svoju otázku a aj otázku prečo sa pýtala. Chcelo to zo seba dostať odpoveď, ktorú si ani nebola istá ako mala dostať von.* Chcela by som sa prvý raz milovať na daždi. *Odvetila napokon bez zbytočných rozpakov. I preto sa ho pýtala aký mal postoj k dažďu, jednoducho bolo síce pekné že chcela, no vzhľadom že to nebolo len o nej to vždy mohlo ostať len pri chcení.* Veru, dobre že vieš. Dnes už bolo nahoty akurát dosť aj keď, už som ťa predsa vyzlečeného videla. *Poznamenala s úškrnom, aj keď to nemala byť výzva aby sa to teraz opakovalo. Len taká poznámočka. I to ho nevidela nahého vlastne tak úplne, len z diaľky keď boli v jazere a on bol na svojom koňovi.*

Bezmenný

*Nechal ju upokojiť sa na jeho hrudi, len privrel oči a spokojne vnímal jej blízkosť, občas ju pohladkal podvedome po vlasoch, no inak sa nenechal uniesť. Nechcel ju od seba odplašiť a veľmi dobre si spomínal na slová Vanille, ktorá mu jasne vtedy podčiarkla pár drobností. Nie Bezmenný bol ten čo sa mal venovať Yunne, ona patrila k Blakovi a on s tým nemohol nič robiť.* No tak si spravme výletík keď by si najradšej niekam išla. *Navrhol a nevšímal si poznámku o tom, že nechcela, aby ju tam videl on. On bol rád že ju tam stretol a mohol byť pri nej.* Ja som ti hovoril že Blake je hlupák. *Poznamenal len tak mimochodom. On sa ho teda zastávať nemienil a nemienil ho ani obhajovať.* Ja by som ti doniesol nádobku zo skla do ktorej by som ti napustil slnečné lúče, aby si si ju položila na nočný stolík a mala kúsok domova stále v tom našom upršanom počasí. *Najradšej by si bol jednu struhol za to, že to vyslovil nahlas, no bolo to už vonku a tak len zostal tak ako bol, akoby to bola len prostá poznámka a nič viac, nič hlbšie.*

Leo

*Jej priznanie v ňom vzbudilo záujem a zároveň prekvapenie. Takéto si predstavovala naozaj prvé milovanie? Práve v daždi? Síce ho to až tak veľmi neprekvapovalo, predsa len trochu áno. Bol chvíľu ticho, akoby uvažoval čo jej nato povedať. Nezdalo sa mu vhodné tvrdiť, že jej to splní, lebo bolo len na nej koho si na prvýkrát zvolí a vôbec to nemusel byť ani on. Nijako by sa mu nepodarilo zabrániť jej v tom. Preto nevedel nájsť tie správne slová, ktoré by jej mohol povedať. Zaváhal a zahryzol si do spodnej pery. Vážne netušil čo mal v takej chvíli zo seba dostať.* Nuž, pekná predstava. Môžem ti len sľúbiť, že ak tvoje prvýkrát bude naozaj na mne, tak ti tento sen splním.* Asi to neboli správne slová.* Nechcem ti ubližovať, ani na teba tlačiť. Keď už sa máme stať manželmi, chcem ťa urobiť, ak sa to bude dať, šťastnou.* Dnes bol teda úprimnosť jedna radosť. Sám nemohol uveriť tomu čo všetko jej hovoril a že nič z toho neboli lži. Ešte sa s ňou takto otvorene doposiaľ nerozprával. Mohol to brať ako nejaký posun, no pre istotu sa radšej nenádejal.* Neboj sa, mojej nahoty si ešte užiješ.* Zasmial sa pri jej slovách a veselo pokrútil hlavou. Bolo to fajn takto sa doberať, lebo konečne sa nedalo povedať, že by sa boli urážali. A zatiaľ sa ani nepohádali. Ich osobný rekord.*

Vanille

*Mala pocit že bol trošku prekvapený. Nemohla si jednoducho ale pomôcť, milovala dážď a nie všetky dažde boli studené aby sa mala cítiť nepríjemne. Naopak voda ju upokojovala keď sa cítila v strese alebo nesvoja a mala pocit, že práve vtedy sa to mohlo naozaj hodiť. Akurát jeho slová ju zachmúrili. Pokrčila čelom po jeho vete no nepovedala nič. Hovoril to tak, akoby sa mala pred svadbou s niekým vyspať. Naozaj mal ten pocit, že by to bola urobila. Niežeby predtým neuvažovala nad takými vecami, keď sa o tom rozprávala so Sallym a on jej prechádzal rukami po stehnách, no keby aj žil, nikdy by mu to nespravila. Iba čo by mu ublížila keby sa medzi nimi niečo stalo a ona by sa potom vydala za niekoho iného.* Pri mojom otcovi je šťastie len pojem Leo. *Niežeby sa pred odchodom cítila nešťastná, aspoň predtým než sa zomleli všetky tie veci, no stále tam bol ten výkričník nad hlavami a nepekné spomienky ktoré mala.* No asi áno. *Odvetila zamyslene a preskočila polámané konáre, ktoré sa jej plietli pod nohy.*

Yunna

*Návrh na výlet ani takým zlým nebol. Možno by sa mohla na tie tri dni vypariť. I tak by si to asi nebol nikto všimol. Iba pár osôb áno, ale i tak by jej na tom nebolo záležalo. Takže i preto tú myšlienku vôbec nebola zamietla. Dokonca ako tak nato viac a viac myslela, bola si istejšia, že to bol dobrý nápad.* Máš pravdu. Poďme odtiaľto preč. O Vanille sa Gabriel a jeho bojovníci postarajú. Blake nech si robí čo chce.* Nič mu dokonca nepovedala nato, že je Blake hlupák. Teraz by s ním bola asi súhlasila, i keď také slová hovoriť sa nepatrilo. Nie od nej ako jeho manželky. Preto to len mlčky akceptovala a nijako sa k tomu nevyjadrila. Ibaže to ako rozprával o svetle a o tom, aby mala kus domova v daždi ju natoľko dojalo, že sa od neho len odtiahla, aby sa mu mohla zadívať do kapucne, presne tam kde mala byť jeho tvár. To čo jej povedal bolo neskutočne krásne a nevedela čo mala nato povedať. Tá predstava bola prenádherná. I keby v tej fľaši mali byť svätojánske mušky.* To by si pre mňa vážne urobil?* Bola to hlavne rečnícka otázka na ktorú odpoveď nepotrebovala.* Ďakujem.* Naklonila sa k nemu a kúsok mu odtiahla kapucňu len natoľko, aby odhalila líce s jemným strniskom a dala mu naň pusu.* Nachystám nám všetko potrebné pre výlet, dobre? O chvíľu za tebou prídem do domu.* Ak mali vyraziť tak hneď, len aby nešli príliš neskoro. I tak sa o pár hodín malo pomaly začať stmievať, takže bol čas vypadnúť.*

Leo

*Bol si istý, že povedal niečo zle. Odvetila mu len skromne, možno trochu stroho. Akoby bol povedal niečo čo nemal, preto sa zarazil a skúmavo sa na ňu zadíval.* Povedal som niečo zlé, Vanille?* Chvíľu musel uvažovať po ktorých jeho slovách tak sklesla, keď si uvedomil, že jej naznačil, že on by nemusel byť jej prvý. Znova si ťažko vzdychol. Potreboval by manuál na rozhovor so ženami, lebo nič takéto jej naznačiť nechcel.* Vanille. Zle som sa vyjadril, prepáč.* Ukazovákom sa poškrabkal po čele.* Ja som ti len chcel naznačiť, že ak by nato prišlo a ty by si sa rozhodla stráviť noc s niekým iným, nevyčítal by som ti to. Určite nie, ak by to bolo z lásky k tomu mužovi.* Zvláštne, že on jej chcel hovoriť o láske, keď ju sám nikdy nezažil, ani ju nehľadal. Vedel však čo robila s ľuďmi keď boli zamilovaní, takže aj preto by jej potencionálnu neveru bol prežil.* Navyše, keď sme pri tom šťastí. Nezabúdaj, že akonáhle sa vydáš, Uretanova pôsobnosť na teba stratí akúkoľvek moc. Budeš voľná.* A on sa pokúsi urobiť všetko preto aby bola šťastná. I keď bolo otázne ako, keď jeho práca si vyžadovala väčšinu času zo dňa. No Uretan mu predsa sľúbil voľno, tak si ho hodlal i užiť.*