ASALA- časť Mare Imbrium

Bezmenný

*Nezamietla to. Návrh výletu. Jedna jeho časť sa naozaj potešila, druhá si ihneď nadávala, že čo to stváral. Mal by sa od nej držať ďalej. Nie vlastne nemal, prečo by mal? Nerobil vlastne nič zlé, aspoň dúfal. Dúfal, že keby vedela pravdu, nehnevala by sa preto. Naozaj v tú dúfal.* No...*Viditeľne nečakala na svoju otázku odpoveď, takže nebol nútený nejako to zahovárať. Keď však natiahla ruky ku kapucni, ihneď jednu svoju pridvihol, akoby jej v tom chcel zabrániť, no len čo si uvedomil že mu ju nechcela dať dole, len ju spustil zase tam kde bola. Pod dotykom jej pier privrel oči, čo vidieť nemohla a cítil sa nesvoj. Radšej nechcel uvažovať kam sa to dostal a ako sa do takejto fázy dostal.* Počkám ťa teda spolu s Wabim tam. *Netušil či zoberie i Wabiho, nechcel ho namáhať keď bol zranený a netušil kam presne chceli ísť na výlet. V jeho prípade sa nedalo nič plánovať, keď to tam ešte nepoznal, no hádam už len niečo mohli vymyslieť. Nie moc nadšene ju pustil a vstal, aby mohla vstať i ona a ešte posledný raz jej prešiel rukou po ružových dlhých vlasoch.*

Vanille

*Ona mu vážne nerozumela. Nech sa snažila akokoľvek, zjavne to predsa len bolo mimo jej chápania, to čo jej práve teraz povedal.* Nemusíš sa mi ospravedlňovať, len ti nerozumiem. *Povedala tichým hlasom a aby pochopil o čom hovorila, pokračovala.* Predtým, povedal si mi čo si nepraješ a jedna z vecí bola len samotný pobyt na posteli so Sallym. A teraz mi hovoríš, že keby som sa rozhodla stráviť s noc s niekým iným, nevyčítal by si mi to. *Bola už celá stratená z toho. Ževraj ženy boli komplikované ale čo potom muži? Horšie než skladačka.* A neurobila by som to aj tak. Ublížila by som sebe, jemu. Milovala by som sa s ním a potom ho nechala dívať, ako sa vydám za niekoho iného, s kým budem zvyšok života tráviť noci. Bolo by to kruté. *Vyslovila nahlas nedávne myšlienky a sťažka preglgla. Sama by to potom nedokázala, tváriť sa že sa nič nestalo. Žiť v manželstve s niekým iným a dovoliť mu, aby sa jej dotýkal.* Som jeho dcéra, nikdy mi nedá pokoj. V spomienkach ani v prítomnosti. *Ťažko sa jej to vysvetľovalo a ani to nechcela rozoberať a na nič spomínať. Minulosť mala ostať minulosťou pekne za zavretými dverami.*

Yunna

*Nasledovala jeho príklad a postavila sa. Usmiala sa, keď ju tam pohladil po vlasoch a na chvíľu mu prikryla jeho ruku tou svojou drobnou.* Ďakujem, že si tu vždy keď potrebujem.* Šepla a o chvíľu sa celkom stratila v jaskyniach. Dva silné kone im nechala nachystať a skôr než si vybehla ešte do izby po cestovný plášť, vyhľadala Sigourney, aby jej dala bližšie informácie potrebné pre dni, v ktoré tam nemali byť. Ešte dnes sa dostanú len po malú jaskyňu v lesoch, niekde na polceste za ich cieľom. No darmo, neskoro si zmysleli, že pôjdu preč, hoci jej to ani trochu nevadilo.
Pripravená na cestu, nasadla na sivého grošovaného koňa a do rúk vzala i opraty hnedého grošáčika. Rozhodla sa, že Kirin musel ostať doma, takže nič iné ako kone im neostávalo. Navyše Wabi bol zranený a nepredpokladala, že by ho bol bral Bezmenný s nimi. Veď to už nebolo také ťažké nechať koňa pri doma. Sigourney tam zajtra i tak pôjde pozrieť Wabiho ak ho nechajú doma. Biely grošák s hnedým v pätách rýchlo vyrazil z jaskýň, nikoho a nič si nevšímala a koňa zastavila až pred domom, kde prudko zahrabal kopytami do zeme. Neschádzala z neho, len čakala kedy vyjde z domu i Bezmenný.*

Leo

*Aj celkom rozumel jej zmätenosti. Bola na mieste, len on zase nepovedal všetko čo mal.* Ja by som len nechcel, aby sa to dozvedel niekto ďalší, Vanille. Ach, ono je zložité vysvetliť ti to..* Vzdychol si a pri jej slovách len súhlasne kývol hlavou. Áno, súhlasil s tým, že to bolo len zraňujúce, keby sa bola vyspala s niekým koho milovala a potom by sa vydala práve za neho. Nepáčilo sa mu v akej polohe bol. On bol tým zlým múrom, ktorý sa nedal zbúrať, ani zničiť a tobôž nie prekročiť. Do tej pozície ho postavil Uretan a on ho zato ešte viacej neznášal.* Tvoj otec ťa síce bude naďalej otravovať v myšlienkach a bude síce rovnako sprostý a bude hovoriť oplzlosti a vyrývať, ale nedovolím, aby ti ublížil.* Už nikdy na ňu nevztiahne ruku ináč by z toho vyvodil následky a postaral by sa o to, aby si nabudúce rozmyslel, či bude mlátiť jeho ženu. Všimol si ako vystúpili z lesa a ocitli sa neďaleko jaskýň. Neďaleko pred nimi si všimol skupinku Bratov. Tí si ich všimli zaiste tiež a preto k nim rýchlo vykročili. Leo ešte chcel využiť poslednú chvíľu s Vanille. Náhlivo sa k nej obrátil a znova ju pohladil po líci. So zvláštne smutným pohľadom sa na ňu zadíval.* Kiežby si ma mohla milovať, Vanille. Všetko by bolo omnoho ľahšie.* Bol si tým istý, ibaže Vanille ho nikdy milovať ani len nebude, takže to bolo i tak jedno. Rýchlo ju pustil a jednoducho odišiel. Prechádzajúc popri Bratoch si vyslúžil pár veselých pozdravov, načo ich len odzdravil, no pokračoval smerom do jaskýň.
„No čo, diablica? Pripravená na večeru s nami?“ so smiechom ju pozdravil V a za ním stojaci B, N, U a Z sa vyškierali. Gabriel chýbal.*

Bezmenný

*Nemohol neuvažovať či nerobil chybu, keď sa rozhodol ísť s ňou sám na výlet. Ona nič netušila a jemu neostávalo nič len byť dobrým priateľom, ktorý ako povedala je tam pre ňu vždy keď ho potrebovala. Sťažka si vzdychol, prešiel do domčeka kde Wabi len pridvihol hlavu a neobviazaným okom sa na neho zadíval. Jazyk mal vyplazený kvôli teplu, pre ktoré ho ani nešiel privítať. Len si vegetil na zemi.* No čo kamoško, zvládneš to tu bezo mňa nejaký čas? Tá malá sa o teba určite dobre postará čo povieš? *Prihovoril sa mu a pohladil ho po srsti. Veľký jaguár vydal spokojný zvuk a oblizol mu ruku.* Moc ju neplaš. *Dodal a potľapkal ho. Vstal, nalial si do pohára vodu a ešte sa rýchlo napil, kým sa Yunna nevrátil a nezačul ju pred domom. Wabimu venoval ešte jeden pohľad a potom už vyšiel von smerom k voľnému koňovi, ktorého pohladil po srsti a potom na neho nasadol.* Si pripravená Pricneznička? *Usmial sa a neurčito pootáčal hlavu do strán, ani netušiac kadiaľ vlastne idú a hlavne kam.* Myslím že budem mizerný v tomto výlete, lebo naozaj netuším kam to ideme, aj keď som to navrhol. *Priznal veselým hlasom, veď najhoršom len rozbehne koňa a hurá na výlet.*



Vanille

*Muži boli poriadne komplikovaní, aj keď, pre ňu bola väčšina vzťahov s niekým komplikovaná. Asi práve preto, že bola Uretanovou dcérou, ktorá sa ako malá nemala poriadne s kým hrať, vlastný brat ju od nejakého veku z pre ňu nepochopiteľných dôvodov nemal rád. Keď boli menší, hrávali sa spolu a potom sa jedného dňa všetko zmenilo. Boli už starší a ona nikdy nepochopila čo spravila, že mu bola tak ľahostajná. Potom ju Uretan donútil dívať sa na niečo čo nikdy vidieť nechcela a ona sa uzavrela ešte viac. Možno práve v tom čase jej začalo dochádzať, kým v skutočnosti bol jej otec a čo sa to v jaskyniach dialo. Prestala počúvať príkazy pestúnky a každého kto jej tvrdil že mala byť poslušným dievčatkom a robila si čo chcela. V jaskyniach nebola viac než musela a asi aj preto zablúdila k šelmám a k Sallymu, jedinej dobrej veci ktorá z toho všetkého vyplynula. Neprotirečila mu, keď hovoril že nedovolí aby jej ublížil, jej vnútro pri tom cítilo niečo zvláštne, no nepovedala nič, len zamyslene kráčala dopredu, až kým nepovedal, čo by si prial. Alebo nie prial, ale akoby to bolo oveľa ľahšie.* Láska ktorá by mi nebola opätovaná by ma robila aj tak len nešťastnou. *A možno nie. Nebola si istá, v podstate keby sa to bolo stalo tak by pri nej bol, aj keď by určite cítila ten rozdiel v citoch. Pred jeho rukou tentoraz necukla len ostala stáť. Zaregistrovala že sa k ním rútia Bratia a tušila, že Leo sa pri nich nechystal zotrvať. Preto ho ani neskúšala zastaviť ho, len ho chvíľu sledovala ako kráčal preč a potom otočila zrak k nim. Prebehla im po tvárach a dobre vedela kto chýbal.* Nie tak úplne chlapci. *Odvetila ešte trochu zamyslene a nevedela na ktorého sa obrátiť.* Ehm...chcela by som vás o čosi poprosiť. Nemohol by jeden z vás nájsť Gabriela a povedať mu že je to vporiadku? *Nechcela konkretizovať, no nechcela aby mal výčitky preto čo sa tam stalo.* A potrebovala by som topánočky...*Dodala potichu a pozrela na svoje bosé nohy, na terén ktorý bol pred ňou a na ten, čo bol v jaskyniach. Tam by to už nešlo ako po mäkkej tráve. Uprela na nich pohľad v ktorom sa skrývala prosba.*

Yunna

*Nemusela čakať dlho, jej sivák nadšene a zároveň nedočkavo prešľapoval na mieste a ona sa ho ani nesnažila upokojiť. I ona bola nedočkavá. * Ako sa má Wabi?* Spýtala sa ho hneď ako vyšiel z domcu a prešiel ku koňovi. Pohodila mu opraty, ktoré dovtedy držala a sivák radostne znova prekročil do strany. Musela ho pevne držať, aby sa hneď nerozbehol preč a na perách jej pohrával radostný úsmev. Mala právo ísť s iným mužom preč. Nikto jej to nemohol zakázať, ani otec a ten už vonkoncom. Povedala mu, že bude s Blakeom tráviť noci, ale bolo to len preto, že ho chcela nahnevať. Po tom čo si od manžela vypočula, by za ním veru v noci neprišla, i keby sa mala zobudiť s krikom a plačom, celá chvejúc sa a cítiac na svojej pokožke dotyky Uretana. Nešla by za ním, lebo je tvrdohlavá mulica a dokonca by bola zadala na dvere závoru, aby sa k nej nebol dostal ak by ju bol náhodou počul. Nie, nedovolila by mu to. A teraz len úprimne dúfala, že Bezmenný nebude mať s ňou starosti.* Ja som pripravená vždy, len či ty si.* Obrátila koňa tvárou k nemu a hravo sa na neho zazubila.* V tom prípade, poďme len rovno za nosom a niekam sa už hádam dostaneme.* Postavila sa vedľa neho a pohla koňa tak, aby drgli do toho jeho a so smiechom sa rozbehli. Pomedzi stromy bola cesta náročnejšia ako po obyčajnej vyšľapanej cestičke a oni po takej išli len chvíľu. A hlavne vďaka rýchlemu tempu Yunna necítila teplo, len nateraz príjemný chlad. A bolo to i tým, že na večer ubúdalo teplo ako na púšti, takže noci boli dosť studené, pre ňu určite i keď pre Iridiánov asi nie, čo mohlo byť plus pre Bezmenného. Blízko ich prvého cieľa začala spomaľovať až napokon sivák prešiel do kroku. Bol celý spenený a rýchlo dýchal, ale očividne bol rád, lebo neprestal poskakovať tým svojim hravým krokom.* Povieš mi už ako sa voláš? Nepáči sa mi volať ťa stále Bezmenný.

Bratia (V, B, N, U, Z)

*Leo okolo nich len tak obišiel. Očividne nejavil žiadny záujem o to tráviť s nimi trochu viac času. Bola to škoda, i jeho si mohli vyskúšať v boji. Aspoň V by rád určite. Možno ho neskôr o to poprosí, pochybuje, že by bol taký zbabelec a odmietol by ho. No ale to bolo nabudúce. Teraz ich malá diablica bola len ich a oni jej ráčili ukázať, že mohla byť len rada, že má toľkých schopných chlapov pri sebe. Čertovsky sa na ňu zaškeril, diabolské ohníčky mu len tak hrali z očí a za sebou počul ako sa N zachechtal a tak i Z. B sa len obrátil a odišiel.
„Idem za Gabrielom.“ Zahundral popod nos a ostatní si ho ani len nevšímali. Zvyšní štyria bratia sa na Vanille pozerali akoby bola ich večerou. Lačne. V k nej pohotovo pristúpil a vzal ju na ruky.
„Načo by ti boli topánočky, princeznička, keď máš nás tu?“ uškrnul sa na ňu a vykročil rázne k jaskyniam. Bratia ich sprevádzali v hlasnom smiechu a N niečo práve náramne vtipné povedal Z, lebo obidvaja vypukli v hurónsky smiech až sa to len tak ozývalo jaskyňami.
„Dúfam, že sa ti dobre vegetí v mojej náruči, lebo by som sa náhodou mohol uraziť.“ Nadhodil V a úškrn mu z pier neschádzal.
„Na tvojom mieste strašne klamem, lebo ťa predhodí Z a ten takú hebučkú, chlpatučkú hruď nemá, ako V.“ Zapojil sa N a stále sa smial. V však smiech prešiel. Obrátil sa k nemu s oblčiacimi očami.
„Moja hruď nie je chlpatá, ty somár! Však vidíš, že nemám ani jeden chĺpok. Však, princeznička?“ Ibaže jeho otázka ani nepotrebovala odpoveď.
„No to určite. Chlpatý ako gorila. Možno i Uretan je tak moc zarastený a to by nám mohla povedať práve tvoja princeznička v náruči.“ Nedal sa N. Z Bratov vyzeral najmladšie a preto keď si ústa pustil na špacír, vždy to dopadlo tak ako teraz. V len zúrivo urobil krok k nemu a keď videl, že zastrašovanie nemalo žiaden význam, hodil Vanille priamo Z do náruče a nadávajúc sa pustil za N. Z len šokovane stál, strnulo ju držal akoby ona bola niečo ble, ale nepustil ju.
„Neznášam keď to robia.“ Zašomral a U sa len zaškeril. U vykročil smerom kde chlapi zmizli a Z napokon kráčal stále tým istým smerom, kde mali večerať.
„Na ich správanie si možno raz zvykneš. N vždy rýpe do V a ten sa nechá tak ľahko vytočiť, že sa niekde pekne poklčkujú a potom prídu akoby sa nič nedialo. Je to obyčajná reťazová reakcia. V vytáča B, N vytáča V, U vytáča N, ja vytáčam U a my všetci spolu vytáčame Gabriela.“ Jeho hlas znel možno odmerane, lebo on a ženy to bolo viac ako moc zlé, ale snažil sa aspoň nateraz krotiť a nebyť zlý aspoň k Vanille, keď už ju niesol.*

Bezmenný

*Po jej otázke k nej pootočil hlavu a pokrčil ramenami.* Drichme alebo len tak polihuje. Myslím že až na to teplo mu je celkom dobre. *Predsa len, jaguár nebol stvorený do takéhoto prostredia, aj keď si samozrejme ako tak privykol. Celý život by tam nedokázal prežiť, no ten čas čo tam mali byť to pre neho nebol nijaký väčší problém, ktorý by mu mal uškodiť inak než lenivosťou zdvihnúť zadok.* V tom prípade hor sa na výlet. *Odvetil veselým hlasom a popohnal koňa. Bolo to príjemné, cválať si a tak cítiť ako tak chladnejší vzduch na pokožke, ktorý bol príjemnou zmenou, hlavne keď mal na sebe tú kapucňu. Uvažoval aké chladné boli ich noci a či sa bude cítiť aspoň trošku ako doma, alebo či jej nebude teraz zima. Nepýtal sa ale, povedal si, že veď uvidí. Keď spomaľovali, sám spomalil a kráčal vedľa nej. Začal by možno nejaký rozhovor, no padla otázka ktorá ho na hodnú chvíľu umlčala. Niežeby jej neveril a myslel si že vytára jeho meno keby jej ho povedal, no mal iné dôvody, ktoré jej mienil aj povedať. Okrem toho, nechcel aby niekto vedel kým je, ani ona ani Vanille. Mal svoje dôvody, bolo to lepšie aj pre ne, bolo to bezpečnejšie.* Dôverujem ti Princezná, ale nemôžem ti povedať svoje meno. Môžeš ma volať akokoľvek chceš, no moje meno nie je moc ojedinelé v jaskyniach a skôr či neskôr by si potom zistila kým som alebo ma našla. Je lepšie keď nevieš kým som, oveľa lepšie. Prepáč. *Nechcel sa jej dotknúť a bolo to cítiť z jeho hlasu, no ani to čo chcela vedieť jej povedať nemohol. Mohla mu dať meno aké sa jej páčilo, reagoval by naň, no to skutočné jej povedať nemohol. Keby nejaké vyslovil, musel by jej klamať. V tom sa ale zarazil a otočil k nej hlavu.* Keby ti ho poviem, musela by si si ho aj tak nechať pre seba. Nevysloviť ho pred nikým a hlavne nie pred Vanille. Obávam sa, že ona by si spomenula kto som. *Nebol si síce istý či by si spomenula, no nemohol riskovať.*




Vanille

Vďaka. *Zavolala za mužom, ktorého si pamätala ako B. Z toľkých mien mala ešte trošku guláš, no skoro u všetkých si bola istá ktorý je ktorý, len pri niektorých musela chvíľku uvažovať. Kým mala hlavu otočenú, ani si neuvedomila a ocitla sa v náručí V. Niežeby sa sťažovala na taký luxus byť nosenou, no topánky si beztak musela zohnať. * Tie topánočky mi bude aj tak treba, nebude ma predsa nosiť celý zvyšok dňa. *Zasmiala sa a po jeho poznámke o vegete v jeho náručí sa uškrnula. Samozrejme že sa mu nemienila sťažovať, aj keď ostatní sa viditeľne rozhodli, že si ho mienili doberať a on sa dal veľmi, naozaj veľmi ľahko vytočiť.* Verte mi, môjho otca by ste vidieť nechceli a už vôbec nie či je zarastený. *Až sa jej zdvíhal žalúdok pri spomienke na svojho otca a to čo už mala možnosť vidieť. Toto naozaj nebola dobrá téma pred jedením. Zjavne to bola posledná kvapôčka aj pre V, keďže sa ocitla zase v inej náručí, ktorá z jej príchodu vôbec nevyzerala nadšene.* Môžeš ma položiť, prejdem to aj sama. *Poznamenala keď videla jeho výraz. Keď začal rozprávať kto koho vytáčal, rýchlo si to snažila predstaviť aby si to pamätala, no bola si istá, že o chvíľu v tom mala mať chaos.* Akurát B nevytáča žiadneho z vás. *Zamyslela sa, keď nerátala Gabriela, ktorého ževraj vytáčali všetci.* A ako zvyknete vytáčať Gabriela? Vyzerá na riadneho srandistu aby ho vytočili poznámky k jeho chlpatej či nechlpatej hrudi. *Ona ale vedela čím do neho mohla rýpať. Akurát to zase nemienila robiť moc verejne.*

Yunna

*Nečakala, že by jej ho bol povedal, síce áno v hĺbke duše v to veru dúfala. Však išlo len o jediné, aby ho nemusela stále volať Bezmenným. Nepáčilo sa jej to a ani sa jej to pomenovanie k nemu nehodilo. Počúvala ho mlčky a ani ju neurazil, ani nezarmútil. Predsa i s takou odpoveďou počítala.* Rozumiem.* Povedala potichu. Možno pôsobila dojmom, že bola smutná, len sa nad niečím zamyslela. Ak jej nemohol ani povedať svoje meno, potom jeho tajomstvo muselo byť väčšie než si vedela predstaviť. Fakt, že nesmela vidieť jeho tvár celkom rozumela. Síce nie tak úplne, ale akceptovala to a možno tomu i nakoniec rozumela aj keď rada by konečne videla tvár muža s ktorým trávila tak veľa času.* Ja by som tvoje meno nikomu nebola povedala, to nie, a oslovovala by som ťa len osamote, ale keď nemôžeš, tak tomu rozumiem.* Obrátila tvár k nemu a pousmiala sa na neho. Jaskyňa v ktorej mali prenocovať už nebola ďaleko. Museli len trochu vystúpiť vyššie, kde sa skrýval vchod do nej, tam boli deky, iné prikrývky, sušené jedlo, ktoré sa nekazilo a tým pádom sa tam mohlo skladovať dlhšie než iné jedlo, i zásoby vody.* A tak mi povedz aké meno sa ti páči? Keď ťa nemôžem volať tvojim pravým, aspoň mi povedz ako by sa ti páčilo keby som ťa volala.* Netušila aké meno by sa mu hodilo, ani aké by sa mu páčilo, preto výber toho nepravého, už ďalšieho, chcela radšej nechať na ňom. Možno bolo nejaké, ktoré by sa mu páčilo. I ona mala ženské mená, ktoré sa jej páčili. Napríklad Sigourney mala pekné meno a aj Vanille. Znelo ako Vanilka a ona mala rada jej chuť. Sladkú a rozlievajúcu sa po jazyku.*

„ Z “

*Nevšímal si jej slová o tom, že ju môže pustiť. To by jej zase neurobil. Možno bol odmeraný, ale neplánoval ju pustiť na zem a ako poznal V, tak ten jej isto tie topánočky neráčil zohnať. Takže slečinke ostávalo nechať sa nimi nosiť ako taká princeznička. (Prečo ako?) A pre neho to žiadna poriadna záťaž ani nebola. Akoby niesol pierko. Veľmi pekné pierko.* B vie tiež vytáčať. Mňa, ale nerobí to často, on je ten z nás, ktorý sa hrá na prudkého intelektuála a preto rýpe do neho len V, lebo jemu je ukradnuté čo si o ňom myslí. Na ceste za vami do jaskýň si to tá dvaja pekne osladili.* Možno mal skôr povedať, že si to osmradili, lebo tak by to bolo výstižnejšie, ale to už bol detail, ktorý rád vynechal. Nechcel ešte aj on V strápňovať.* Jednoducho to máme pekne tak podelené, aby náhodou jeden z nás nebol ukrátený o pekný pocit hnevu. Dokonca dvaja z nás tvoria pár. Skús sa potom niekedy nad tým zamyslieť. Schválne či uhádneš ktorí dvaja sú to.* Zazubil sa škodoradostne. Najlepšie na tom všetkom bolo, že bratia o nich dvoch vedeli, iba zamilovaný pár si myslel, že ich vzťah bol dokonale ukrytý pred zbytočnými pohľadmi Bratov.* Gabriel má tiež svoje slabé miesta na ktoré my vieme zatlačiť a i keď je to smejko, nie vždy je to tak. Hlavne keď si z neho uťahujeme, alebo sa hašteríme a on nemá na nás náladu. Vtedy si to zväčša odserieme.* Nestávalo sa to často, ale už i také situácie boli.* A zase Gabriel vytáča svoje okolie svojou prítomnosťou dosť často. Ešte sa ti nestalo, že svojou nevymáchanou hubou zaťal do živého, alebo furt sa mu ústa nezatvorili a ty si ani nestíhala reagovať nieto ešte vnímať?* Ak by povedala že nie, tak isto by si domyslel svoje i spolu s bratmi a Gabriel by si to vyžral i s úrokmi! Na konci chodby bol vchod do jedálne. Veľká sála v ktorej bolo veľké množstvo stolov a pri nich sediacich ľudí z osady. Jeden väčší stôl bol však prázdny a to bol ten ich. Nevšímal si ani zvedavé pohľady, ktoré sa k nim zdvihli ako prechádzal okolo stolov s Vanille v náruči. Zväčša málokto z tých „obyčajných“ ľudí sa odhodlal prihovoriť im. Považovali ich za hrozbu, za nebezpečných šialencov. A hlavne Z, ktorý z Bratov pôsobil úplne najvražednejšie. Niekde neďaleko nich, pri stole sedel aj Necro, ktorý ich len so záujmom sledoval.*

Bezmenný

*Možno ho chápala, no mal pocit že bola smutná a to ho netešilo. Chvíľku mlčky uvažoval. Nemala ani najmenšieho tušenia čo by sa stalo, keby sa niekedy niekto dozvedel kým bol.* Uretan ma pozná. Ak by vedel kto som, dopadlo by to zle. Veľmi zle. *Povedal po chvíli s hlavou upretou pred seba na terén, po ktorom kone išli. Nemal tušenia čo by sa stalo keby Uretan zistil kto sa mu to prechádzal pod nosom zahalený v tajomstve Bezmenného. A komu vlastne dával všetky veci do rúk, za jeho služby. Keby to bol vedel, odhalil by i jeho plány a všetko, pre čo pre neho robil. Napriek nenávisti ktorú k nemu cítil za to, čo sa stalo v minulosti.* Volám sa Neeley. *Povedal po chvíli a trochu k nej pootočil hlavu, aby na ňu videl. Nedalo sa povedať, žeby sa mu to meno nejako páčilo, no nie všetci mali meno ktoré znelo krásne. Akurát jeho nevýhodou bolo, že ho naozaj nemalo veľa ľudí v jaskyniach. No veril, že Yunna ho nebude skúšať hľadať v jaskyniach, keď jej ho už povedal. Okrem toho to bolo trošku komplikovanejšie, no povedal jej pravdu, nie vymyslené meno. Ostávalo mu len dúfať, že sa to nikdy nedostane nikam mimo nich dvoch, pretože niekedy aj steny mali uši.*

Vanille

*Viditeľne jej teda neostávalo nič iné, len sa nechať niesť, keď už topánky nemala. Vonku to ešte bolo celkom vpohode, no ako vošli do jaskýň, začínala sa cítiť trochu nepríjemne. Nechala to ale zatiaľ tak a radšej počúvala čo rozprával, lebo to bolo hodne zaujímavé. Napríklad to, že dvaja z nich naozaj tvorili pár.* No zjavne ich neuvidím držať sa za ruky čo. *Uškrnula sa a samozrejme si ich teraz mienila viacej všímať, aby na to prišla. Aj keď bola pravda, že ani jeden nevyzeral a nejavil nejaké známky, ktoré by to potvrdzovali. Možno ten fešáčik sa o seba viacej staral, no zatiaľ to len preto nešla súdiť. To že bol na prvý pohľad celkom fešný z neho ešte geja nerobilo. Okrem toho to bolo jedno, akurát to bola výzva prísť nato ktorý to boli.* Dobre, budem si ich všímať a som zvedavá ktorí to sú. Potom ti poviem svoje tipy. *Pritakala, aj keď teraz nad tým nešla hlbšie uvažovať. Predsa len mala dosť času.* No je dosť ukecaný. *Pritakala a pokračovala.* No iba ma pomenoval tak ako ma volal môj kamarát čo zomrel, no o tom vedieť nemohol a celkom chápem prečo to v danej chvíli použil a čo sa týka toho rozprávania, až také strašné to nie je keď sa nastavím na rýchlejšie vnímanie. *Uškrnula sa, predsa len, veď i ona s Yunnou boli celkom utárané ako všetky ženy a rapkali ostošesť.* Och joj, teraz budem vyzerať ako rozmaznaná ženská čo nevie prejsť po svojich...*Zašomrala si potichu, keď vošli do sály, kde mali jesť. Videla ako sa po nich ostatní pozerali a asi by obetovala aj doškriabané nohy než povesť rozmaznaného decka od Uretana.*

Yunna

*Očakávala, že jej začne menovať mená z ktorých si mala vybrať. Už to videla, že nebude vedieť, ona by aj svojmu dieťaťu mala asi problém dať meno. Na toto bola taká nerozhodná, že mená zásadne vyberala so šamankou. Aj keď stretla Kirina a on sa ako malé mláďatko k nej pridružil, zašla za šamankou, ktorá jej povedala akým tvorom bude a aké meno by sa mu hodilo a tak sa stal Kirin Kirinom a veruže to bolo meno ako stvorené pre neho. V ich rodnom jazyku Kirin znamenalo navždy verný a veruže on taký bol. No zaslúžil si oddych a preto ho nateraz nechala doma. I tak, pri šelmách musel ostať niekto koho už poznali a Kirin bol nato ten najvhodnejší. Už jasne si to všimla dolu v stajniach. Navyše sivák na ktorom išla potreboval prevetrať, tak výlet na tri dni vyzeral ako stvorený pre neho.* Vedz, že Uretan je ten posledný komu by som povedala tvoje pravé meno.* Tomu chlapovi by ani neoznámila, že je tehotná. Nesiahal jej ani po členky a bola rozhodnutá tak sa i správať. On nebol jej panovník a neakceptovala by ho ani za svet.* Ani keby mi pohrozil ďalším znásilnením...* šepla už tichšie a sánky sa jej pevne zaťali pri tej spomienke. Ibaže veľmi rýchlo boli zahnané keď napokon jej povedal svoje meno.* Och!* Vyjavene zo seba dostala a len na neho chvíľu civela ako teliatko na nové vráta. Ani si to neuvedomovala, že nič nehovorila a stále na neho civela. Jednoducho ona len nečakala, že jej povie svoje meno.* Nuž.. No, Neeley, ďakujem že si mi ho povedal. Dúfam, že ťa nikdy nesklamem.* Povedala a napokon jej vyjavený výraz zmizol z tváre a zmenil sa na zubatý úsmev. Bola šťastná, že vedela ako sa volal. Neplánovala ho hľadať v jaskyniach, ale keď by sa náhodou bolo niečo dialo, poslala by mu aspoň odkaz, že ho potrebuje vidieť a on by už prišiel vo svojej kapucničke, ale i tak by to nebola robila, pokiaľ by nešlo o život. Potiahla koňa smerom do kopca a zacítila ako zabral na predné nohy a začalo ju pohojdávať v jeho pomalom tempe.*

„ Z “

*Nevšímal si tie pohľady, ktoré k nim zalietavali. Už bol na ne zvyknutý, lebo často sa tak dialo.* O to sa báť nemusíš, že by ťa brali ako rozmaznanú princezničku. Skôr sa obávam, že ťa budú ľutovať, že si v mojej prítomnosti. Ani by ma neprekvapilo keby si mysleli, že som ťa ovalil, znásilnil a teraz nasilu dovliekol.* Prehodil a pozrel sa na misu v ktorej bola hora ovocia a v ďalšej chlieb a posúchy. V ďalších misách bolo mäso, zelenina či rôzne omáčky, ktoré im nachystali ženy. U ostatných stolov boli nachystané rovnaké jedlá, i ovocie, všetko. Všetci jedli rovnaké jedlo, ako rovnocenní. Ibaže u ich stola toho bolo trochu viacej, lebo Bratia jedli naozaj veľa. Aspoň že na obedy nechodili, lebo to by za chvíľu všetci prišli o jedlo. Z sedel akoby sa nič nedialo a zobral si jeden posúch a kus mäsa.* Poriadne sa najedz, aby si nabrala sily a zajtra s nami zvládla ďalší tréning. Večer pôjdeme na program. Pridá sa k nám aj Sigourney a bude sa veru načo pozerať. Nerád by som bol keby si nám pokazila zábavu škvŕkajúcim žalúdkom.* Rýpol do nej a odhryzol si z jedla, ktoré si zobral do rúk. Rozumel tomu, čo mu hovorila o Gabrielovi. Vlastne sa jej podarilo celkom dobre ho vystihnúť. Niekedy asi každý vedel zaťať do živého, zväčša to však bolo náhodou, no aspoň že ona stíhala vnímať. Z väčšinou vždy vypol. A čo sa týkalo jej odhadu na gay dvojicu, nevedel sa dočkať kedy mu povie jej domnienky. Chalani si dávajú poriadny pozor a i im to chvíľu trvalo, ale vyrastali spolu. Ak aj uhádne jedného o tom druhom silno pochyboval. No možno ich všetkých princeznička prekvapí.
Vo vchode do jedálne sa zjavil Gabriel, za ním pokojne idúci B a napokon aj V a N, ktorí sa držali okolo krkov a vyškierali sa jeden na druhého. Ani jeden z mužov si nevšímal pohľady ostatných a tak si mohla Vanille všimnúť, že také zvedavé pohľady sa na nich upierali aj keď ju nikto neniesol na rukách. Gabriel sa usadil vedľa Vanille a rýchlo sa naklonil k jej uchu.* Mrzí ma čo sa stalo. Dúfam, že som ti nespôsobil u Lea problémy.* Síce dala po neho poslať, že je všetko ok, ibaže to bolo iné ako mu to povedať priamo do očí, preto sa chcel presvedčiť o tom, že to nebola len fráza, ale pravda. Nerád by jej spôsobil problémy.* Pozval som našu slečnu na večerný program.* Prehodil Z prežúvajúc a sledoval ako sa i ostatní bratia pustili do jedla. Po druhom boku Vanilly si sadol V a len do nej štuchol, aby ho náhodou neprehliadla.*

Bezmenný

*Najrozumnejšie bolo, aby Uretan netušil, že niekto vedel ako sa volal. Keby sa tak stalo, urobil by všetko preto aby to od danej osoby vedel, urobil by naozaj čokoľvek. Obával sa, že keby nezabralo vyhrážanie znásilnením, vyhrážal by sa jej inak. Popravením Kirina, ublížením niekomu na kom by jej záležalo. Silným jedincom málokedy záležalo na výhražkach ktoré sa týkali ich, nechali sa pomučiť, no keď išlo o osoby ktoré mali radi, tam nastával problém. A on nechcel aby sa niečo stalo. Možno vôbec nebolo rozumné ju a jej blízke osoby takto ohroziť tým, že jej povedal svoje meno. Uretanovi by stačilo jediné počutie a presne by vedel o koho by išlo. Došlo by mu to v priebehu vyslovenia.* Dúfam že ťa táto informácia neohrozí. Ani nikoho na kom ti záleží. *Odvetil a popohnal koňa k nej, aby išli hore kopcom zarovno seba. Chvíľku mlčal, zamyslený nad svojim skutkom a všetkými vecami ktorých sa obával a takto všetko riskoval, no potom to zahnal a pootočil hlavu k nej.* Nebudeš mať problémy u otca že si odišla? Ak nás niekto videl odchádzať...*Posledné po čom túžil bolo narobiť jej problémy u jej otca. Keď si spomenul ako vedel Uretan trestať vlastnú dcéru, nedokázal prejaviť dôveru v toho jej, keď ho nepoznal.*






Vanille

*No to mal potom peknú povesť, keď bolo možné, žeby si mysleli niečo také. Možno by sa mala zľaknúť, no mala pocit, že také reči mohli mať hlavne pre jeho výzor, mohutnú postavu a to, že bol jednoducho jeden z Bratov, skupinky z ktorej mohli mať domáci obavy ak s nimi netrávili čas. Ťažko sa jej to ako nedomácej súdilo, no jej s Bratmi ani s ním zle nebolo.* Sme toho ale stihli, ti poviem. *Pouškrnula sa, akoby nič. Možno by sa mala začať vzpierať nech majú trošku divadla. Alebo nie, to by nebolo moc rozumné, akurát by tomu naozaj verili.* Hm...neboj sa, ja papám dosť. Niekedy viac než dosť. *Odvetila, veru, našťastie mala veľa pohybu i jej dobre spaľovalo, takže sa nemusela brániť nijakému jedlu ani sa obmedzovať a jedla koľko potrebovala. Preto si šikovne nabrala do misky jedlo, keď jej zrak padol na jednu, ktorá sa jej zdala navyše. Priradila ostatné jednotlivým Bratom, no jedna bola navyše. Aj napriek tomu že tam sedela s nimi. Spýtala sa Z komu patrila a dostala odpoveď, ktorá v nej vyvolala ďalšiu otázku.* A prečo tu nie je? *Spýtala sa zamyslene a potom už aj dávala do úst jedlo, aby si náhodou nemyslel, že naozaj nejedla. Lebo ona jedla. Papala tak aby bola sýta, na pomery ich samozrejme jedla málo, no v rámci seba akurát dosť. Ako jedla, videla prichádzať aj ostatných a tak sa usmiala. Na Gabrielove slová pokrútila hlavou a trochu sa naklonila aby mu odpovedala.* Nie, vlastne sme mali asi prvý dlhý rozhovor v ktorom sme po sebe neštekali. *Mohol byť pokojný a jej výraz svedčil o tom že to neboli len plané slová aby bol pokojný.* A ten váš večerný program to tu mávate každý deň? Alebo len v nejaký deň? *Trošku rozprávala s plnými ústami, no hádam jej to odpustia. No takmer jej zabehlo keď do nej z druhej strany šťuchol V. No nebola by to ona, keby mu to nevrátila. Preto jednu ruku stiahla od jedla a tenkým prstom ho šťuchla pekne pod rebrá. Silnejšie, aby to vôbec cítil.*

Yunna

*Zvolila naozaj pomalé tempo. Posledné čo chcela, bolo aby jej kôň ešte zakopol a niečo sa mu stalo.* O to sa nemusíš báť. Nikto sa nedozvie, že to viem.* Bola si tým istá, ani trochu sa neobávala, že by sa jej mohlo niečo stať. Alebo niekomu z jej blízkych. Už len kvôli tomu bola pripravená dať si pozor na jazyk. Aj pred Vanille. Niežeby jej neverila, ale pre prípad, že by ich niekto cudzí začul, čomu sa rozhodne potrebovali vyhnúť obidvaja. Navyše, Uretan jej zobral už všetko čo mohol Viac by sa mu nepodarilo, aj keby urobil čokoľvek ohavné. Pozrela sa na Neeleyho a žiarivo sa na neho usmiala.* O mňa sa nemusíš báť.* Aj keď sa hovorilo, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie, bola si istá, že už aj to horšie by bola zniesla. Už iba pár skokov a boli hore. Pred nimi sa roztvorila čiernota jaskyne do ktorej mali namierené. Yunna sa pomaly zošmykla po ľavom boku svojho koňa a vzala mu vôdzku do rúk.* Dnešnú noc budeme tu.* Pomaly začínalo na krajinu padať šero a oni tam prišli naozaj práve včas.* Myslím, že ak by sa môj otec dozvedel, že som odišla s druhým mužom preč a neukážem sa doma tri dni, tak by sa len opil od radosti, že som sa vykašľala na Uretanovho syna. Takže sa nemáš čoho obávať. A Blake? Ten má zakázané ma za tie tri dni kontaktovať, takže si to povedzme na rovinu. Obom je ukradnuté s kým som a kde som.* U nich to nebolo také strohé čo sa týkalo ponímania manželstva a nevery. Navyše u nich si každý zvykol, že Necrove deti si vždy robili čo chceli a nedbali ani na morálne zábrany, ktoré by ich mohli dostať do problémov.* Navyše ľudia nevedia, že som vydatá a takto dlho som chodievala často preč.* Možno aj preto mohla predtým odísť do mokrej časti Asaly.*

Bratia

*Akurát sa tak všetci naraz pripojili, keď začuli tú otázku o ich siedmom bratovi. Veru nikomu sa o tom nechcelo rozprávať, ale asi to bolo práve na krku Z, ktorý mu bol pravým bratom, aby povedal prečo nebol s nimi. Hľadel si na dno svojho taniera, keď s hrubým hlasom napokon odvetil.
„Môj brat W, je už na cestách niekoľko mesiacov.“ Nepovedal však hneď všetko naraz. Akoby ostatní, dokonca aj V čakali čo všetko povie a či povie princezničke pravdu. Ibaže on o tom nerád hovoril.
„Nikto nevie kedy sa vráti, preto každý deň je na stole pre neho nachystaná miska.“ Vyzeralo to, že skončil rozprávanie o W, no keď už nikto nečakal, že prehovorí, dodal.
„Umrela mu snúbenica.“ Akoby zaťal do živého. Ostatní Bratia len vydýchli. Marion mali všetci radi a jej smrť prišla rýchlo a nečakane. V deň kedy jej vzdali poslednú úctu, W odišiel. Nechceli však ostať pri tej téme.
„Marion na nás všetkých dáva pozor a obzvlášť na W.“ Prehovoril U. Tváre Bratov sa na neho upreli a nečakane sa roztiahli do úsmevu. Mal pravdu. Gabriel sa preto pokojne vrátil k téme Leo a ostatní chlapi sa pustili do spoločného rozhovoru, ktorý asi dával zmysel len im.
„Som rád, že som ti teda nespôsobil problémy. Nemám totiž pocit, že keby som zašiel za Leom so slovami, že to nemalo nič znamenať, že by mi veril. Vlastne by ani nemal prečo, keďže som pre neho celkom neznámym mužom.“ Naraz stíchol, lebo si všimol ako práve Leo vošiel do jedálne v spoločnosti ženy. Jej bujná hriva voňala hlinou a vo vlasoch mala lístie. Na pohľad vyzerala ako divoška, ale jej pevné a sebavedomé držanie tela, rovný, aristokratický nos a pohľad akoby vedela viac než všetci dokopy, nahováral, že to bola žena, ktorá vedela kde jej je miesto a nikto sa jej nemohol rovnať. V konečnom dôsledku to po istej stráne bola i pravda, lebo Leo išiel v spoločnosti šamanky, ktorá ho vedľa seba viedla a pritom sa ľahko držala jeho pred sebou zdvihnutej ruky, ktorou ju viedol k malému stolu neďaleko Necra, no dosť bokom od ostatných aby sa dalo povedať, že vyčnievala. Gabriel, aj ostatní muži si všimli, že Leo sa na nich pozrel. Obzvlášť dlho spočinul pohľadom práve na Vanille a jeho oči akoby hovorili, že všetko je v poriadku. Bola to len chvíľa, kým okolie vnímalo prichádzajúcu dvojicu. Akonáhle sa usadili a všetko vyzeralo tak, že šamanka naozaj chcela mužovu spoločnosť, sa všetko vrátilo do pôvodných koľají.
„Večerný program sa nedeje vždy. Keďže po večeroch je pre nás už zima, všetko závisí od počasia. Robíme ho iba keď nefúka vietor, čo dnes nebude. Nie je to záležitosť všetkých tu.“ Rukou rozhodil navôkol nich V, keď vysvetľoval Vanille čo je to vlastne ten večerný program. „Robíme si ho iba my, pre seba a pre našu radosť. Kým Yunna neodišla, bývala na ňom s nami. A ešte aj Sigourney. Jej ohňové tance a všeobecne tance, sú jedna báseň.“ Zdalo sa akoby V rozprával doslova zasnene, čo nebola až taká lož, keďže naozaj tance ich dvoch boli to najkrajšie zo dňa na čo sa tešil. Okrem boja so Z počas tréningov.*

Bezmenný

* O ňu sa mal dôvod báť. Okrem toho ho sprevádzali výčitky, že práve on ju doviedol tam kde skončila. Mal dôvody, skutočne mal, no ani len netušil že sa to nakoniec takto zvrtne, že ho malá ružovovláska očarí a on bude cítiť výčitky väčšie, ako keď to pre svoje dôvody spravil. Ťažko mu bolo myslieť nato či by to zmenil, bola to nevyhnutnosť, no aj tak mal výčitky. Nehovoril teda radšej nič, bolo to tak lepšie. Bol beztak strašne rozpoltený. Preto radšej hľadel dopredu a keď uvidel jaskyňu, trošku sa zamračil.* Nebude ti chladno? *On sa začínal cítiť príjemnejšie, čo pre ňu neveštilo nič príjemné.* No neviem či by so mňa bol o moc nadšenejší. *Odvetil a kútiky pier sa mu vykrivili do úsmev.* Tiež nie som chlap, ktorého by chcel vidieť po boku svojej dcéry. *Nehovoril to ale vyčítavo, skôr konštatujúco až pobavene. Predsa len, ako každý, alebo aspoň skoro každý otec chcel pre svoje dievčatko chlapa aký jej mal byť podľa neho hoden. Aj keď, bol vôbec v ponímaní otca nejaký muž hoden dcéry? A v jej prípade jedinej?* Keby mám dcéru, asi si ju strážim ako oko v hlave. *Dodal už naozaj pobavene, aj keď asi by to tak bolo.* U vás nie je nič čoho by si sa musela báť? *U nich bol Uretan. Málokedy boli nejaké zločiny v ľude, ale Uretan...zaujímalo ho, či u nich bolo niečo, čo vzbudzovalo obavy.*





Vanille

*Ako videla ich výrazy, pocítila, že nezačala dobrú debatu. Nechcela načínať niečo čo bolo nepríjemné, nech už dôvody boli akékoľvek, či sa s ním pohádali alebo sa mu niečo stalo alebo...Odpoveď prišla rýchlo, bol na cestách. Lebo mu umrela snúbenica. Akýkoľvek úsmev jej z tváre zmizol, naozaj nechcela načínať niečo takéto. Nemala ale možnosť povedať niečo schopné k tej téme, oni sa rozhovorili a ona sa strácala. Akoby Gabriel vedel že nemala šancu chápať o čom to hovorili, začal sa s ňou rozprávať o Leovi.* Nemusíš sa tým trápiť, napriek tomu ako to vyzeralo, Leo nepotreboval vysvetlenie aby mi veril. Pozná ma. *Celkom dosť. Doplnila si už len v duchu, no nevyslovila to nahlas. Nechcela ani rozprávať o tom o čom sa bavila s ním, aj napriek tomu že si možno uvedomoval, že ich zasnúbenie bolo nie tak úplne normálne.* My o vlku a vlk...*Pohľad jej padol na Lea, ktorý bol v sprievode akejsi ženy. Chvíľku Gabriela nevnímala, len na nich pozerala, očami prebehla po žene, celkom zvedavo a keď pocítila Leov pohľad, len sa mierne pousmiala. Potom sa zase otočila slušne ku Gabrielovi a jej otázka smerovala najprv k žene.* Ktože je tá žena? *Spýtala sa a zároveň sa tešila na ten večerný program. Ich tance sa jej páčili a možno sa tam naozaj niečo z nich aj naučí.* Vaše tance sú úžasné. Aj ten ohnivý, Yunna ho predviedla na svadbe ale aj tie ostatné. Raz som mala možnosť vidieť ich a bolo to fakt úžasné. *Myslela to vážne. Niektorí z dediny možno boli takí že nechceli nič vidieť z iného kmeňa, chceli sa držať svojich tradícií a tak podobne, no ona ich názor nezdielala. Keď to raz bolo pekné, tak to bolo pekné nehľadiac nato, kto to vymyslel.*

Yunna

*Bol k nej taký dobrý a starostlivý, že celkom nerozumela prečo sa k nej správal práve takto dobre. Obišla koňa a prešla k Neeleymu. Položila mu ruku na plece.* Počuj, Neeley, nemusíš sa ku mne správať tak ohľaduplne len pre výčitky svedomia do čoho si ma to namočil.* Usmiala sa na neho.* Som v poriadku a všetko bude v poriadku.* Už dlhšie nato myslela a toto bolo jediné vysvetlenie jeho konania k akému za ten čas dospela.* Síce tunajšie noci sú pre mňa chladné, no prežijem to. Nezabúdaj, že som tu vyrástla.* Stále sa na neho usmievala a chvíľu ani ruku nespúšťala z jeho ramena. Potom si však uvedomila čo urobila a ruku stiahla vedľa tela. Trápnosť situácie, ktorú v tom okamihu pocítila zmizla presne s jeho slovami, že on nebol lepší ako Blake. Yunna sa začala smiať.* No si síce Iridián, ale nie si Uretanov syn, čo je obrovské plus. Mám taký pocit, že pre otca je ktokoľvek lepší ako Uretan, či jeho syn.* Bolo to smutné, lebo práve Uretanov syn sa postaral o to, aby sa jej ten chlípnik druhýkrát nezmocnil a bol to on, vďaka komu mala aspoň trochu pokojnejší spánok.* Keby som ja mala syna, nikdy mu pre ten váš hlúpy rituál nedovolím oženiť sa.* Usmiala sa na neho, pričom ešte aj žmurkla. Žiadna žena nebude hodná jej syna, aby kvôli nej tak trpel a prešiel si tým čo si oni tak zaužívali ako na dennom poriadku. Len dúfala, že nikdy viac sa nebude musieť zúčastniť žiadnej ich svadby. A presne v tej chvíli ako si to pomyslela, spomenula si na Vanille a Lea.* Nie, u nás nie je žiadna hrozba akou je u vás Uretan. Otec je síce prísny a vie byť dokonca zákerný, ale v skutku to je dobrý chlapík, čo má dobré srdce ukryté v pancierovej škatuli a len málokto vie ako prekabátiť zámku k nemu.* Zložila koňovi sedlo a spolu s ním vošla do jaskyne. Delila sa na dve časti, prvá bola určená len pre kone. Tam toho svojho priviazala k drevenému pňu a sedlo uložila vedľa neho. V druhej časti jaskyne bol skromný stôl, lavica, ohnisko s dostatkom suchého dreva a veľká debna v ktorej boli zásoby vody, sušeného jedla a deky.*

Bratia

*Gabriel bol nesmierne rád, že Leo nechcel robiť Vanille problémy, ani že to nebral tak zle ako to vyzeralo. On sám by možno reagoval horšie na svoju milú, keby ju bol našiel takto s nejakým chlapom, vo vode a celkom nahú. No očividne bol Leo väčším chlapom v srdci než sa zdal a zato mal Gabrielov tichý obdiv.
„Vážne som rád.“ Zopakoval s úsmevom a vzal si už štvrtý posúch. Jedlo na ich stole rýchlo ubúdalo a všetci ešte stále jedli. Zväčša sa stávalo, že nikdy nič neostalo po nich pri stole. Keď bývali všetci siedmi, tak nikdy. Ako s nimi nebol W, niekedy sa stalo, že niečo ešte zostalo.
Všetci Bratia spozorneli, keď počuli jej otázku o tej žene. Ani jeden z nich si nebol istý tým, čo za odpoveď dostane.*
„To je šamanka.“ Odpovedal s plnými ústami V, takže mu bolo ťažké rozumieť.
„Stala sa ňou iba pred týždňom. Stará poslala Yunnu do vášho kraja, keď umierala po nejaký kvet. Ibaže umrela už deň po tom, čo Yunna odišla. Nová šamanka,“ rozprával B a kývol smerom k žene, ktorá sedela oproti Leovi a očividne si jedlo naozaj vychutnávala ako pravý labužník, „sa svojej práce ujala zodpovedne. Jedni hovoria až priveľmi a dokonca sa šepká, že hľadá svojho guru.“
Bratia iba súhlasne prikývli na jeho slová, aj oni to počuli, takže na tom asi mohlo byť niečo pravdy. V, už s menej plnými ústami, dopovedal to čo vysvetlil B. „Hľadá si manžela a povedal by som, že má zálusk na tvojho kamoša.“ Nikto z Bratov si nevšimol Gabrielov výraz v tvári. Prekvapený, ale zároveň potvrdzujúci ich slová. Podľa toho čo teraz videl, dalo sa povedať, že asi všetci majú pravdu v tom čo hovorili. V sa len však zarehnil a obrátil pozornosť zase na seba.
„Viem si predstaviť, že ťa Yunna zaujala keď si ju videla tancovať. Ona a Sigourney vždy trénovali s nami, čiže sú v tom najlepšie. My Bratia totiž tiež vieme krútiť ohňami, nie síce tancovať, ale cvičiť s nimi zvládame a predsa len, sme muži, máme viac sily a vieme nimi krútiť rýchlejšie.“ Možno dnes nahovoria i Z aby sa predviedol, aj keď ako ho poznal, skôr nie ako áno.
„Možno by nebol zlý nápad zavolať aj Lea a vytrhnúť ho zo spárov tej čarodejnice, čo povieš?“ Zašepkal Gabriel tesne pri uchu Vanille a dal si pozor, aby ho nepočul nikto ďalší, hoci keď sa pozrel smerom k stolu šamanky a Lea, dívala sa priamo na neho.*

Bezmenný

* Akoby mu videla do časti jeho hlavy. No naozaj len časti, lebo inak by vedela, že nielen výčitky boli v jeho správaní. On sa k nej chcel správať dobre, nie pre výčitky. Výčitky síce mal, no nekonal na základe nich. Len dúfal, že Vanille neprezradí Yunne pravé dôvody. Nechcel aby sa stránila jeho spoločnosti, moc dobre si uvedomoval, že bola vydatá za Blaka a že on jej toho veľa tajil.* Mám síce výčitky ale aj keby ich nemám, moje správanie by bolo rovnaké. Nesúvisí to s tým. Hádam si myslíš že keby ťa sem dovliekol niekto iný, by som na teba zazeral akoby si mi zjedla večeru? *Zazubil sa na ňu a prikývol. Mala pravdu, vyrastala tam, takže bola určite zvyknutá. O tom že bol Iridián a nie Uretanov syn, nato nepovedal nič, veď čo by povedal. Keby jej otec poznal celú pravdu, skončil by bez hlavy. Nepochybne.* Je to chvíľa bolesti Yunna, ktorú keď pre ženu pretrpíš, Bohovia zaženú. Aj keď máš pravdu, neviem kto také somariny vymyslel. *Poznamenal s jemným úsmevom. Mnohí muži sa preto nechceli ženiť, alebo sa práve tej časti obávali. Nejeden statný muž to nevydržal, prejsť po žeravých uhlíkoch a aj keď ich zato mnohí zavrhli, bolo to kruté.* Ty ako jeho jediná dcéra poznáš cestičky k nemu čo. *Podpichol ju, zliezol z koňa a ťahal ho smerom, ktorým išla i Yunna. Nasledoval ju i do druhej miestnosti, jaskyne, ktorá bola tiež pripravená ako tie ich na prenocovanie a pobyt tých čo prišli.* Počkaj, v noci ti budem rozprávať strašidelné príbehy že ani nezaspíš. *Podpichol ju a pobral sa k ohnisku, aby založil oheň.*




Vanille

*Ako čakala na svoju odpoveď, pustila sa ešte do ovocia, niežeby už nebola plná, ale ovocie bolo zdravé a mala ho rada. Po odpovedi kým bola sa netvárila prekvapene, tá žena vyzerala tak...no zvláštne, takže sa to k nej i celkom hodilo. Akurát pokračovanie rozprávania bolo zaujímavejšie, ich šamanka bola nová. A hľadala si manžela. Pridvihla zrak smerom k nim, kde šamanka hľadela na Lea a potom zase k Bratom, ktorí si tiež zjavne všimli na koho pozerala. Nijako na tie slová ona ale nereagovala, veď čo by povedala. Mimo Gabriela ani jeden nevedel že Leo bol jej snúbencom a možno to tak bolo aj lepšie, lebo ktovie či by boli takí úprimní aj keby to vedeli.* U nás nič také nepoznáme, teda málokto mal možnosť to niekedy vidieť, takže aj keby to menej vedela tak by boli ohúrení. No išlo jej to naozaj úžasne. *Súhlasila a bola naozaj zvedavá na večerný program, aj na nich ako sa predvedú s ohňom. Ako vravel, mali viac sily aj keď si to nevedela predstaviť hádam rýchlejšie, než už mala možnosť vidieť u Yunny. No celkom sa už tešila. Po poznámke Gabriela zase otočila hlavu k nemu a prikývla.* Myslím že áno, ak to vám nevadí tak ho môžeme zavolať. Možno si tiež rád vyskúša to točenie ohňom. *Len či ho tá šamanka mienila pustiť. Radšej to nahlas ani nevyslovovala, len na okamih zdvihla pohľad a až ju striaslo, keď si uvedomila, že šamankyn pohľad sa upieral ku Gabrielovi.* Niekedy sú poriadne hrozivé...šamanky... *Poznamenala potichúčky, najviac ako sa dalo.*

Yunna

*Úsmev jej z pier neschádzal ani keď sa ocitli v jaskyni.* Založíš prosím oheň?* Usmiala sa a kývla mu smerom k ohnisku zatiaľ čo sa pobrala k debni, aby vybrala deky.* A tak mi povedz prečo si ku mne taký dobrý?* Spýtala sa so záujmom a na chvíľu sa dokonca zastavila na polceste k debni a pozrela sa na neho. V takýchto chvíľach nenávidela tú jeho prekliatu kapucňu, kedy nevidela do jeho očí a netušila čo sa tam skrývalo.* Neznášam keď sa ti nemôžem pozrieť do očí..* Vzdychla si a svoju pozornosť znova upriamila na debnu, aby z nej vytiahla deky. Vybrala tri. Dve pod nich a jednu pre seba na zakrytie. On by sotva chcel deku, keď nočné počasie bolo presne podľa jeho predstáv a hlavne stupňov.* Nech je ako chce, žiadna žena nebude hodná môjho syna!* zahundrala ako stará babka s hlavou strčenou v debni, niečo tam úpenlivo hľadala a nemohla to ani za svet nájsť. Z debny sa ozval jej tlmený smiech.* Však počkaj. Len aby si ešte neoľutoval, že si tu so mnou. Ti nedám ani chvíľu spať. Zajtra ráno zmizneš ako gáfor, už to vidím.* Napriek tomu, že toho čo hovorila sa vlastne bála, sa tlmene zasmiala, keď celkom zospodu debny vytiahla sušené mäso. Niekto ho strčil pod deky, aby sa k nemu dostalo čo najmenej jaskynnej vlhkosti.* Ta-dá!* Zamávala mäsom pred ním.* Naša hostina!

Bratia

*Určite každý z Bratov si všimol ako šamanka často k nim pozerala, akoby sa tá čarodejnica snažila počúvať ich rozhovory. Našťastie, že bola od nich tak ďaleko, lebo asi by ani jeden z nich ani necekol. Tá ich nová šamanka bola pre všetkých dosť neznáma a málokto jej dôveroval. Od Bratov jej veru neveril nikto. Bola to len mladá šťanda, ktorá si teraz myslela, že bola niečím výnimočná, i keď už mala tú možnosť predviesť sa čo vedela a oni jej s radosťou hovorili skôr čarodejnica než šamanka.
„Pôjdem ti ho teraz zavolať, lebo len čo tu skončíme, presúvame sa priamo tam.“ Gabrielovi sa k tomu moc nechcelo, ibaže čo by pre ňu neurobil, že? Postavil sa a všetci Bratia spozorneli.
„No tak toto si pozriem.“ Hlesol V, ako tak videl kam Gabriel mieril a zastavil sa až pri stole šamanky. Ich stôl bol už prázdny a Sigourney sediac neďaleko nich už bola tiež pripravená. Čakala len na chvíľu kedy sa Bratia postavia od stola a ona sa k nim bude môcť pridať. Z ich diaľky nebolo počuť čo hovoril, ale jasne videli ako šamanke oči blčali hnevom. Nesúhlasne kývla hlavou a artikulujúc sa pokúsila vysvetliť, že Lea mu nepustí.
„Teraz mu isto rozpráva, že ho potrebuje pre svoje zvrátené chute a to, že ho chce priviazať k posteli, pre istotu, že by bola priveľmi náruživá a chcel jej utiecť.“ Poznamenal rovnako tichým hlasom V a všetci muži sa začali pochechtávať, no bol to len krátky smiech, všetci boli zvedaví na pokračovanie. Gabriel očividne nemal chuť sa s ňou rozprávať, lebo i keď stále nepočuli čo hovoril, jeho hlas sa dvíhal do výšin a on o malý okamih po nej kričal. Z si všimol, že i Necro spozornel, ale nijako sa nezapojil, aby zabránil hádke medzi synom a šamankou. I ona očividne prestala mať akúkoľvek trpezlivosť, lebo rovnako ako Gabriel, začala kričať. Len Leo sa díval striedavo z Gabriel na šamanku a späť. Nijako sa nezapojil do ich ostrej výmeny názorov. Z sa uškrnul.
„Vidíš? A Gabriela vytáča napríklad i ona.“ Povedal smerom k Vanille a díval sa nato, aké moc zlé to bolo, keď Gabriel už kričal.
„ ...nezabúdaj s kým sa to rozprávaš Arriane!“ Doniesol sa k nim Gabrielov nahnevaný hlas. Nato šamanka stíchla a po dosť dlhom váhaní a zároveň hľadení do Gabrielových očí, len prikývla. Leo sa postavil a ako sa Gabriel aj s ním vracal, všetci Bratia a Sigourney pri vedľajšom stole, sa akoby na povel naraz postavili. V vzal Vanille na ruky.
„Nie je čas, aby si si šla po topánočky, slečinka.“ Uškrnul sa na ňu V a počkal kým sa k nim Leo a Gabriel pripoja, aby šli pekne spolu. Sigourney už mlčky stála pri Z.*

Bezmenný

* Poukladal si v ohnisku drievka, hodil tam kúsok suchej slamy a chvíľku sa tam hrajkal ako malý chlapec čo objavil žížu a potom oheň naozaj zapálil. Na jej otázku odpovedať samozrejme nemienil, aspoň nie moc veľavravne.* To by si chcela vedieť čo? *Mienil to obrátiť na taký žartík, než previesť do normálneho rozhovoru na tú tému.* Obávam sa že nato budeš musieť prísť sama. *Doplnil a ani na to ďalšie nemohol veľmi reagovať. Kapucňu si dole nemienil dať, síce zvykol spávať bez nej, no len keď bol sám. Wabi ho vždy strážil, takže nehrozilo, žeby niekto prišiel nepozorovane a odhalil ho, ak mal byť práve v koži Bezmenného a nie u seba v jaskyni.* Ale nehovor a čo vnúčence nechceš na staré kolená? *Podpichol ju, každá žena chcela po svojom dieťati potom malých prckov a isto by nechcela, aby sa im smiali, že boli nemanželské, že boli bastardi, ako sa to často stávalo niektorým deťom. Výsmech a posmešky.* Ja mám dobrú výdrž, nemusíš sa báť žeby si ma zodrala. *Zazubil sa a pozoroval ju, ako čosi veľmi úpenlivo hľadala. Keď zamávala kusom mäsa, nastal čas na ´dalšie podpichnutie.* No predveď sa, aká si kuchárka, či to sa vôbec zajtrajška dožijeme. *Nevinná poznámočka na provokáciu, aby jej ľúto nebolo.*



Vanille

*Chcela ho zastaviť, že ho pôjde zavolať i sama, no veľmi sa už k tomu nedostala a tak len čakala. Jej nohy zase neboli z porcelánu aby neprešla ten kúsok po nie moc príjemnom povrchu jaskýň. No sedela a len pozorovala. Bola prekvapená, keď šamanka začala protestovať, čo si vyvodila z toho krútenia hlavou a pohľadom, ktorý akoby mal Gabriela prepáliť, zato, že si vôbec dovoľoval ich vyrušiť. Nepekne zagánila. Nechápala, prečo si tá žena robí nároky na Lea. Vlastne, nezdalo sa, žeby sa k niečomu vyjadril. Keby tam išla ona, ani by sa na tú ženu nepozrela, mimo pozdravu a spýtala by sa len jeho či chcel ísť. Ak by nechcel, nenútila ho, ak by chcel, tú ženskú by mohla okašať. Takto si nebola vôbec istá či chcel Leo ísť, alebo ani nie. No Gabriel si vydupal svoje a Leo mieril k nim.* Topánočky by sa mi zišli. *Odvetila V, pretože nemohol ju predsa celý večer nosiť. Okrem toho chcela ísť predsa ovaliť potom Lea a ísť von. Ešte nevedela ako, no potrebovala sa neskôr dostať von, veď nechcela utiecť ani si ublížiť. To by stačilo skočiť z okna keby mala také plány. A to že nemala topánky bolo nevýhodné i preto, že teraz sa niesla a nemohla sa spýtať Gabriela čo tá jančila ani Lea či vôbec ísť chcel. Mala sa vtedy obuť, bola to poriadna chyba utekať bosá. Vtedy ale nemohla tušiť, že jej nikto nebude chcieť dať topánočky.*

Yunna

*Asi mladý muž nevedel koho vlastne podpichoval, lebo ak si myslel, že mu to prejde bez oplatenia, tak bol na strašnom omyle. Yunna sa čertovsky uškrnula a div sa ovládla aby jedlo po ňom nehodila. Len k nemu napokon pristúpila a strčila mu oba kúsky do rúk.* Dobrú chuť!* Obrátila sa znova k debni a nechala ho tak, že ako zareaguje. Sama si však zospodu vylovila taký podlhovastý pliešok a dve dlhé, už opracované tyčky. Obe postavila po bokoch ohniska a pliešok nimi nad ohňom pripevnila. Vzala si jeden kúsok, stále sa usmievajúc a položila ho naň. Sadla si oproti Neeleymu a nohy si prekrížila. Aspoň od ohňa išlo teplo. Deky mali prichystané takmer vedľa seba, len s niekoľko centimetrovým odstupom a na jej deke pri stene čakala ešte jedna na prikrytie.* Neviem ako ty, ale surové by som to radšej nejedla, lebo sa vážne zajtra odtiaľto nepohneme a ja by som sa nerada o teba starala, lebo asi by som ti potom musela stiahnuť kapucňu a to asi nechceš, či?* Uškrnula sa na neho a pohľadom sa pozrela na sušené mäso na plechu, ktoré začínalo pekne rozvoniavať.* A zabudla som. Ty isto niečo predo mnou skrývaš, čo by som mala vedieť, keď sa tak ku mne správaš a ešte k tomu mi to nechceš povedať. Však počkaj, ja si to zistím, ty pačmaga jedna!* Zasmiala sa a pritom podozrievavo prižmúrila oči. Ako veľmi by teraz potrebovala vidieť jeho oči! K tým vnúčencom sa ani radšej nevyjadrovala. To bola priďaleká budúcnosť, aby myslela na vnúčatá. Navyše ešte si ani nezvykla nato, že by mala mať deti s mužom, ktorého nemiluje, len ju sexuálne priťahuje. Vždy si predstavovala, že to bude z lásky.. No žiaľ, asi nie.* Neeley? Veríš v lásku?* Spýtala sa potichu po chvíli zamyslenia. Možno nebol dobrý nápad myslieť na tému ako láska, lebo sa jej vynáralo veľa otázok s ňou a zväčša nedostávala odpovede, alebo nenašla pochopenie.*

Bratia, Leo, Sigourney

*Prvý išiel Gabriel, za ním išli ostatní Bratia, V s Vanille niekde v strede a vedľa nich, síce trošku pozadu, išiel Leo a medzi poslednými išli Z a Sigourney. Potichu sa o niečom rozprávali, keď Sigourney odbehla a stratila sa v druhej chodbe.
„Hej, Gabriel a tvoja sestrička sa k nám konečne nepridá, keď už je doma?“ spýtal sa V hlasno, aby ho rozčúlený Gabriel počul.
„Nie.“ Odvetil stroho, no V sa neplánoval vzdať.
„A to už prečo? Jej mužíček ju nepustí, čo sa nevie nabažiť jej sladkého tela, či čo?“ Zabŕdal a zabŕdal. Typický V, ibaže ak niekto čakal z Gabrielovej strany ešte väčší hnev, on sa len zachechtal a cez plece pozrel na V s pobaveným úsmevom.
„No to už neviem, V, ale bol som s otcom a ten to tomu jej drahému dal poriadne vyžrať. Dal im podmienku. Má jej za tri dni doniesť prejav lásky..“ Jaskyňou sa ozvalo pobavené ó a nielen od V, ale i od ostatných Bratov, ktorí sa škodoradostne uškrnuli. „No a naša malá ružovovlasá diablica sa s otcom pohádala a potom odišla. Videl som ju ísť na koni preč a mala so sebou i cestovný plášť na sedle, takže ako ju poznám, do tých troch dní sa nám slečna nevráti. Čo mi však nie je jasné, brala dva kone, takže buď chcela ísť tak ďaleko, že by ich len striedala, alebo mal ísť s ňou niekto ďalší. No neviem kto, keď všetci sme tu.“ Napriek tomu čo hovoril sa len uškŕňal a tak isto i ostatní bratia. V sa kútikom oka pozrel na Vanille ako brala informácie o jej bratovi a odchode Yunny, netušil aký ony dve mali vzťah spolu a preto nevedel odhadnúť jej reakciu.
„Dať žene prejav lásky je to najzákernejšie a najťažšie čo Necro tvojmu bratovi mohol dať, Vanille.“ Vysvetlil teraz už bez úsmevu na perách a keď sa k nim pripojila Sigourney, s úsmevom na perách sa na ňu pozrel.
„Prišli ti topánočky.“ Zastavil a počkal kým tie našuchovačky Sig obuje Vanille a položil ju na zem. Sigourney sa na oboch iba žiarivo usmiala a znova sa pripojila k Z, ktorý ju objal okolo ramien so spokojným úsmevom na perách a vtisol jej bozk do vlasov. Sigourney sa len šťastne usmiala a objala jeho veľké telo okolo pása.
„Teraz ti už dám pokoj, asi sa chceš porozprávať s tvojim kamošom a vyzistiť niečo o tej čarodejnici. Nezabudni mi dať potom echo.“ Povedal to nahlas, tak že i Leo počul čo povedal a len sa nad ním zasmial a zagúľal očami. V trochu pridal do kroku, aby im dal trochu súkromia a pripojil sa ku Gabrielovi, B, U, N a zapojil sa do ich náruživého rozhovoru. U sa však dlho nezdržal, lebo sa rozbehol napred. Išiel založiť vatry. Leo len spýtavo pozrel na Vanille.*

Bezmenný

*No to teda dopadol. Dostať surové mäso, si teda zaslúžil. Najradšej by ho hodil také surové do úst, čo by povedala potom, nebol by to až taký problém, predsa len, keď bolo zle, aj surové mäso bolo dobré. No teraz zle nebolo a boli iné možnosti, takže položil mäso aby sa opieklo a pozrel na množstvo diek pri nej. * Ak ti bude zima, povedz, schovám ťa pod plášť. *Uškrnul sa, no samozrejme na tému večere si nemohol odpustiť poznámočku.* Dievča dievča....je to s tebou inak hrozné. Ani len večeru nepripraviť...si nepočula že úlohou muža bolo založiť oheň a žena ho mala udržiavať a variť? *Pochechtával sa pobavene a vdychoval vôňu mäsa, ktoré sa pomaly robilo nad ohníkom.* Samozrejme že pred tebou niečo skrývam a teraz si to dopredu žehlím, aby potom nebolo zle. Mala by si si zapisovať plusové body. *Odvetil zvesela, aj keď to nebolo také vymyselné. No to jej hovoriť nešiel. Radšej sa zamyslel nad jej otázkou. Na hodnú chvíľu sa ponoril do spomienok, ktoré sa tejto témy týkali a potom prikývol.* Verím. *Zhodnotil krátko, aj keď vedel žeby mal povedať niečo viac.* No lásku treba pred Uretanom skrývať, inak ti ju zničí. *Odvetil už nie veselým hlasom. Jeho vnútro pocítilo bolesť minulosti, aj keď tie rany už boli skoro zahojené. Ostala len tá pomsta.* Predpokladám že ty v ňu veríš tiež. *Doplnil zamyslene a pozrel na ňu.*





Vanille

*Pohybovať sa s nimi, to bolo mať informácie ako na tanieri. Vôbec netušil ako dopadla Yunna s Blakom u Necra, no teraz už vedela, že dostal nejakú podmienku. Ešte skôr ako sa dozvedela že je to to najhoršie, pomyslela si, že teraz bol jej brat nahratý. On a jeho romantické zmýšľanie, plus nechuť ženiť sa a všetky tie veci okolo. A teraz vymýšľať dar z lásky, ktorú v srdci nenosil.* A čo ak v tej podmienke neuspeje? *Spýtala sa zamyslene, aj keď, oni sa viditeľne bavili veľmi dobre. To len netušili, že jej brat bol manták. Och joj. Odrazu mala topánočky, že len zakývkala nohami a pozrela na mladú ženu.* Ďakujem pekne. *Poďakovala a pozrela, ako zase išla za Z. Nato akú mal povesť nevyzeral žeby sa správal nejako tak, žeby mali iní dôvod tvrdiť také veci.* Samozrejme, vyspovedám ho a dám ti vedieť niečo o tej vašej bosorke. *Odvetila a v očiach sa jej odrazili šibalské ohníčky. Po dlhom čase zase na svojich nohách, pocítila Leov pohľad. Ale zase zdalo sa jej blbé sa ho nato pýtať, ešte bude vyzerať ako niekto kto ho kontroluje. Ale bola zase zvedavá a nemohla si odpustiť trošku podpichovania.* Počula som, že tunajšia čarodejnica si ťa vyhliadla za manžela. *Vycerila rovné biele zúbky a iskričky v oku nezmizli. No čo, kto by si takú poznámočku mohol odpustiť?*